Matúš Kučera strana 2 z 2

Výber z prác profesora Matúša Kučeru umožňuje odbornému i laickému čitateľovi v kompaktnej podobe zoznámiť sa s jeho textami, ktoré sú „roztratené“ vo viacerých vedeckých časopisoch, zborníkoch a publikáciách z rôznych časových období – od počiatkov jeho vedeckej tvorby až po posledný príspevok z konferencie v roku 2011. Štúdie sú usporiadané do 4 blokov: O koncepcii slovenských dejín, Slovenská historiografia, Hospodárske a sociálne dejiny slovenského stredoveku a Slovensko-poľské vzťahy v stredoveku. Texty tohto medzinárodne uznávaného medievistu, vyznačujúce sa harmonickou symbiózou erudície a čítavosti, zásadným spôsobom prispievajú do pokladnice slovenskej národnej historiografie. Pri príležitosti 80. narodenín autora zostavil a na vydanie pripravil Martin Homza.

Kniha o poprednom slovenskom a európskom historikovi Prof. PhDr. Matúšovi Kučerovi, DrSc., ktorá obsahuje okrem najlepších materiálov jeho článkovej tvorby o vzniku Veľkomoravskej ríše aj najzaujímavejšie medzníky vo vývoji dejín Slovenska a Slovákov z pohľadu historika. Celá jeho publikačná aktivita sa opiera o dôkladné štúdium historických prameňov, no popri vedeckej presvedčivosti je charakteristickou črtou jeho textov živý, pútavý a zrozumiteľný jazyk, ktorým si autor získal nielen odborné, ale i široké laické čitateľské zázemie. Matúš Kučera je priekopníkom historiografie neuzatvárajúcej sa do akademických klišé, ale provokujúcej svojich súčasníkov k hľadaniu pravdy o sebe aj poznávaním dejín svojho národa, svojej krajiny, svojho štátu. Publikácia je príspevkom vydavateľstva Perfekt k osemdesiatemu jubileu autora, spisovateľa, vedca, diplomata, štátnika a k 20. výročiu vzniku Slovenskej republiky.

Knižné dielo renomovaného slovenského historika, prvé svojho druhu, vytvára z dochovaných čriepkov dobových prameňov, archeologických nálezov a iných indícií doteraz najkomplexnejší obraz jednej z najvýraznejších postáv z počiatkov našich dejín, veľkomoravského kráľa Svätopluka. Zároveň je jedinečným zhrnutím faktov o dejinných základoch, v ktorých môžeme hľadať počiatky našej štátnosti. Kráľ Svätopluk bol v rokoch 846 – 894 panovníkom rozsiahleho stredoeurópskeho štátu, ktorý vošiel do historiografie pod názvom Veľkomoravská ríša. Súčasťou tohto štátu bolo aj dnešné Slovensko, ktoré v dobových prameňoch vystupuje ako „kráľovstvo Svätoplukovo“. Pramene poznajú podľa mena tri centrá tohto kráľovstva: Nitra, Bratislava a Devín. Už r. 828 bol v Nitre vysvätený prvý kresťanský chrám a roku 880 pápež Ján VIII., na žiadosť Svätopluka, zriadil aj biskupstvo. Svätopluka možno v európskej tradícii porovnávať s takými veľkými panovníckymi menami ako Karol Veľký, anglický kráľ Alfréd Veľký, bulharský kráľ Simeon a iní.

Nechajme sa zaviesť naslovovzatým odborníkom až do obdobia, keď sa na križovatke obchodných magistrál, na najlepšom brode cez Dunaj, utváralo čosi, čo v európskych dejinách nazývame mesto. Aj po páde Západorímskej ríše, až do 7. – 8. stor., pretrvalo v Podunajsku dedičstvo antickej spoločnosti. Rímska Bratislava sa rozkladala po oboch brehoch Dunaja a predstavovala akýsi stred strednej Európy. Rozbitie avarskej ríše Karolom Veľkým umožnilo vyrásť novým silným mužom – slovanským kniežatám. Jeden z nich dal meno starobylému burgusu v dnešnej Bratislavskej bráne. Dielo renomovaného historika je ojedinelou a doteraz najkomplexnejšou rekonštrukciou Bratislavy v prvom tisícročí n. l. a hľadá presvedčivú odpoveď na etymológiu názvu mesta. Druhú časť publikácie tvorí práca Slovensko okolo roku 1000, ktorá sa zaoberá rovnakým dejinným obdobím v celoslovenskom zábere.

Nechajme sa zaviesť naslovovzatým odborníkom až do obdobia, keď sa na križovatke obchodných magistrál, na najlepšom brode cez Dunaj, utváralo čosi, čo v európskych dejinách nazývame mesto. Aj po páde Západorímskej ríše, až do 7. – 8. stor., pretrvalo v Podunajsku dedičstvo antickej spoločnosti. Rímska Bratislava sa rozkladala po oboch brehoch Dunaja a predstavovala akýsi stred strednej Európy. Rozbitie avarskej ríše Karolom Veľkým umožnilo vyrásť novým silným mužom – slovanským kniežatám. Jeden z nich dal meno starobylému burgusu v dnešnej Bratislavskej bráne. Dielo renomovaného historika je ojedinelou a doteraz najkomplexnejšou rekonštrukciou Bratislavy v prvom tisícročí n. l. a hľadá presvedčivú odpoveď na etymológiu názvu mesta. Druhú časť publikácie tvorí práca Slovensko okolo roku 1000, ktorá sa zaoberá rovnakým dejinným obdobím v celoslovenskom zábere.

Kniha príťažlivou, vedecko-popularizačnou formou sprístupňuje dejiny Veľkomoravskej ríše a postavy jej najvýznamnejších predstaviteľov. Vychádza s rozsiahlymi doplnkami a bohatým dokumentárnym a ilustračným aparátom.

Dielo jedného z najrenomovanejších odborníkov na stredoveké dejiny je určené pre širokú verejnosť. Príťažlivým spôsobom približuje súčasnému čitateľovi počiatky našich národných dejín od sťahovania národov...

Kalendár vytvorený v 15. storočí benediktínskym mníchom z kláštora v Klíži - Jánom z Lefantoviec, ktorý nebol doteraz knižne publikovaný. Kalendár je uložený v Štátnej bavorskej knižnici v Mníchove a patrí k najstarším známym dochovaným kalendárom s ikonografiou mesačných pracovných či zamestnaneckých motívov nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku...

Prvý diel dejín Slovenska (do roku 1526) popredného slovenského historika. Dielo v úvode prináša pohľad na doterajší stav syntéz o slovenských dejinách a obsahuje kapitoly: Spoločnosť a kultúra starých Slovákov, Prvé pokusy o vytvorenie štátu, Slovensko ako súčasť ranouhorského štátu, Spoločnosť, štát a kultúra na Slovensku v 13.–14. storočí, Spoločenská kríza v strednej Európe a ohlasy husitstva a Slovensko v období rokov 1437-1526. Dielo predstavuje prvú a súčasnému národnému duchu primeranú syntézu slovenských dejín.