Elisabeth Hereschová

Chladnokrevné vyvraždění celé rodiny posledního cara Mikuláše II. se vyplatilo. Vždyť nejenže byli odstraněni případní uchazeči o trůn, ale korunní poklad a osobní klenoty Romanovců pomohly bolševikům financovat plánovanou světovou revoluci. Odbornic e na ruskou problematiku Elisabeth Hereschová přináší po důkladné rešerši tajných dokumentů k případu zločinu v Jekatěrinburgu řadu nových detailů. dozvíme se, jaké jalové pokusy k záchraně carské rodiny podnikalo vyslanectví císařského Německa v M oskvě, popisuje kriminalistické pátrání od počátků v roce 1918 přes dobrodružné okolnosti nalezení carských ostatků až po jejich jednoznačnou identifikaci v roce 2008.

Trvalo takmer celé storočie, kým sa definitívne osvetlili posledné záhady okolo zločinu na Mikulášovi II. a jeho rodine. Celá rodina bola v roku 1918 ukrutne vyvraždená a stopy boli čo najlepšie zahladené. Dlho zostávalo neobjasnené, kde sa nachádzajú mŕtvoly a či pri nálezoch kostier z rokov 1991 a 2007 skutočne ide o členov rodiny Romanovovcov. Až v roku 2008 laboratórne analýzy potvrdili posledné nálezy ako pozostatky nezvestných cárskych detí Alexeja a Márie. Tým sa jednoznačne identifikovali aj kosti cára a ostatných členov rodiny. Znalkyňa Ruska Elisabeth Hereschová ešte raz roztvára v celej tragike a šírke napínavý „kriminálny prípad Jekaterinburg“. Opisuje posledné mesiace cárskej rodiny počas väznenia v Toboľsku a v Jekaterinburgu, váhavé pokusy nemeckého cisárskeho domu o záchranu, odmietnutie exilu anglickou kráľovskou rodinou – predsa len priamou príbuznou cárskej rodiny – a samotný krvavý čin podľa spomienky vrahov. Vykresľuje detektívne pátranie po prvých indíciách, výpovede svedkov a informácie z pohrebísk v rokoch 1918 až 1919, ako aj dobrodružné okolnosti nálezov z rokov 1979 až 1991 a 2007, ktoré skoncovali s podlou hrou vrahov na skrývačku. Autorkine rešerše pritom ukazujú, ako „noví“ vládcovia údajne proletárskeho režimu brutálne a bezohľadne žmýkali z jednoduchých, čestných ľudí informácie o tom, kde zostali cárske klenoty, aby speňažili šperky na revolučnú propagandu. Vďaka dokumentom z archívov ruskej tajnej služby, po prvý raz zverejneným mimo Ruska, predostrela autorka, vzdelaním slavistka, prekvapujúce historické fakty, ktoré ukazujú najdramatickejšie storočie ruských dejín v novom svetle.

V zákulisí ruské revoluce Rusko-židovský marxista a milionář Alexander Parvus, vzděláním ekonom a politolog, měl vizi – svržení cara a zřízení revolučního režimu v Rusku. Jako souputník Lva Trockého se dostal přes Curych do Turecka, kde se obchodováním s devizami a zbraněmi domohl nesmírného bohatství a politického vlivu. Jeho velká chvíle přišla v roce 1914. Z pověření Německého císařství – a se svými miliony – přivodil pád kurzu rublu a s pomocí perfektně organizované sítě agentů připravoval převzetí moci Leninem.

Trvalo takmer celé storočie, kým sa definitívne osvetlili posledné záhady okolo zločinu na Mikulášovi II. a jeho rodine. Celá rodina bola v roku 1918 ukrutne vyvraždená a stopy boli čo najlepšie zahladené. Dlho zostávalo neobjasnené, kde sa nachádzajú mŕtvoly a či pri nálezoch kostier z rokov 1991 a 2007 skutočne ide o členov rodiny Romanovovcov. Až v roku 2008 laboratórne analýzy potvrdili posledné nálezy ako pozostatky nezvestných cárskych detí Alexeja a Márie. Tým sa jednoznačne identifikovali aj kosti cára a ostatných členov rodiny. Znalkyňa Ruska Elisabeth Hereschová ešte raz roztvára v celej tragike a šírke napínavý „kriminálny prípad Jekaterinburg“. Opisuje posledné mesiace cárskej rodiny počas väznenia v Toboľsku a v Jekaterinburgu, váhavé pokusy nemeckého cisárskeho domu o záchranu, odmietnutie exilu anglickou kráľovskou rodinou – predsa len priamou príbuznou cárskej rodiny – a samotný krvavý čin podľa spomienky vrahov. Vykresľuje detektívne pátranie po prvých indíciách, výpovede svedkov a informácie z pohrebísk v rokoch 1918 až 1919, ako aj dobrodružné okolnosti nálezov z rokov 1979 až 1991 a 2007, ktoré skoncovali s podlou hrou vrahov na skrývačku. Autorkine rešerše pritom ukazujú, ako „noví“ vládcovia údajne proletárskeho režimu brutálne a bezohľadne žmýkali z jednoduchých, čestných ľudí informácie o tom, kde zostali cárske klenoty, aby speňažili šperky na revolučnú propagandu. Vďaka dokumentom z archívov ruskej tajnej služby, po prvý raz zverejneným mimo Ruska, predostrela autorka, vzdelaním slavistka, prekvapujúce historické fakty, ktoré ukazujú najdramatickejšie storočie ruských dejín v novom svetle.