Martin Kukučín strana 2 z 3

Tri poviedky – tri sfilmované príbehy, ktoré majú čo povedať aj súčasným čitateľom. Zachytávajú rôzne spoločenské vrstvy s problémami aktuálnymi aj dnes. V Neprebudenom zistíme názor spoločnosti na postihnutých ľudí. Keď báčik z Chochoľova umrie je typickým príkladom nezodpovednosti a zneužívania druhých. Vo Vianočných oblátkach si pripomenieme vianočné zvyky a tradície očami učiteľa a žiakov.

Edícia slovenskej klasiky Zlatým písmom prináša výber najznámejších poviedok majstra literárneho realizmu Martina Kukučína – Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), Dies irae (1893) a Neprebudený (1886). Všetky tri poviedky čerpajú námet zo života prostého slovenského ľudu, vynikajú bravúrnym opisom ľudského charakteru aj rázovitej slovenskej dediny konca devätnásteho storočia. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie Kukučín cez postavy hlavných hrdinov – Aduša Domanického, neschopného chválenkárskeho zemana, ktorý žije na úver, a prefíkaného kupca Ondreja Trávu, ktorý zanechal gazdovstvo a stal sa obchodníkom – „vychováva“ čitateľa a poukazuje na morálne poklesky obyčajných ľudí. Autor precízne vykresľuje ich povahové črty a so zhovievavou satirou prostredníctvom nich zobrazuje úpadok zemianstva a mravov. Aj v novele Dies irae je stredobodom pozornosti mravno-spoločenský problém, no v tomto prípade ide o jeho zachytenie v širšom meradle. Príbeh, ktorý sa odohráva medzi dvomi zemianskymi rodinami na pozadí cholerovej epidémie, má niekoľko rovín, spoločenských aj individuálnych. Podľa slov literárneho vedca Ondreja Sliackeho tu Kukučín nie je nostalgicko-dobrosrdečným rozprávačom, ale „predovšetkým neúprosným diagnostikom, ktorý na údele starého úžerníka Sýkoru usvedčuje peniaze, hybnú silu kapitalizujúcej sa spoločnosti, z démonickej schopnosti ničiť ľudské charaktery, rodinné väzby a tradičné hodnoty patriarchálnej dedinskej spoločnosti“. V poslednej poviedke Neprebudený sa stretávame s príbehom dedinského prostáčika, husiara Ondráša Machuľu, a s jeho nešťastnou láskou k peknej, no ľahkovážnej Zuzke Bežanovie, ktorá mu z rozmaru sľúbi, že sa zaňho vydá, hoci chystá svadbu s iným mládencom. Ako jedno z mála Kukučínových diel sa táto poviedka končí tragicky, smrťou hlavného hrdinu, keď sa počas veselia obetavo pokúša z horiacej stodoly zachrániť husi.

O Martinu Kukučínovi se někdy mluví jako o kronikáři slovenské vesnice. Je to sice označení zjednodušující, ale mnoho pravdy na něm rozhodně je. Také próza Konec a začátek je jakousi malou kronikou vesnického života dávno uplynulých let. Ale pro čten ářky a čtenáře je nejdůležitější, že Kukučínovo vyprávění je poutavé a čtivé. A koneckonců i to, že jde o svěží příběh dvou mladých lidí.

O Martinu Kukučínovi se někdy mluví jako o kronikáři slovenské vesnice. Je to sice označení zjednodušující, ale mnoho pravdy na něm rozhodně je. Také próza Konec a začátek je jakousi malou kronikou vesnického života dávno uplynulých let. Ale pro čten ářky a čtenáře je nejdůležitější, že Kukučínovo vyprávění je poutavé a čtivé. A koneckonců i to, že jde o svěží příběh dvou mladých lidí.

Dielo Martina Kukučína svojím rozsahom i koncepciou patrí k k najvýznamnejším prvkom v slovenskej literatúre. V tomto malom výbere prózy čerpá námety zo života prostého slovenského ľudu, vyniká prenikavou kresbou ľudského charakteru i slovenskej prír ody. Problematike morálneho úpadku zemianstva sa venuje v próze Keď báčik z Chochoľova umrie. Hlavná postava Aduš Domanický predstavuje typ neschopného chválenkárskeho zemana žijúceho na úver. Jeho náprotivok je šikovný kupec Ondrej Tráva, ktorý zane chal gazdovstvo a stal sa úspešným obchodníkom. V poviedke Neprebudený sa stretávame s príbehom prostoduchého husiara Ondráša Machuľu a jeho nešťastnej lásky k peknej, no nerozvážnej Zuzke Bežanovie. Neprebudený je jednou z mála Kukučínových prác vrc holiacich tragédiou.rnDve hlavné prózy dopĺňajú krátke poviedky Rohy a S našej hradskej. Edícia slovenskej klasickej literatúry, zväzok: 4