Roman Holec strana 2 z 2

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.