Martin Kmeť strana 4 z 6

V dávnych časoch na brehoch slovenskej rieky Váh vyrástlo mesto. Písalo sa o ňom prvý raz v roku 1113, hoci z archeologických nálezov vieme, že jeho územie bolo osídlené už v dobe kamennej. Rozprestiera sa uprostred náruče Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Nádherná príroda obklopená kultúrnymi a historickými pokladmi všetkých druhov dýcha životom už skoro tisíc rokov a zaslúži si dostatočnú pozornosť. Mesto Hlohovec sa nachádza medzi historickými mestami Nitra a Trnava a jeho čarovné krásy určite stoja aj za našu návštevu. Hlohovský zámok, pôvodne vystavaný ako stredoveký hrad, nás vezme do histórie. Zámocký park, kde sa počas prechádzky stratíme ako v skutočnej rozprávke a zároveň je aj najväčším platanovým hájom v strednej Európe. Chýrne empírové divadlo, ktoré vystavali na začiatku 19. storočia, a zaujímavosťou je, že pri jeho otvorení zahral svetoznámy Ludwig van Beethoven. Hlohovec je však aj miesto, odkiaľ sa dá pozerať na milióny hviezd unikátnym spôsobom vďaka hvezdárni a planetáriu, ktoré mesto vybudovalo pred šesťdesiatimi rokmi. Tento vinársky región naozaj prináša zážitky pre všetky chute cez nádhernú prírodu až po fascinujúcu architektúru. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovný Hlohovec a jeho okolie.

V srdci Ilavskej doliny obklopenej dychberúcimi končekmi Bielych Karpát, z juhovýchodu chránenými Strážovskými vrchmi, leží mestečko s niekoľkostoročnou históriou. Na strednom Považí, po ľavej strane najdlhšej slovenskej rieky Váh, rozprestiera sa mesto Ilava. Jej pokojom zaviate ulice objímajú trpezlivé lesy, kde sa čas konečne prestal ponáhľať. Rozbehaní cestovatelia si preto môžu vydýchnuť a načerpať v tomto tichom obdarenom kraji nejednu inšpiráciu. História siaha až k záznamom vyberača pápežských daní, ktorý si svojich platcov poctivo zapisoval, a Ilava sa k nim pridala už v štyridsiatych rokoch štrnásteho storočia. Začiatkom toho pätnásteho zažíva Ilava svoj prvý rozkvet a dostáva od kráľa výsadu dva razy do roka organizovať výročné trhy. V sedemnástom storočí sa zase mohla tešiť z rozkvetu. Tentoraz rozmach zaznamenali hospodárske cechy, ktoré zabezpečovali mestu a jeho obyvateľom všakovaké tovary. V súčasnosti si v Ilave môžeme pozrieť pamiatky ako ilavskú zvonicu alebo mestské múzeum, ktoré nás vezmú do tajov histórie, národa i prírody. Pre turistov z celého Slovenska stojí za zmienku aj turistická prechádzka nádherným krajom až na vrch Vápeč – dominantu kraja.

Spieva vo svojej piesni jeden z mnohých ľudí, ktorí sa do tohto miesta zamilovali. Na sútoku riek Bystrica a Hron rozprestiera sa mesto s históriou siahajúcou do dôb tak dávnych, že si to málokto dokáže predstaviť. Už v období eneolitu na jej územie zavítali hľadači drahých kovov, ktorí spoznali jedno z jej prvých čarovných tajomstiev – celá bola pokrytá meďou. Prvá zmienka o meste Banská Bystrica bola už v roku 1255, keď vtedajší kráľ Uhorska Belo IV. dal mestu ťažobné aj mestské práva. Okrem medi sa na jej území ťažilo už aj železo a striebro. Banská Bystrica sa stala kolískou umelcov rôznych múz, ktorí jej krásu pretavili na plátna, ale aj na pohladzujúce tóny ľúbivých melódií. Umelci neboli jediní, ktorí svoje mesto milovali na život a na smrť. Banská Bystrica však lásku k svojim deťom opätuje a aj preto zostane jedným z najväčších slovenských symbolov boja za slobodu. Nádherná príroda, kolorit krajiny, jej krásy, úchvatné výhľady a tajomné zákutia prekvapia tým najlepším možným spôsobom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa s nami pozrieť na Čarovnú Banskú Bystricu a okolie.

Unikátny kraj Detvy sa spolu s tradíciami od nepamäti odrážal v každodennosti miestneho ľudu. V piesni a tanci, v bohato zdobenom odeve, ako aj v remeslách a pôvodnej ľudovej architektúre. Rezká podpolianska hudba, pestrá krojová výšivka či ojedinelé vyrezávané prícestné kríže sa stali symbolmi presahujúcimi tento región. Malebné lazy plné popretkávaných polí a roztrúsených usadlostí všade na okolí. Samoty na hornatých svahoch vyhasnutej sopky Poľany pripomínajú dávno stratený obraz Slovenska, ktorý sa tu zachoval dodnes. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, keď sú zazelenané polia posiate množstvom bielych korún kvitnúcich čerešní. Prebúdzajúca sa slovenská príroda v tej najkrajšej podobe. Nad všadeprítomnými lazmi sa vypína mohutná Poľana. Na jej úpätiach, vysoko nad Detvou, stoja po stáročia strmé kamenné bralá ako dávny odkaz tunajšej sopečnej minulosti, ktorá vytvorila steny Kalamárky, Kešovky či Melichovej skaly. Okolité staré lesy vo svojom vnútri stále ukrývajú domov rysov, vlkov, medveďov a sú jedným z posledných divokých kútov slovenských hôr. Detva so svojimi podpolianskymi zákutiami je dokonalým miestom pre každého fotografa. Čas sa však nedá zastaviť a aj krajina okolo Detvy sa postupne mení. Staré drevenice v tichu líhajú k zemi a z mnohých obrábaných oráčin sa stávajú zarastajúce lúky. O to viac si treba vážiť prácu gazdov, ktorí sú aj ďalej verní odkazu svojich starých otcov a nedajú dopustiť na tvrdú prácu. Ostáva nám veriť, že tunajší kraj aj naďalej zachová svoju malebnosť, aby aj naše ďalšie generácie mohli zažiť genius loci Detvy.

V povodí rieky Bebrava rozpína sa dlhočizná kotlina, ktorá je zo všetkých strán obklopená svojimi pahorkami. Hôrky, kopce aj hory sú však len pozadím čarovných scenérií, ktoré so sebou Bebrava a jej kotlina prinášajú. V jej srdci sa už pred sedemstodeväťdesiatimi rokmi zabývali ľudia a vybudovali si na jej šírych poliach mesto. Bánovce nad Bebravou sa stali slobodným kráľovským mestom už v roku Pána tisíctristosedemdesiatšesť. Nie je sa čomu čudovať, lebo už v stredoveku chyrovali všetci o tom, akých remeselníkov Bánovce majú. Obuvníci, krajčíri, tkáči, stolári, mäsiari a mnohí iní šikovnínobyvatelia svoje mesto zveľaďovali, ale i bránili. Nezľakli sa ani Turkov, ktorí do mesta vpadli o necelé tri storočia. Začiatkom toho sedemnásteho sa mesto nad Bebravou mohlo pýšiť aj vzdelanými deťmi, keďže tu Bánovčania postavili svoju prvú základnú školu. Mohli byť právom hrdí aj na hrad Uhrovec, ktorý pomohol turecké vojská zadržať a porazeným nebol. Dnes je po storočiach vytrvalosti poranený požiarom, no svojemúry hrdo drží nielen pre turistov. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok.

Miesto, kam sa vydáme dnes, patrí medzi najstaršie obývané územia na Slovensku. Ožilo vďaka čarovnej vode ušľachtilých riek, ktoré sa pre tento región rozhodli spojiť svoje sily. Mocný Dunaj a rozumný Váh pretekali územím dnešného Komárna už v dobe bronzovej, keď dávali miestnym obyvateľom to najcennejšie – vodu. Neskôr nechali po sebe plaviť obchodnícke lode, aby zaistili mestu aj dostatok tovaru. Mocné rieky zaujali rôzne národy, no nie každému dovolili ich vody prekročiť. Môžu spomínať na kmene Keltov, na rímske vojská, ktoré na brehu Dunaja vybudovali svoje tábory. Zaiste si pamätajú aj na sťahovanie národov, keď sa na ich území zabývali Avari, a aj na to, ako ich obsadili Slovania. Predpokladá sa, že niekde pri Komárne v roku 863 prekročila hranice Dunaja misia slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Premýšľajú nad tým, ako sa cítili v Uhorsku, i nad tým, koľko sĺz smútku, ale aj radosti odplavili počas celej svojej existencie. Môžu byť pyšné, keď sa na Komárno pozrú dnes. Keď vidia, čo v tomto malebnom meste aj vďaka nim vyrástlo. Že vidia obyvateľov rôznych národností, kultúr i názorov žiť pokope a v mieri. Že majú ony aj ich mesto obdiv pred celým Slovenskom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovné Komárno a jeho okolie.

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Na juhovýchode Slovenska, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu, stojí už trištvrte tisícročia mesto, ktoré sa svojím rozvinutým baníctvom a železiarstvom nezmazateľne zapísalo do priemyselnej histórie Európy. Priamo na jeho území sa kedysi ryžovalo zlato, v okolí zase celé generácie baníkov z bohatých podzemných žíl dobývali farebné kovy a železnú rudu. Aj svoj pôvodný názov vlastne dostalo podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Rožňava postupom času vyrástla zo svojich baníckych a hutníckych koreňov a rozvinula sa do dôležitého sídla remeselnej výroby a školstva. Nezameniteľnú tvár jej dávalo priestranné námestie, dodnes pozoruhodne zachované, ktoré je najväčším stredovekým námestím štvorcového pôdorysu na Slovensku. Obklopené honosnými meštianskymi domami a sieťou ulíc je územím, kde sa sústreďuje väčšina tunajších architektonických pozoruhodností – renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor, ale predovšetkým gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie. Rožňava svojím zjavom dokonale zapadá do kraja, ktorý ju obklopuje, lebo horný Gemer je nesporne jednou z kultúrnych aj prírodných klenotníc Slovenska. Medzi kultúrne skvosty určite patria ikonické stavby šľachtických sídiel. Majestátna Krásna Hôrka, gotický hrad premenený na reprezentačné šľachtické sídlo, je svojou pozíciou na strmom kužeľovitom vrchu doslova neprehliadnuteľná. Alebo kaštieľ Betliar, ktorému štyri nárožné vežičky a anglický park s romantickými stavbami, jaskyňou a vodopádom dávajú priam rozprávkový vzhľad. Prírodným pokladom je zase jeden z našich úžasných národných parkov – Slovenský kras. Je najväčším krasovým územím planinového typu v strednej Európe a tiahne sa až po južnú štátnu hranicu. V zemi sa tu ukrýva vyše tisíctristo priepastí a jaskýň, ktoré boli spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veru. Celý svet nám dal doslova písomný dôkaz o tom, aká je všetka táto nádhera vzácna. Tieto jedinečné fotografie sú zase obrazovým svedectvom toho, aká dokáže byť Rožňava so svojím okolím čarovná.

Zlaté Moravce so svojím okolím ležia v zaujímavo uzavretom prírodno- zemepisnom celku. Nazýva sa aj horné Požitavie, lebo priamo jeho stredom preteká rieka Žitava. Jej tichý tok doslova rozdeľuje územie medzi pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Tunajší kraj je akoby zložený z dvoch odlišných svetov. Od úpätí kopcov po Zlaté Moravce zostáva hornatý, aby sa potom na juh od mesta rozbehol z riečnych brehov na obidve strany do šírych rovín severného výbežku Podunajska. Pestrosť prírodnej krajiny pomohla vytvoriť jej kultúrnu rozmanitosť. Samotné mesto Zlaté Moravce malo dôležité postavenie už od úplných počiatkov bývalého uhorského štátu. Koncom stredoveku bolo centrom domínia, ku ktorému patrilo štrnásť obcí, a v 18. storočí spravovalo celú Tekovskú župu. Rovnako významné boli v dejinách neďaleké Topoľčianky. Ich očarujúci zámok bol dlhoročným letným sídlom česko-slovenských prezidentov a tamojší žrebčín je klenotom presahujúcim hranice Slovenska, lebo patrí k najvýznamnejším chovateľským miestam na svete. Podobne ako arborétum v obci Mlyňany, ktoré je zase jednou z najväčších botanických záhrad v Európe. Chovateľstvo ušľachtilých koní, vône starostlivo opatrovaných rastlín, nádherne udržiavané parky a podmanivé panorámy pohorí navôkol sú vari najlepšími symbolmi harmónie prírody a človeka, ktorú je tak fascinujúco cítiť v tejto výnimočnej končine Slovenska. Priam dokonale preto vyžaruje z neopakovateľných momentov, zachytených vo fotografických obrazoch Čarovných Zlatých Moraviec a ich okolia.

Piešťany so svojimi preslávenými kúpeľmi ležia v údolí Váhu, na území označovanom ako Dolnovážska niva. Legendárna slovenská rieka sa tu dotýka výbežkov pohoria Považský Inovec, tiahnuceho sa od východu, kým horizont na západnej strane zase tvarujú krivky hrebeňa Malých Karpát. Elegantné kúpeľné mesto na širokých vážskych brehoch si svoje miesto našlo už v pradávnych dobách. Horúce pramene so zázračnou vodou sem lákali vari už lovcov mamutov. Niet divu, že sa tu za doslova tisícročia nazhromaždili skvostné pamätihodnosti a cennosti ľudského budovania. Kultúrou a slávnou históriou dýchajú domy, ulice aj celé malebné námestia. Prechádzka Kúpeľným ostrovom napĺňa vnímanie krásou historickej architektúry či umeleckých plastík v Kúpeľnom parku. Podmanivé prostredie prispelo k zrodu významných osobností spoločenského, kultúrneho, ale aj netuctového športového života – a to od čias stredovekých až po tie naše, moderné. Súčasné Piešťany hýria farbami a bohatým a pestrým životom, lákajúcim návštevníkov nielen zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z obrovských vzdialeností sveta. Prichádzajúc za liečivou vodou objavujú príjemnú atmosféru, čo v pôvabnom meste vládne. A šíri do tiež do celého príťažlivého okolia. Ctitelia kultúry a histórie majú z kúpeľnej metropoly na skok k vznešeným šľachtickým sídlam obdivne zachovaným hradom i magickým zrúcaninám. Milovníkom prírody zase piešťanský kraj ponúka skvosty hneď vo viacerých formách. Podmanivé kopce a doliny Považského Inovca sú domovom čulých zvieracích spoločenstiev spoločenstva i krajinou, v ktorej sa pozoruhodne spája teplomilná a horská flóra. Okolitá hojnosť jazerných nádrží a široký tok Váhu sú na druhej strane ideálne na spoznávanie mokradí a vodného života a zachovaných kúskov lužného lesa. Čarovné Piešťany a ich okolie sú jednoducho pôvabným a harmonickým spojením bezpočtu miest, kde telo pookreje a duša nájde pohladenie.

Malý rozlohou, ale zato plný krásnych zákutí. Začíname pri románsko-gotickom kostolíku na Sádku, odtiaľ príjemnou prechádzkou na vrchy Kozlica a Vres, kde sa dá kochať výhľadmi na pohorie Tribeč a Považský Inovec. Za dobrej viditeľnosti zazrieme aj bratislavský Kamzík. Skorá jar je vhodná na návštevu pozostatkov lužného lesa v Chynoranoch, kde nás očarí záplava kvitnúceho medvedieho cesnaku. Na jarnom slniečku sa môžeme vyhriať na Štrkovisku v Žabokrekoch nad Nitrou, odtiaľ prejdeme na zabudnutý židovský cintorín hore nad dedinou. Po poľných cestičkách sa presunieme k výhľadu na krásne zvlnené polia smerom k Ostraticiam. Ďalšia pekná jarná prechádzka je intravilánom Veľkých Uheriec. Od kaštieľa Thonetovcov prejdeme k priehrade, cez les sa dostaneme na turistickú chatu Brezová. Pekným výstupom je aj návšteva Dobrotínskych skál. Pozorovanie babieho leta je očarujúce z letiska v Malých Bieliciach. V posledných lúčoch letného slnka vytvárajú pavučiny súvislý koberec na tráve. Jeseň plná farieb pozýva do Brodzian na návštevu Puškinovho múzea v kaštieli s priľahlým parkom s vodnými kaskádami. Na skok odtiaľ je hrobka rodu Friesenhofovcov a kúsok nad ňou zaujímavý letohrádok Babylon. Z Brodzian sa presunieme na turistickú značku chata Ondrej a lesom prejdeme na usadlosť Hlboké, kde o krásne pohľady do dolín nie je núdza. Cestou sa dostaneme do sedla Plešovica k nášmu cieľu – útvaru Skalná brána. Zima v meste Partizánske nám ukáže jedno z najdlhších námestí. Dominuje mu Kostol Božského Srdca Ježišovho. Návštevníkom okresu sa vždy zavďačia malebné západy slnka. Prijmite srdečné pozvanie do regiónu krásnej prírody na strednom toku rieky Nitry. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Novozámocký región – územie, ktoré evokuje slovensko-maďarské spolužitie. Zároveň zem plná vody, slnka a nádhernej prírody. Návštevníka dokáže opantať naozaj kúzelnou prírodou. Chľabská lokalita vábiaca malebnými vínnymi pivničkami, s bohatou vinohradníckou históriou, územie v okolí dunajského veľtoku rozdeľujúce dve susediace krajiny, je skvostom celého novozámockého regiónu. Novozámocko je i kultúrnym a hospodárskym centrom južnej časti Slovenska. História regiónu láka nejedného návštevníka svojimi vzostupmi a pádmi, nezvyčajnou dynamikou oblastných dejín. Mesto Nové Zámky vystavali ako centrum protitureckej obrany v 16. storočí a na začiatku 17. storočia. A veru, šesťuholníková zámocká pevnosť, ktorá vyrástla na pravom brehu rieky Nitry, sa razom zaradila k najmodernejším opevneným stavbám vtedajšej Európy. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Záhorie. Prívetivá zem za Malými Karpatmi, rozprestierajúca sa od ich slnkom zaliatych strání až k brehom Moravy a českým hraniciam. Zem, ktorá zachovala stopy nôh lovcov doby kamennej aj po pochodujúcich rímskych légiách, po krokoch slovanských kmeňov, historicky zjednotených do Veľkomoravskej ríše. Tunajšie cesty zažili putovania nemeckých rytierov i českých kniežat, dediny a mestá dali domov majstrovským habánskym keramikárom. Hoci polohou na okraji slovenskej domoviny, Záhorie vždy žilo v jadre jej dejín. Aj preto tu rástli všetky tie povestné hrady a zámky v Karpatoch, strážiace neutíchajúci ruch na historickej Českej ceste medzi Uhorskom a Moravou. Preto sa tu budovali kaštiele, dodnes ukazujúce schopnosti a pracovitosť našich predkov. A preto sa tu týčia veže vzácneho komplexu šiestich kostolov v Skalici, veľkolepej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne či tucty ďalších chrámov a kaplniek. Záhorie, to sú však aj borovicové lesy na viatych pieskoch, horské lúky Malých a Bielych Karpát, pieskovcové skaly a vlhké lužné lesy. Prírodné hodnoty, ktoré vďaka citlivému spolužitiu človeka s prírodou zostali zachované v pestrej mozaika lesných spoločenstiev, pasienkov a políčok. Vedie nimi hustá sieť turistických trás pre nadšencov pešieho, ale i cyklistického spoznávania krajiny. Značky vytrvalostnej diaľkovej turistickej trasy sa tu stretávajú so smerovníkmi turistických chodníkov na menej náročné túry od nivy rieky Moravy až k vrcholom Malých Karpát. Široká nížina Záhoria je aj vzácnym vodným bohatstvom, ktoré sa ligoce sa na širokých vlnách pohraničnej Moravy a v jej krásnych vodáckych zákutiach pod korunami stromov. Zrkadlí sa na hladinách rybníkov či štrkovísk a jeho moc je ukrytá aj v sile minerálnych prameňov, čo svojím obsahom liečivých zlúčenín kraľujú kúpeľom Európy. Záhorie, to je aj írečitá záhoráčtina a skalický trdelník. Záhorie sú vinohrady i umne vybudovaný Baťov kanál. Záhorie sú tucty technických vzácností v hradách starých mlynov či v komínoch tehelní, ktoré ešte pred sto rokmi stáli vari v každej dedine. Tak teda, spoznajte Záhorie nezameniteľným, ale hlavne čarovným pohľadom.

Bratislava sa uhniezdila na samom juhozápade Slovenska, v srdci európskeho kontinentu, kde postupne rozvinula svoje cesty a ulice od oboch brehov Dunaja až k úpätiam malokarpatských kopcov. Vďaka takémuto výbornému miestu sa v nej vždy sústreďoval rušný život. Už v staroveku bola rímskym sídlom a v stredoveku niekoľko storočí požívala pocty hlavného mesta jednej z najvýznamnejších monarchií. V jej chrámoch korunovali kráľovské hlavy, na námestiach medzi jej meštianskymi domami prekvital obchod a rozmáhali sa remeslá. Bola kolískou vysokej vzdelanosti a živnou pôdou pre najpestrejšiu paletu kultúry v slovenskej krajine. Bratislavský hrad bol toho odjakživa stredobodom. Pod ním sa kľukatia najstaršie uličky historického mesta pre všetkých, ktorí sa radi túlajú a strácajú medzi žijúcimi stopami dávnej minulosti. Práve odtiaľto sa čaro Bratislavy šíri na všetky strany. Preskakuje z pamiatky na pamiatku, z výhľadu na výhľad, vinie sa pomedzi nárožia aj dlhými ulicami. Zostupuje k vode Dunaja, ktorá bola oddávna tým, čo Bratislavu spájalo s najširším svetom. Do dnešných čias to zreteľne vnímame pri vlnách širokej hladiny tejto európskej veľrieky, ktorá zrkadlí život brehov, siluety lodí a línie mostov. Dlhými vekmi, plnými nezabudnuteľných pohnutí i zaviatych míľnikov, tu história vytvorila množstvo palácov, úžasných stavieb, parkov aj prírodných zákutí. Všetkého toho, vďaka čomu je dnes Bratislava čarovná. A toto historické kúzlo zafarbuje aj jej moderné časti. Mnohé z nich boli prastarými vidieckymi a mestskými osídleniami, ktoré dejinný vývoj a príťažlivé sily rastúceho hlavného mesta prepojili do metropolitného stvorenia, priam organicky vrasteného do zelených záhybov Malých Karpát. Ich pohorie, oddeľujúce rozľahlú Podunajskú nížinu od Záhoria, je nielen fyzickou a prírodnou, ale priam až umeleckou súčasťou bratislavského regiónu. Pretože keď sú lesy Malých Karpát jeho zelenými pľúcami, tak malebné doliny, skalné útvary a krasové divy sú jeho galériou plnou toho najprírodnejšieho umenia. V podobnom zmysle je galériou aj knižná zbierka fotografických obrazov, ktorú vám predstavujeme. Ukazuje nielen známe, ale aj nevšedné – ba až prekvapujúco objavné – pohľady na slovenské hlavné mesto a jeho okolie.

Turiec sa stáva vyhľadávanou destináciou nielen pre turistov, ale aj fotografov.Veľká Fatra alebo "Slovenské Toskánsko" je neodolateľná v každom ročnom období.

Pozrite si Česko pohľadom tých najlepších fotografov, ktorí svoj kus domoviny poznajú najlepšie. Kniha vás prevedie čarovným Českom od sviežej jari cez slnečné leto a farebnú jeseň až po bielu zimu. ČESKO NIE JE KÚZELNÉ - JE Čarovné Táto kniha vznikla v spolupráci s amatérskymi i profesionálnymi fotografmi z celej Českej republiky. "Najkrajšie fotografie svojho vlastného regiónu väčšinou urobia nadšenci fotografie, ktorí majú fotografovanie iba ako svoj koníček. Veľakrát ale nemajú príležitosť svoje snímky ukázať svetu v knižnej podobe. Preto sme vznikla špeciálna edícia fotokníh s názvom "Čarovné Česko", kde predstavujeme tie najlepšie "čarovné" fotografie krás Čiech, Moravy a Sliezska od týchto fotografov, " hovorí autor myšlienky Milan Paprčka. Na 135 snímkach od 55 autorov si v knihe pozriete krásy Česka tak! Uvidíte, aké kúzla skrývajú pamiatky pri západe slnka, príroda zahalená hmlou, ale napríklad aj malebná vínna pivnica v srdci Moravy.