Tibor Kočík

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

Knižný debut Tibora Kočíka ,Vnútrozemie , chce zachytiť výbušnú atmosféru v každodennom živote súčasného človeka. Hľadá odraz civilizačných problémov vo vzťahoch medzi ľuďmi, píše o neschopnosti jednotlivca absorbovať do svojho myslenia a zakomponovať do svojich postojov nové problémy doby. Je jedna z mála zbierok podobného typu u nás. Akoby otázky techniky a jej vplyvu na človeka prestávali trápiť básnikov, ktorí sa radšej dávajú na mystiku. Za clonou technickej civilizácie cítime hľadanie ľudského dotyku – veľké sústo aj pre renomovaného tvorcu.