Ján Kamenistý strana 2 z 2

Boh. Býva zmyslom, obsahom, cieľom, podstatou ľudských životov. Obraciame sa na neho, prosíme ho, žiadame. V úzkosti, strastiach, žiaľoch, potrebách. Menej v radosti a spokojnosti, keď sa nám zdá, že si vystačíme aj sami – nevďačné ľudské pokolenie. Nazývame ho aj Najvyšším, Spravodlivým, Mocným, Pánom na nebesiach. Býva nám vyšším princípom. Sudcom a rozsudzovateľom. Prítomný, aj keď neviditeľný. Súčasť našej podstaty, najintímnejšieho ja. Je zaujímavé, ako ho vnímajú, poznajú, uznávajú slávni, úspešní, múdri, aj tí, čo ho, paradoxne, zavrhli. Jedni ani druhí – nemôžu byť bez Boha. Nech už mu – ako napríklad Albert Einstein – dávajú najrôznejšie meno.

Jan Werich byl moudrý klaun, věděl žít nejen tehdy, když se mu dařilo, ale i tehdy, když byl jeho život naplněn morovýma ranami. Zažil kopec srandy, když se on i jeho umělecký druh Jiří Voskovec, ale hlavně hledisko před nimi, mohlo umlátit smíchy. A zažil i chvíle pochmurné, ze kterých mu pomáhal právě jeho úžasný nadhled a smysl pro humor. Jan Werich věděl, že smutek i smích jsou si náramně blízko, tak blízko, že nejednou spolu smíchají.

Herec, pedagóg ale i gurmán a vychýrený kuchár dáva príležitosť nazrieť mu priamo do kuchyne. (205x155, 158 s., ČB, TV)

S trochou básnickej fantázie možno povedať, že kapusta kráča s týmto národom jeho históriou. Na území, ktoré obývajú Slováci, je prítomna od čias, do ktorých siaha pamäť. Kapusta - rastlina, ktorej sa darí aj v horších podmienkach - výhoda, pre ktorú sa kapusta stala u Slovákov národným jedlom. A ešte čosi - dobre sa konzervovala. Mnohí profesionálni, ale aj amatérski kuchári jej vtlačili pečať svojej chute, a aj preto sa hovorí: "Čo Slovák, to kapustnica." 270 receptov na kapustnice z rôzných k ončín Slovenska.