Juraj 8X strana 2 z 2

Na odpočívadlo dorazila biela dodávka s nápisom INSTALLATEUR. Chvíľu som očakával najhoršie, ale vodič sa nevšímavo rozbehol k záchodom. Ryby jedz iba v prípade, že vidíš na more, - radil mi v duchu priateľ. Vybral som z bubienka strelu .38 SPECIAL. Klasický SMITH & WESSON, identický až na svoju dĺžku s .357 MAGNUM. Štandardný služobný náboj bez chuti a zápachu. Hop, - vložil som ho novému známemu na jazyk. Pokúsil sa ho vypľuť. Korenie nemám, - zasunul som mu hlaveň revolveru do úst. Vypúlil oči. Žer. S nechuťou náboj prehltol. Dáš ešte jeden? Nie. Tak syp. Morálka nastavuje hranice. ETIKA TIKÁ. Zvyknutý strážiť iných, odmietal som dohľad nad sebou.

Skapeme, – priznal zmučene chlapík s totálne zakrvavenou nohavicou. Iba ty, – predstieral som neporaziteľnosť. Obloha zosivela ako vojakova unavená tvár. Prekvapenie v prižmúrených očiach vystriedalo odovzdané sklamanie. Čakal ho zánik a nekonečná cesta do vesmíru. Chápal som ho. Mnohokrát som v boji spáchal školácku chybu a zaplatili za ňu iní. Nevinní civili alebo zle zaplatení kolegovia. Tak sa z amatéra stáva profík. Zabiť znamená zobrať. Vysušiť túžby a zbúrať sny. Chumaj, mohol ma dostať. Mal by som to za sebou. Veta, ktorú pozná každý žoldnier. Pripoj sa ku mne v deň mojej smrti.

Próza takmer spomienková, osobný dejepis málo známeho, ale zrelého prozaika, vychádza po vyše dvadsiatich rokoch od napísania. Vtedajšiu skutočnosť, predovšetkým rozporuplnú situáciu mladých mestských ľudí, nám autor podáva formou dialógov. Cítime v ňom však celkovú atmosféru života v osemdesiatych rokoch, na istom hodnotovom rozhraní, ale i tvorivé ovzdušie, keď v próze prevládala skratka a metafora. Krásne sny a špinavá realita. Zbierka poviedok Darebák mapuje očami Juraja 8X ulice Bratislavy od detských faciek po skutočné údery osudu. Autor ustavične prekračuje krehkú hranicu medzi fatamorgánou lásky a živočíšnosťou sexu. Život nevychádzal podľa jeho snov ani v plánovito riadenej spoločnosti pred nežnou revolúciou, keď popri červených hviezdach svietili len okná nočných kaviarní, ale ani po nej... Súbor poviedok bol pôvodne predložený na lektorovanie pre vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, mestské poviedky však nevyhovovali vtedajším „budovateľským“ požiadavkám kladeným na prózu. Autorovi však zostávali naklonení renomovaní spisovatelia, najmä Vincent Šikula, v tom čase vedúci redaktor pôvodnej prózy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, a redaktor Štefan Moravčík, ktorý s presnou znalosťou pomerov navrhol na zbierku názov Hra na rovinu. Riadením osudu sa po rokoch stala redaktorkou zbierky Darebák práve manželka spisovateľa Vincenta Šikulu pani Anka.

Žena je najviac, dážď múdrych pohľadov a pôda, z ktorej vyrastá strom života. Básnik je vetrom vo vlasoch a pokiaľ ohňom, tak len v jej božských dlaniach. Kniha je venovaná ochrankyniam bytia.