Bohuslav Kortman

„Vo svojom novom románe Svet, ktorý nepoznám, autorka opäť načiera do horúcich problémov našej súčasnosti (drogy, alkohizmus, umelý potrat), pred ktorými mnohí z nás zatvárajú oči. V príbehu s kriminálnym pozadím odvíja životné osudy troch charakterovo odlišných sestier, ich rodinné zázemie a vzťahy. Obsahová hodnota jej próz nespočíva iba v sujete, ale aj v odvahe ventilovať závažné spoločenské neduhy. Ona ten Svet, ktorý nepoznám, dôverne pozná. Genéza zla, ktorú sonduje, je presvedčivá. Na ozvláštnenie svojej prózy využila mysteriózny prvok. Príbeh sa začína drastickým interupčným zákrokom. Do následne opísaného nežičlivého sveta sa má narodiť dieťa a mataka (Natália), zronená zvesťou, že sa jej prvorodený syn stal vrahom, využije svoje právo zrieknuť sa plodu, ktorý si už netrúfa vychovávať. No posmrtný život nenarodeného pokračuje. Ako zdanlivo už neprítomný pozorovateľ spolu s čitateľom spoznáva svet, v akom mal žiť. V závere zisťuje, že existuje aj vyššia hodnota – láska – v Přihodovej ponímaní rehabilitujúca náš svet,“ napísala o knihe Jana Šimulčíková.

„Vo svojom novom románe Svet, ktorý nepoznám, autorka opäť načiera do horúcich problémov našej súčasnosti (drogy, alkohizmus, umelý potrat), pred ktorými mnohí z nás zatvárajú oči. V príbehu s kriminálnym pozadím odvíja životné osudy troch charakterovo odlišných sestier, ich rodinné zázemie a vzťahy. Obsahová hodnota jej próz nespočíva iba v sujete, ale aj v odvahe ventilovať závažné spoločenské neduhy. Ona ten Svet, ktorý nepoznám, dôverne pozná. Genéza zla, ktorú sonduje, je presvedčivá. Na ozvláštnenie svojej prózy využila mysteriózny prvok. Príbeh sa začína drastickým interupčným zákrokom. Do následne opísaného nežičlivého sveta sa má narodiť dieťa a mataka (Natália), zronená zvesťou, že sa jej prvorodený syn stal vrahom, využije svoje právo zrieknuť sa plodu, ktorý si už netrúfa vychovávať. No posmrtný život nenarodeného pokračuje. Ako zdanlivo už neprítomný pozorovateľ spolu s čitateľom spoznáva svet, v akom mal žiť. V závere zisťuje, že existuje aj vyššia hodnota – láska – v Přihodovej ponímaní rehabilitujúca náš svet,“ napísala o knihe Jana Šimulčíková.

„Vo svojom novom románe Svet, ktorý nepoznám, autorka opäť načiera do horúcich problémov našej súčasnosti (drogy, alkohizmus, umelý potrat), pred ktorými mnohí z nás zatvárajú oči. V príbehu s kriminálnym pozadím odvíja životné osudy troch charakterovo odlišných sestier, ich rodinné zázemie a vzťahy. Obsahová hodnota jej próz nespočíva iba v sujete, ale aj v odvahe ventilovať závažné spoločenské neduhy. Ona ten Svet, ktorý nepoznám, dôverne pozná. Genéza zla, ktorú sonduje, je presvedčivá. Na ozvláštnenie svojej prózy využila mysteriózny prvok. Príbeh sa začína drastickým interupčným zákrokom. Do následne opísaného nežičlivého sveta sa má narodiť dieťa a mataka (Natália), zronená zvesťou, že sa jej prvorodený syn stal vrahom, využije svoje právo zrieknuť sa plodu, ktorý si už netrúfa vychovávať. No posmrtný život nenarodeného pokračuje. Ako zdanlivo už neprítomný pozorovateľ spolu s čitateľom spoznáva svet, v akom mal žiť. V závere zisťuje, že existuje aj vyššia hodnota – láska – v Přihodovej ponímaní rehabilitujúca náš svet,“ napísala o knihe Jana Šimulčíková.

Na Slovensku nachádzame typovo neobyčajne pestrú paletu rozličných krasových útvarov. Voda prenikajúca dovnútra vápencových pohorí a planín sa stala tvorcom mimoriadne bohatého podzemného sveta. Rozvetvená spletitá sieť jaskynných chodieb, dómov a siení je skrášlená mnohotvarou a mnohofarebnou kvapľovou výzdobou udivujúcej a podmanivej krásy. Do tohto sveta ponoreného do večnej tmy mnoho desaťročí prenikali  slovenskí jaskyniari.

Na Slovensku nachádzame typovo neobyčajne pestrú paletu rozličných krasových útvarov. Voda prenikajúca dovnútra vápencových pohorí a planín sa stala tvorcom mimoriadne bohatého podzemného sveta. Rozvetvená spletitá sieť jaskynných chodieb, dómov a siení je skrášlená mnohotvarou a mnohofarebnou kvapľovou výzdobou udivujúcej a podmanivej krásy. Do tohto sveta ponoreného do večnej tmy mnoho desaťročí prenikali  slovenskí jaskyniari.

Špecifickosť témy knihu predurčuje hlavne labužníkom, ktorí si radi pochutnávajú na zakáľačkových špecialitách. (145X205, str.80, TV,ČB)