Bohumil Hrabal strana 10 z 14

Základným prínosom jeho väčšinou krátkych próz je prezentácia hovorového prúdu, všeobecného jazyka a obyčajného človeka ako nepatetického hrdinu. Irónia, humor a dokonale zachytené detaily vytvárajú vďačný priestor, v ktorom autor strieda krčmovú reč s filozofickými sentenciami a ľudovou múdrosťou. Často sa inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami. V období normalizácie svojím dielom integroval rôzne prúdy českej literatúry.
      Všetky filmy, z ktorých väčšinu nakrútil režisér Jiří Menzel na námet Hrabalových poviedok, patria medzi veľmi úspešné. Poviedkový film Perličky na dně (1965) sa všeobecne vníma ako jeden z profilových filmov tzv. českej novej vlny. Vojnová tragikomédia Ostře sledované vlaky (1966) získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film a Skřivánci na niti (1969) po 32 ročnom "oddychu" v trezore získali Zlatého medveďa, hlavnú cenu na Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v nemeckom Berlíne.
      Z ďalších nezabudnuteľných filmov, ktoré nakrútili podľa Hrabalových predlôh, sú napríklad Postřižiny (1980), Slavnosti sněženek (1983) či Něžný barbar (1989). Slávnu snímku Příliš hlučná samota nakrútila v roku 1994 vo Francúzsku žijúca česká režisérka Věra Caisová s Philippom Noiretom v hlavnej úlohe. Filmovej podoby sa dočkal aj román Obsluhoval jsem anglického krále (2006).
      Bohumil Hrabal sa narodil 28. marca 1914 v Brne-Žideniciach. Detstvo prežil v mestečkách Polné a Nymburk, kde v roku 1935 zmaturoval na reálnom gymnáziu. Pestrý život malého nymburského pivovaru a živelný strýko, obuvník Pepin (Josef Hrabal, brat Bohumilovho adoptívneho otca Francina), ktorý dlho žil v rodine Hrabalovcov, nekonečný vodopád jeho príbehov - to boli prvé zdroje inšpirácie neskoršieho spisovateľa.
      Hrabalovo štúdium na Právnickej fakulte UK v Prahe predčasne ukončilo uzavretie českých vysokých škôl nemeckou okupačnou správou. Na živobytie si potom Hrabal zarábal prácou vo viacerých profesiách, ako úradník, robotník na železnici a výpravca.
      Po skončení druhej svetovej vojny dokončil vysokoškolské štúdium práva. Právnickej praxe sa však vzdal. Od študentských čias bol verný literatúre, ktorej sa venoval celý život. Po roku 1963 až do svojej tragickej smrti 3. februára 1997 žil ako spisovateľ z povolania. Medzitým pracoval ako obchodný cestujúci v oceliarňach v Kladne, ako balič papieru v Zberných surovinách, a od roku 1959 staval kulisy v pražskom Divadle S.K. Neumanna.
      Na vysokej škole napísal prvé básne. Sadzbu Hrabalovej prvej lyrickej básnickej zbierky Ztracená ulička po komunistickom prevrate v roku 1948 zlikvidovali. Verše písané pred vojnou a ovplyvnené poetizmom a surrealizmom tak vyšli až v roku 1991 v zbierkach Básnění a Židovský svícen.
      Hrabal debutoval až v roku 1956, keď mu vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok. Prvú knihu, poviedkový súbor Perličky na dně, vydal Hrabal až v roku 1963, keď už mal 49 rokov. Obrovský ohlas knihy urýchlil vydanie ďalšej – Pábitelé (1964). Nasledovala próza Taneční hodiny pro starší a pokročilé (1964), kde v jednej jedinej dlhej vete strýko Pepin (Hrabalov skutočný strýko Josef Hrabal) rozpráva o svojich životných a milostných skúsenostiach. O rok neskôr vyšli Ostře sledované vlaky a Inzerát na dům, ve kterém již nechci bydlet, kde Hrabal podáva obraz spoločnosti 50. rokov minulého storočia.
      Po okupácii bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy Hrabal opäť nesmel publikovať. Krátko pred vydaním z tlače stiahli jeho knihy Domácí úkoly a Poupata. Napriek zákazu publikovať napísal Hrabal v 70. rokoch 20. storočia viaceré zo svojich najslávnejších prác. V roku 1974 to bol román Obsluhoval jsem anglického krále, zobrazujúci vzostup a pád pražského čašníka a hoteliera na pozadí spoločensko-politických zmien prvej polovice 20. storočia.
      Napísal aj súbor spomienkových próz, v ktorých zachytáva život malého mesta svojej mladosti a život svojich najbližších. Vznikla trilógia Postřižiny (1976), Krasosmutnění (1979) a Harlekýnovy miliony (1981). Postřižiny (o dobe spisovateľovej mladosti, keď začal vnímať všetky krásy prírody, svojráznych ľudí, ktorí ho obklopovali na čele s jedinečným strýkom Pepinom), sa okrem už spomínaného filmového spracovania dočkali aj spracovania divadelného.
      Ďalšia z Hrabalových spomienkových próz - Městečko, kde se zastavil čas (1973), jedna z najpôvabnejších a najhodnotnejších Hrabalových próz, žánrovo zaradená ako novela, je zbeletrizovanou históriou 20. storočia.
      V 70. rokoch minulého storočia napísal aj knihu Něžný barbar ako osobnú spomienku na výtvarníka Vladimíra Boudníka. V druhej polovici 70. rokov 20. storočia pravdepodobne svoje najzásadnejšie dielo Příliš hlučná samota. Túto prácu svetová kritika zaraďuje medzi 20 najvýraznejších literárnych počinov 20. storočia.
(Zdroj TASR, foto: Reuters)