Roman Holec strana 2 z 2

Aj uhorskí králi a rakúski cisári mali svoje súkromie, ktoré si starostlivo chránili pred širším okolím. Či už išlo o milenky, milencov, lásku k žene alebo mužovi nerovnakého postavenia, starosti s potomkami, alebo o sexuálnu orientáciu. Štyria slovenskí historici v tejto knihe odhaľujú mnohé tajomstvá, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty, ktoré úplne menia náš pohľad na mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Téma Habsburgovci a ich panovnícky dvor stále zostáva v centre pozornosti čitateľov a o živote cisárskeho páru sa vie, samozrejme, oveľa viac, než o tých, čo im slúžili. Predmetom záujmu historikov Romana Holeca a Mariana Bovana sa preto stali doteraz nepublikované rukopisné memoáre Antona Szmolena, banskobystrického rodáka a lokaja v službách Františka Jozefa, ale aj známejšie spomienky grófky Irmy Sztáray, ktorá zasa robila spoločníčku cisárovnej Alžbete. Na základe autentických zápisov lokaja a dvornej dámy podávajú autori plastický obraz o živote cisárskeho dvora z pohľadu, ktorý bol doteraz verejnosti ukrytý. Približujú postrehy hlavných aktérov, pre ktorých bola služba u panovníckeho páru síce poctou, no zároveň ich zaväzovala a vyžadovala od nich absolútnu oddanosť. Služba nielen na cisárskom dvore, ale aj v iných aristokratických rodinách Rakúsko-Uhorska bola jednou z možností úniku z vidieka či mestečiek, a tak autori venujú svoju pozornosť aj fenoménu slúžky a komorníka.

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Publikácia Rakúsko-Uhorsko / Habsburská ríša v rokoch 1867 - 1918 približuje pravdepodobne najvzrušujúcejšie obdobie rakúsko-uhorskej ríše v moderných dejinách. Zobrazuje moc, vplyv a osobnosti vládnucej rodiny Habsburgovcov, ako aj zložitý svet ich monarchie, v ktorej vedľa seba existovali výrazne odlišné národy, jazyky a náboženstvá. Obsiahla štúdia dualistickej monarchie od siedmich popredných historikov predstavuje moderný pohľad na toto kľúčové obdobie prostredníctvom analýzy politických, sociálnych a kultúrnych aspektov ríše od jeho prekvitajúceho hospodárstva cez nepokojné národnostné pohyby až po kultúrne dedičstvo dodnes badateľné v štátoch, ktoré sa v súčasnosti rozkladajú na bývalom území monarchie. Špeciálna kapitola je venovan á aj územiu a dejinám Slovenska. Vyše 400 farebných fotografií poskytuje fascinujúci obrazový dokument jedinečného obdobia v dejinách.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.