Tomáš Hučko strana 2 z 2

Matka Tereza zasvätila celý svoj život pomoci chudobným a slabým. Nezaujímala sa o svetské záležitosti a financie. Neschádzala sa s diktátormi, skorumpovanými oligarchami a usvedčenými podvodníkmi. A vo svojich skutkoch i slovách bola vždy dôsledne apolitická. Existuje však aj iný, menej známy príbeh Matky Terezy. Christopher Hitchens, jeden z najvplyvnejších intelektuálov 20. storočia, vo svojej britkej polemike ukazuje, že nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. Christopher Hitchens (1949-2011) Anglo-americký novinár, kritik, esejista a spisovateľ. Publikoval v periodikách ako New Statesman, The Nation, The Atlantic či Vanity Fair. Vďaka svojmu dômyselnému, konfrontačnému a ostrému rečníckemu štýlu sa stal obľúbeným účastníkom verejných debát. Je autorom viac než tridsiatich kníh, v ktorých sa venuje najmä kritike totalitarizmu, imperializmu a inštitucionalizovaného náboženstva. Medzi jeho najpopulárnejšie knihy patria Listy mladému skeptikovi (2001), Prečo je Orwell dôležitý (2002), Boh nie je veľký (2007) a memoáre Hitch-22 (2010) a Smrteľnosť (2012).

Dnes už kultový román Opýtaj sa prachu, medzičasom sfilmovaný v Hollywoode, sa pri príležitosti 80 rokov od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Fante (1909-1983) patrí k najvýraznejším hlasom americkej literatúry 20.storočia, literárnu slávu a uznanie však získal až po smrti. Záujem o jeho dielo sa zrodil najmä v 80. rokoch, a to aj zásluhou jeho obdivovateľov, ku ktorým patrili spisovateľ Charles Bukowski, scenárista Robert Towne či režisér Francis Ford Coppola.

Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu. Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné. Za každou snahou o pravdu je skrytá agenda, nejaká lož vyššieho stupňa. Tomáš Hučko vo svojej debutovej novele Chaconna skúma hranice autenticity. A väčšinou tvrdo naráža na to, že autobiografia je v prvom rade fikcia.