Pavel Lacko

Napriek tomu, že Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie pred takmer 12 rokmi a tzv. bruselský systém určovania právomoci a uznávania a výkonu rozhodnutí súdov v občianskych a obchodných veciach sa stal súčasťou nášho právneho systému, dosiaľ nebola tejto problematike v odbornej literatúre venovaná väčšia pozornosť. Navyše, od 10. januára 2015 sa začalo uplatňovať prepracované znenie nariadenia Brusel I, ktoré prináša mnohé zmeny a doplnenia existujúcej úpravy, čo znamená, že otázky právomoci, uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach sa stali opäť aktuálne a je potrebné im venovať novú pozornosť. Vzhľadom na to, že spomenutý bruselský systém funguje v Európe už vyše 40 rokov, interpretácia jeho pravidiel bola upresňovaná rozsiahlou rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, a z toho dôvodu sa okrem znalosti samotného legislatívneho textu vo veľkej miere vyžaduje aj znalosť záverov spomenutých súdnych rozhodnutí. Napriek dlhej histórii uvedenej právnej regulácie sa tento komentár zameriava predovšetkým na aktuálnu právnu úpravu. Pre úplnosť však táto publikácia pri každom ustanovení aktuálneho nariadenia uvádza pre porovnanie aj súvisiacu úpravu podľa nariadenia č. 44/2001, ktorá sa s ohľadom na prechodné ustanovenia stále môže aplikovať na určité právne vzťahy. Voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Európskej únie spôsobuje, že súkromnoprávne vzťahy čoraz častejšie obsahujú tzv. cudzí prvok, a preto je potrebné pri uzatváraní zmlúv, ako aj pri následnom vzniku sporov zohľadňovať spomenutú európsku úpravu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otázka právomoci úzko súvisí s ekonomickým posúdením toho, kde a či sa vôbec oplatí viesť súdny spor, predovšetkým s ohľadom na predpokladané náklady súvisiace so súdnym konaním v konkrétnom členskom štáte. Cieľom tejto publikácie je priblížiť a objasniť ustanovenia prepracovaného znenia nariadenia Brusel I, a to najmä s ohľadom na existujúcu judikatúru, a tým prispieť k jednotnej aplikácii tohto nariadenia a k právnej istote zmluvných strán pri uzatváraní zmluvného vzťahu, pri vzniku eventuálnych súdnych sporov, ako aj pri následnom „voľnom pohybe súdnych rozhodnutí“ v rámci Európskej únie. Komentár je určený širokej právnickej verejnosti (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, exekútorom, ...), ale môže byť taktiež nápomocný zmluvným stranám, účastníkom (stranám) v rámci riešenia ich sporov.

V súčasnosti je často potrebné analyzovať právne vzťahy s cudzím prvkom a riešiť právne problémy s tým spojené. Cieľom tejto krátkej publikácie nie je podať vyčerpávajúci výklad, ale poskytnúť čitateľovi stručný základný prehľad problematiky právomoci a rozhodného práva v obchodnoprávnych a v občianskoprávnych veciach. Účelom je takisto vytvoriť podklad pre prednáškovú a pedagogickú činnosť. Publikácia je zameraná predovšetkým na európske predpisy, ktoré v súčasnosti z veľkej časti pokrývajú úpravu uvedenej problematiky. Výklad je doplnený o základnú relevantnú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a národných súdov. Keďže prvé vydanie tejto publikácie je už vypredané a úprava právomoci, uznávania a výkonu cudzích súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach sa výrazne zmenila (od 15.januára 2015 sa aplikuje nové nariadenie č.1215/2012), bolo po úprave, doplnení a aktualizácii pristúpené k príprave tohto druhého vydania. Publikácia je určená študentom právnických fakúlt, no môže poslúžiť aj odbornej verejnosti (advokátom, sudcom, vyšším súdnym úradníkom) ako úvod do problematiky obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov s cudzím prvkom.

Napriek tomu, že nariadenie Rím I už niekoľko rokov predstavuje základnú reguláciu vzťahujúcu sa na otázku určenia rozhodného práva v zmluvných záväzkoch, nebola mu dosiaľ v odbornej literatúre venovaná vyššia pozornosť. To isté platí aj vo vzťahu k jeho „predchodcovi“, Rímskemu dohovoru, ktorý sa v európskom kontexte aplikuje od apríla 1991 a na Slovensku od augusta 2006. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu mobilitu osôb, tovaru, služieb a kapitálu obsahujú súvisiace právne vzťahy čoraz vo väčšej miere tzv. cudzí prvok. To spôsobuje, že oveľa častejšie je potrebné riešiť otázku určenia rozhodného práva. Táto otázka je pritom v mnohých prípadoch kľúčová a je potrebné ju riešiť skôr, ako dôjde k uzatvoreniu príslušnej zmluvy. Cieľom tejto publikácie je prispieť k objasneniu ustanovení nariadenia Rím I, a tým spôsobom uľahčiť interpretáciu zmluvných vzťahov, ktoré majú spojitosť s právnymi poriadkami viacerých štátov. Kvôli prehľadnosti je pri každom článku tohto nariadenia uvedená aj korešpondujúca úprava Rímskeho dohovoru, ktorého ustanovenia sa ešte stále môžu aplikovať na existujúce zmluvy (uzatvorené do 16. decembra 2009). Komentár je určený širokej právnickej verejnosti (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, exekútorom, ...), ale môže byť taktiež nápomocný zmluvným stranám, účastníkom (stranám) v rámci riešenia ich sporov.

Rozhodcovské konanie (arbitráž) patrí k najpreferovanejším a najpopulárnejším spôsobom alternatívneho riešenia sporov. Je určené predovšetkým pre riešenie obchodnoprávnych sporov. Popularita arbitráže je badateľná predovšetkým na medzinárodnej scéne, no veľmi rýchlo si našla svojich priaznivcov aj pri riešení čisto domácich (vnútroštátnych) sporov. Na Slovensku si rozhodcovské konanie prešlo svojím vývojom, kým sa dostalo do podoby, ako ho poznáme dnes. Historický vývoj možno v prvom rade charakterizovať ako pohyb od jedného extrému k druhému. Až v poslednom období došlo k akémusi ustáleniu – predovšetkým od zásadnej reformy slovenskej arbitráže, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015. Od uvedeného dátumu došlo na Slovensku k oddeleniu spotrebiteľskej arbitráže od klasickej obchodnej arbitráže, čo prinieslo novú koncepciu do právnej úpravy slovenského rozhodcovského konania. Slovenská arbitrážna legislatíva je v súčasnosti moderná a zodpovedá medzinárodným štandardom. Možno konštatovať, že Slovenská republika je z pohľadu rozvoja arbitráže stále iba v začiatočnej fáze a hľadá si svoje miesto. Rozhodcovské konanie má svoj potenciál, pretože ak bude efektívne, dokáže priniesť výrazné ušetrenie nákladov a odľahčenie všeobecných súdov od komplikovaných obchodnoprávnych sporov. Pre dosiahnutie tohto cieľa je však nevyhnutná spolupráca všetkých zainteresovaných strán. Cieľom komentára je z praktického pohľadu objasniť čitateľom jednotlivé ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ich obsah, a priblížiť aj závery relevantnej judikatúry. Komentár by mal pomôcť zmluvným stranám, ich právnym zástupcom, rozhodcom a v neposlednom rade aj súdom nájsť odpovede, alebo aspoň usmernenie pri riešení otázok súvisiacich s rozhodcovským konaním. Publikácia má potenciál osloviť široké spektrum právnych povolaní a stať sa cennou pomôckou pri riešení prípadov týkajúcich sa rozhodcovského konania.