Roman Holec strana 2 z 2

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Kniha o životnom príbehu Andreja Hlinku, o jeho postojoch, ambíciách, úspechoch i prehrách. Ide o kontroverznú osobnosť, ktorá tak počas svojho života, ako aj desaťročia po ňom rozdeľovala spoločnosť i historikov. To v plnej miere platí až do dnešných dní. Možno v ňom vidieť Otca národa i jedného z najhorúcejších kandidátov na titul Najväčší Slovák. Rovnako však v ňom možno vidieť človeka, ktorý si pestoval svoj kult a autoritárskymi postojmi dláždil cestu k režimu, ktorý sa – už po jeho smrti – vďaka priaznivému kontextu presadil na Slovensku.

Publikácia Rakúsko-Uhorsko / Habsburská ríša v rokoch 1867 - 1918 približuje pravdepodobne najvzrušujúcejšie obdobie rakúsko-uhorskej ríše v moderných dejinách. Zobrazuje moc, vplyv a osobnosti vládnucej rodiny Habsburgovcov, ako aj zložitý svet ich monarchie, v ktorej vedľa seba existovali výrazne odlišné národy, jazyky a náboženstvá. Obsiahla štúdia dualistickej monarchie od siedmich popredných historikov predstavuje moderný pohľad na toto kľúčové obdobie prostredníctvom analýzy politických, sociálnych a kultúrnych aspektov ríše od jeho prekvitajúceho hospodárstva cez nepokojné národnostné pohyby až po kultúrne dedičstvo dodnes badateľné v štátoch, ktoré vyrástli na bývalom území monarchie. Špeciálna kapitola je venovaná aj územiu a dejinám Slovenska. Vyše 400 farebných fotografií poskytuje fascinujúci obrazový dokument jedinečného obdobia v dejinách.

Aj uhorskí králi a rakúski cisári mali svoje súkromie, ktoré si starostlivo chránili pred širším okolím. Či už išlo o milenky, milencov, lásku k žene alebo mužovi nerovnakého postavenia, starosti s potomkami, alebo o sexuálnu orientáciu. Štyria slovenskí historici v tejto knihe odhaľujú mnohé tajomstvá, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty, ktoré úplne menia náš pohľad na mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Téma Habsburgovci a ich panovnícky dvor stále zostáva v centre pozornosti čitateľov a o živote cisárskeho páru sa vie, samozrejme, oveľa viac, než o tých, čo im slúžili. Predmetom záujmu historikov Romana Holeca a Mariana Bovana sa preto stali doteraz nepublikované rukopisné memoáre Antona Szmolena, banskobystrického rodáka a lokaja v službách Františka Jozefa, ale aj známejšie spomienky grófky Irmy Sztáray, ktorá zasa robila spoločníčku cisárovnej Alžbete. Na základe autentických zápisov lokaja a dvornej dámy podávajú autori plastický obraz o živote cisárskeho dvora z pohľadu, ktorý bol doteraz verejnosti ukrytý. Približujú postrehy hlavných aktérov, pre ktorých bola služba u panovníckeho páru síce poctou, no zároveň ich zaväzovala a vyžadovala od nich absolútnu oddanosť. Služba nielen na cisárskom dvore, ale aj v iných aristokratických rodinách Rakúsko-Uhorska bola jednou z možností úniku z vidieka či mestečiek, a tak autori venujú svoju pozornosť aj fenoménu slúžky a komorníka.

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Publikácia Rakúsko-Uhorsko / Habsburská ríša v rokoch 1867 - 1918 približuje pravdepodobne najvzrušujúcejšie obdobie rakúsko-uhorskej ríše v moderných dejinách. Zobrazuje moc, vplyv a osobnosti vládnucej rodiny Habsburgovcov, ako aj zložitý svet ich monarchie, v ktorej vedľa seba existovali výrazne odlišné národy, jazyky a náboženstvá. Obsiahla štúdia dualistickej monarchie od siedmich popredných historikov predstavuje moderný pohľad na toto kľúčové obdobie prostredníctvom analýzy politických, sociálnych a kultúrnych aspektov ríše od jeho prekvitajúceho hospodárstva cez nepokojné národnostné pohyby až po kultúrne dedičstvo dodnes badateľné v štátoch, ktoré sa v súčasnosti rozkladajú na bývalom území monarchie. Špeciálna kapitola je venovan á aj územiu a dejinám Slovenska. Vyše 400 farebných fotografií poskytuje fascinujúci obrazový dokument jedinečného obdobia v dejinách.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.

Dielo zachytáva pôsobenie rodu Coburg - Koháry na slovenskom území od začiatku 19.storočia po rok 1944.