Martin Kukučín strana 2 z 3

Koľko generácií sedemnásťročných vyrastie za 113 rokov? Ako sa za ten čas zmenil svet, v ktorom sa cítia dospelí? A predsa nad jedným potichu žasneme: zaľúbenosť sa nezmenila. Je aj v starodávnej aj v dnešnej škole stále doma a zaľúbené srdce túži očariť toho, koho si vyvolilo. Láskavý a trochu šibalský humor, s akým Kukučín rozpráva príbeh ľúbostného trojuholníka, na dnešného čitateľa vôbec nemusí pôsobiť naftalínovo. V čase úspornej esemeskovej komunikácie je archaický jazyk tejto prózy trošku úsmevný, ale aj krásny. A rozprávanie o dávnej škole možno urobí tú dnešnú školu celkom milou. Skúste čítať s veľkorysosťou srdca - v čom sa podobáme ľuďom spred vyše sto rokov?

Klasické dielo slovenskej literatúry, ktoré by mal dôverne poznať každý kultúrny Slovák nie preto, že sa odohráva v dalmatínskom prostredí, ale preto, že sa odohráva v duši a mysli jedného z najcitlivejších a najbystrejších príslušníkov nášho národ a. Kukučín v tomto románe rieši základné otázky jednotlivca (život, práca, viera, láska, smrť) i spoločnosti (spolunažívanie jednotlivých vrstiev, tradícia a pokrok), ktoré nikdy nestrácajú svoju aktuálnosť.

Dielo Martina Kukučína svojím rozsahom i koncepciou patrí k k najvýznamnejším prvkom v slovenskej literatúre. V tomto malom výbere prózy čerpá námety zo života prostého slovenského ľudu, vyniká prenikavou kresbou ľudského charakteru i slovenskej prír ody. Problematike morálneho úpadku zemianstva sa venuje v próze Keď báčik z Chochoľova umrie. Hlavná postava Aduš Domanický predstavuje typ neschopného chválenkárskeho zemana žijúceho na úver. Jeho náprotivok je šikovný kupec Ondrej Tráva, ktorý zane chal gazdovstvo a stal sa úspešným obchodníkom. V poviedke Neprebudený sa stretávame s príbehom prostoduchého husiara Ondráša Machuľu a jeho nešťastnej lásky k peknej, no nerozvážnej Zuzke Bežanovie. Neprebudený je jednou z mála Kukučínových prác vrc holiacich tragédiou.rnDve hlavné prózy dopĺňajú krátke poviedky Rohy a S našej hradskej. Edícia slovenskej klasickej literatúry, zväzok: 4

O Martinu Kukučínovi se někdy mluví jako o kronikáři slovenské vesnice. Je to sice označení zjednodušující, ale mnoho pravdy na něm rozhodně je. Také próza Konec a začátek je jakousi malou kronikou vesnického života dávno uplynulých let. Ale pro čten ářky a čtenáře je nejdůležitější, že Kukučínovo vyprávění je poutavé a čtivé. A koneckonců i to, že jde o svěží příběh dvou mladých lidí.

Najvýraznejšia postava slovenského realizmu Martin Kukučín svojím typickým udivujúco sviežim jazykom zobrazil širokú škálu ľudských osudov, vzťahov a situácií. Predstavovaný výber poviedok patrí k tomu najlepšiemu, čo autor vytvoril, napr. Veľkou lyžicou, Neprebudený, Dies irae a ďalšie. Dielo dopĺňa populárne spracovaný medailón autora.

Edíciu epického diela Martina Kukučína pripravil literárny historik Ján Gbúr, ktorý sa systematicky venuje slovenským realistickým spisovateľom (pre Knižnicu slovenskej literatúry tiež pripravil výber z Hviezdoslava). Kukučínovou tvorbou sa editor zaoberal aj ako autor hesla v Slovníku slovenských spisovateľov (2005) či v najnovších Dejinách slovenskej literatúry (2009), práca na predkladanom zväzku však musela byť preňho najťažšia: vybrať na obmedzenom priestore tejto edície Kukučínove prózy, ktoré by výstižne predstavili nielen epickú mnohostrannosť autora, ale aj jeho zložitú osobnosť. Môžeme konštatovať, že sa to podarilo: Dom v stráni, Rysavá jalovica a Neprebudený sú prózy, z ktorých každá iným spôsobom a inou poetikou vyjadruje rôznorodosť Kukučínovho epického záberu. V druhej časti knihy - vo vybranej korešpondencii, v kritike, spomienkach Kukučínových pamätníkov, vo vysvetlivkách k textom, v kalendáriu života a diela, ale hlavne v štúdii Prozaik životnej harmónie a intelektuálneho nepokoja nám editor predstavuje Kukučína ako mnohorozmernú osobnosť s ahasverovským osudom, ako osamelého človeka s nepokojnou krvou. Sprevádza nás prozaickým i osobnostným vývinom tohto autora, vypĺňa miesta, ktoré sú pre čitateľov Kukučína menej známe alebo celkom nepoznané. Máme pred sebou zasvätený výklad osobnosti Kukučína - ako človeka plného protikladov a rozporov, ktorého umelecká a filozofická koncepcia života má pozoruhodný univerzálny presah. Tento epik harmonických vzťahov, ale aj hlbokej meditácie prináša znepokojujúce čítanie i dnes.

Najvýraznejšia postava slovenského realizmu Martin Kukučín svojím typickým udivujúco sviežim jazykom zobrazil širokú škálu ľudských osudov, vzťahov a situácií. Predstavovaný výber poviedok (Veľkou lyžicou, Neprebudený, Dies irae a ďalšie) patrí k tomu najlepšiemu, čo autor vytvoril. Dielo dopĺňa populárne spracovaný medailón autora s obrazovým materiálom a výberovou bibliografiou, ktoré predstavujú zaujímavý súhrn života a diela autora...

Edícia slovenskej klasiky Zlatým písmom prináša výber najznámejších poviedok majstra literárneho realizmu Martina Kukučína – Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), Dies irae (1893) a Neprebudený (1886). Všetky tri poviedky čerpajú námet zo života prostého slovenského ľudu, vynikajú bravúrnym opisom ľudského charakteru aj rázovitej slovenskej dediny konca devätnásteho storočia. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie Kukučín cez postavy hlavných hrdinov – Aduša Domanického, neschopného chválenkárskeho zemana, ktorý žije na úver, a prefíkaného kupca Ondreja Trávu, ktorý zanechal gazdovstvo a stal sa obchodníkom – „vychováva“ čitateľa a poukazuje na morálne poklesky obyčajných ľudí. Autor precízne vykresľuje ich povahové črty a so zhovievavou satirou prostredníctvom nich zobrazuje úpadok zemianstva a mravov. Aj v novele Dies irae je stredobodom pozornosti mravno-spoločenský problém, no v tomto prípade ide o jeho zachytenie v širšom meradle. Príbeh, ktorý sa odohráva medzi dvomi zemianskymi rodinami na pozadí cholerovej epidémie, má niekoľko rovín, spoločenských aj individuálnych. Podľa slov literárneho vedca Ondreja Sliackeho tu Kukučín nie je nostalgicko-dobrosrdečným rozprávačom, ale „predovšetkým neúprosným diagnostikom, ktorý na údele starého úžerníka Sýkoru usvedčuje peniaze, hybnú silu kapitalizujúcej sa spoločnosti, z démonickej schopnosti ničiť ľudské charaktery, rodinné väzby a tradičné hodnoty patriarchálnej dedinskej spoločnosti“. V poslednej poviedke Neprebudený sa stretávame s príbehom dedinského prostáčika, husiara Ondráša Machuľu, a s jeho nešťastnou láskou k peknej, no ľahkovážnej Zuzke Bežanovie, ktorá mu z rozmaru sľúbi, že sa zaňho vydá, hoci chystá svadbu s iným mládencom. Ako jedno z mála Kukučínových diel sa táto poviedka končí tragicky, smrťou hlavného hrdinu, keď sa počas veselia obetavo pokúša z horiacej stodoly zachrániť husi.