Anton Heretik strana 2 z 2

Forenzná psychológia je aplikovaná vedná disciplína, ktorá sa venuje teoretickým i praktickým problémom právnej praxe. Zaoberá sa ľuďmi, ktorí sa stanú páchateľmi, ale i obeťami, prípadne svedkami trestných činov, ako i psychológiou ľudí, ktorí riešia svoje občiansko-rodinnoprávne problémy. Autor publikácie, prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., prednáša forenznú psychológiu pre poslucháčov psychológie a práva i ďalších pomáhajúcich profesií. Postupne vás oboznámi s históriou vzniku a vývinom forenznej psychológie, s problematikou rôznych foriem trestnej činnosti, domáceho násilia, závislosti od psychotropných látok i s ďalšími poznatkami, ktoré s týmto odborom súvisia. Prostredníctvom zaradených skutočných prípadov, s ktorými sa stretol počas svojej 40-ročnej súdno-expertíznej praxe, budete mať príležitosť nahliadnuť do zložitej mysle páchateľov rôznych trestných činov a pochopiť príčiny, ktoré ich viedli k spáchaniu činu. Kľúčové dielo v danom odbore vychádza teraz vo 4. vydaní, doplnené o nové poznatky, ale aj skúsenosti, ktoré autor získal pri práci súdneho znalca.

„A tento poznáte?“ Prvé vydanie knihy profesora Antona Heretika Humor sa rýchlo vypredalo, preto nastal čas na druhé, rozšírené. Vede o humore – gelotológii – sa nevenujú len psychológovia a psychiatri, ale aj evoluční biológovia, sociológovia, historici, literárni vedci či jazykovedci. Heretik prevádza čitateľa históriou a teóriami humoru, rozpráva o vzťahu humoru a zdravia aj o humore v psychoterapii. Celú kapitolu venuje židovským anekdotám. „Dávno predtým, ako som sa dozvedel o existencii Freuda, som začal chápať moc vtipu ako ventilu tabuizovaných tém,“ píše. S dnešnými teoretickými znalosťami vie lepšie analyzovať, v čom je podstata, pointa, smiešnosť vtipu či komickej situácie. Toto poznanie však vôbec nezlepšuje emočný zážitok, skôr naopak. Čaro sa rozplýva, rozpitvaný motýľ už nie je motýľom... Autor napriek tomu dúfa, že vás po poslednej stránke spontánny smiech neprejde.

„A tento poznáte?“ Prvé vydanie knihy profesora Antona Heretika Humor sa rýchlo vypredalo, preto nastal čas na druhé, rozšírené. Vede o humore – gelotológii – sa nevenujú len psychológovia a psychiatri, ale aj evoluční biológovia, sociológovia, historici, literárni vedci či jazykovedci. Heretik prevádza čitateľa históriou a teóriami humoru, rozpráva o vzťahu humoru a zdravia aj o humore v psychoterapii. Celú kapitolu venuje židovským anekdotám. „Dávno predtým, ako som sa dozvedel o existencii Freuda, som začal chápať moc vtipu ako ventilu tabuizovaných tém,“ píše. S dnešnými teoretickými znalosťami vie lepšie analyzovať, v čom je podstata, pointa, smiešnosť vtipu či komickej situácie. Toto poznanie však vôbec nezlepšuje emočný zážitok, skôr naopak. Čaro sa rozplýva, rozpitvaný motýľ už nie je motýľom... Autor napriek tomu dúfa, že vás po poslednej stránke spontánny smiech neprejde.

Po 10 rokoch vychádza dôkladne prepracované a rozšírené vydanie vysokoškolskej učebnice. Kolektív 20 slovenských klinických psychológov podáva erudovaný prehľad o súčasnom stave výskumu a klinickej praxe tejto oblasti aplikovanej psychológie. V jednotlivých kapitolách všeobecnej časti sa zaoberá históriou, predmetom a metodológiou klinickej psychológie, ako vo výskume, tak v prístupe k jednotlivému klientovi. Definuje problém normality duševného zdravia, rozoberá príčiny psychických a psychosomatických porúch a analyzuje ich zvláštnosti v jednotlivých vývinových obdobiach. V špeciálnej časti je každá kapitola venovaná inej oblasti psychických porúch (úzkostné poruchy, poruchy osobnosti, schizofrénne psychózy, afektívne poruchy, poruchy príjmu potravy). Osobitne sa venuje jednotlivým psychosomatickým ochoreniam (srdcovocievne, dýchacie, interné, onkologické ochorenia) a psychológii ľudí s rôznymi postihnutiami (poruchy zraku, sluchu, komunikácie, mentálne postihnutia). Zvláštny dôraz je kladený na poruchy detského vývinu i klinickú problematiku vyššieho veku. Samostatné kapitoly sú venované neuropsychológii (diagnostike a rehabilitácii poškodenia mozgu) a psychologickej sexuológii. Nová je kapitola o psychofarmakológii, ktorá mapuje súčasný stav tejto oblasti terapie duševných porúch. Kniha je určená nielen na pre- a postgraduálne vzdelávanie klinických psychológov, ale aj odborníkom z viacerých medicínskych odvetví a v neposlednej rade vzdelaným laikom so záujmom o problematiku duševného zdravia.

Spomienky súdneho znalca„Za istých okolností sa môže stať vrahom každý z nás,“ hovorí profesor klinickej a forenznej psychológie Anton Heretik. Práve preto je vražda nielen zločinom, ale aj kultúrnym fenoménom a zlomovou udalosťou v rozprávkach, mýtoch, literárnych dielach i ľudských osudoch. Grécke mýty sú plné vrážd, Shakespearovými drámami sa valia potoky krvi, a to nehovoríme o filmovom priemysle produkujúcom horory a trilery. Profesor Heretik už tridsaťpäť rokov pôsobí ako súdny znalec. Za ten čas sa ocitol zoči-voči stovkám páchateľov tých najzávažnejších zločinov, najmä vrážd. Táto skúsenosť ho priviedla k poznaniu, že vrahovia sa navzájom líšia intelektom, osobnosťou a motiváciou. To, čo ich však spája a čo spája ľudí na oboch stranách väzenského múru, je agresivita. O zločinoch a ich páchateľoch, ktorí najviac utkveli v znalcovej pamäti, je aj táto kniha.... Násilie fascinuje, priťahuje nás, vyvoláva silné emócie. Či už je to strach, odpor, radosť, alebo nadšenie, vzrušenie je vždy silné. Ak sme svedkami násilia – na ulici alebo pri sledovaní hororov, detektívok, akčných filmov –, vždy to oslovuje aj našu vlastnú agresivitu. A sprevádza nás to celý život.Anton Heretik

„Za istých okolností sa môže stať vrahom každý z nás,“ hovorí profesor klinickej a forenznej psychológie Anton Heretik. Práve preto je vražda nielen zločinom, ale aj kultúrnym fenoménom a zlomovou udalosťou v rozprávkach, mýtoch, literárnych dielach i ľudských osudoch. Grécke mýty sú plné vrážd, Shakespearovými drámami sa valia potoky krvi, a to nehovoríme o filmovom priemysle produkujúcom horory a trilery. Profesor Heretik už tridsaťpäť rokov pôsobí ako súdny znalec. Za ten čas sa ocitol zoči-voči stovkám páchateľov tých najzávažnejších zločinov, najmä vrážd. Táto skúsenosť ho priviedla k poznaniu, že vrahovia sa navzájom líšia intelektom, osobnosťou a motiváciou. To, čo ich však spája a čo spája ľudí na oboch stranách väzenského múru, je agresivita. O zločinoch a ich páchateľoch, ktorí najviac utkveli v znalcovej pamäti, je aj táto kniha....