Róbert Letz strana 2 z 2

Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším. Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov.

Štvrtý diel edície Slovenské dejiny zahŕňa obdobie ohraničené rokmi 1914 – 1993, teda od začiatku prvej svetovej vojny po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Predmetné obdobie je mimoriadne dôležité a súčasne hektické, bohaté na prelomové zmeny a zvraty, ktoré výrazne zasiahli a formovali celú slovenskú spoločnosť. Ide o stále živé a diskutované dejiny, ktoré často až dodnes pôsobia polarizujúco. Širokej kultúrnej verejnosti ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Zároveň sa stáva nezastupiteľnou učebnou pomôckou s dostatočným zdrojom pôvodných informácií a pramenných materiálov.

Mons. Dr. Michal Buzalka (1885 – 1961) bol výraznou osobnosťou slovenského verejného i cirkevného života v 20. storočí. Narodil sa vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Skýcove, vo Vajnoroch a v Zavare. Ako rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr i v Bratislave vychoval výraznú generáciu kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za titulárneho biskupa conenského a svätiaceho biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry. Po vyhlásení Slovenského štátu ho slovenskí biskupi poverili vedením Katolíckej akcie. Na jeseň roku 1939 založil Katolícku tlačovú kanceláriu, o rok nato obnovil vydávanie Katolíckych novín. Menovací dekrét za vikára slovenskej armády mu po svojom príchode do Bratislavy 9. júna 1940 odovzdal nový vatikánsky chargé d’affaires Giuseppe Burzio, s ktorým Buzalka v nasledujúcich piatich rokoch úzko spolupracoval o. i. aj na záchrane slovenských Židov. Kvôli funkcii vojenského vikára bol už krátko po príchode Červenej armády štyri mesiace väznený. Jeho perzekvovanie vyvrcholilo začiatkom roku 1951, keď bol v zinscenovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch bol z väzenia prepustený, no zvyšok života strávil v internácii v Děčíne a v Tábore v Čechách, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho životopis vydávame pri príležitosti 50. výročia jeho smrti.

Publikácia je organickou súčasťou edície Slovenské dejiny I - IV. Nadväzuje na ňu chronologicky, tematicky i spôsobom spracovania. Slovenské dejiny V vymedzujú historické obdobie rokov 1938 - 1945. Ide o zložité obdobie, zahŕňajúce výrazné štátoprávne zmeny od vyhlásenia autonómie Slovenska v roku 1938, vznik a zánik Slovenskej republiky 1939 - 1945, ako aj kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v danom období. Syntéza umožňuje nezaujatý pohľad na najnovšie dejiny a inšpiruje k premýšľaniu. Širokej kultúrnej verejnosti, ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Reprezentatívny výber 59 dokumentov pokrývajúcich azda všetky podstatné etapy a dimenzie verejného účinkovania Andreja Hlinku, kňaza, politika a národného dejateľa, ponúka možnosť utvoriť si pomerne komplexný obraz o jednej z najvýraznejších osobnost í novodobých slovenských dejín. Napriek rozličným prístupom k interpretácii jeho postojov a činov je nespochybniteľné, že Hlinka rozhodujúcim spôsobom prispel k dotvoreniu Slovákov v moderný a sebavedomý štátotvorný národ. Aj preto v jeho neobyčajne košatom životnom príbehu ? zvlášť, ak je to na báze pramenného materiálu ? môže pozorný čitateľ nachádzať nové horizonty našej národnej historickej pamäte, ba odkrývať mnohé podstatné otázky týkajúce sa formovania našej identity, odkazu predkov, či z myslu našich dejín, a to aj tých budúcich. Pramene sú usporiadané chronologicky v rámci šiestich tematických celkov: Ochranca slabých, V boji za práva slovenského národa v Uhorsku, Princípy Hlinkovej autonomistickej politiky v Československej republ ike, Hlinka o kresťanstve, viere a cirkvi, Hlinka očami iných osobností, Záver životnej cesta a odkaz Andreja Hlinku. Dokumenty sú opatrené dôkladným poznámkovým aparátom, ktorý má predovšetkým vysvetľujúcu funkciu a ozrejmuje rôzne fakty, súvislosti a vzťahy, ktoré by inak mohli čitateľovi uniknúť. Každú časť uvádza stručný úvodný text. Okrem rozsiahleho obrazového materiálu, osobitne hodnotná je podrobne spracovaná Chronológia života Andreja Hlinku a pamäti o ňom.

Zborník z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia Spišská Kapitula 14. 15. november 2017 Kniha obsahuje 19 štúdií, ktoré prinášajú výsledky najnovšieho vedeckého výskumu k rôznym aspektom života J. Vojtaššáka: rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, pastoračné aktivity, zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľská problematika, vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, postoj k totalitným ideológiám a režimom a ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom. Jednotlivé state vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú mnoho nových, doteraz neznámych poznatkov. Do rozsiahlej prílohy zostavovatelia zaradili viaceré kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál. Zaujímavosťou je dôverná správa o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík, Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o  J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.

Reprezentatívny výber 59 dokumentov pokrývajúcich azda všetky podstatné etapy a dimenzie verejného účinkovania Andreja Hlinku, kňaza, politika a národného dejateľa, ponúka možnosť utvoriť si pomerne komplexný obraz o jednej z najvýraznejších osobnost í novodobých slovenských dejín. Napriek rozličným prístupom k interpretácii jeho postojov a činov je nespochybniteľné, že Hlinka rozhodujúcim spôsobom prispel k dotvoreniu Slovákov v moderný a sebavedomý štátotvorný národ. Aj preto v jeho neobyčajne košatom životnom príbehu ? zvlášť, ak je to na báze pramenného materiálu ? môže pozorný čitateľ nachádzať nové horizonty našej národnej historickej pamäte, ba odkrývať mnohé podstatné otázky týkajúce sa formovania našej identity, odkazu predkov, či z myslu našich dejín, a to aj tých budúcich. Pramene sú usporiadané chronologicky v rámci šiestich tematických celkov: Ochranca slabých, V boji za práva slovenského národa v Uhorsku, Princípy Hlinkovej autonomistickej politiky v Československej republ ike, Hlinka o kresťanstve, viere a cirkvi, Hlinka očami iných osobností, Záver životnej cesta a odkaz Andreja Hlinku. Dokumenty sú opatrené dôkladným poznámkovým aparátom, ktorý má predovšetkým vysvetľujúcu funkciu a ozrejmuje rôzne fakty, súvislosti a vzťahy, ktoré by inak mohli čitateľovi uniknúť. Každú časť uvádza stručný úvodný text. Okrem rozsiahleho obrazového materiálu, osobitne hodnotná je podrobne spracovaná Chronológia života Andreja Hlinku a pamäti o ňom.

Publikácia prostredníctvom úradných záznamov, hlásení bezpečnostných orgánov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom a ďalších dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR, ktorý sa konal v dňoch 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave. Viliam Žingor, popredný partizánsky veliteľ z obdobia druhej svetovej vojny, bol na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdený na trest smrti. Proces súčasne zapadal do politickej línie boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, „separatizmu“ a „titoizmu“. Súčasťou publikácie sú aj dokumenty o rehabilitačnom súdnom konaní z roku 1968.

Otázke historickej pamäti na zlomové dejinné udalosti sa v slovenskej historiografii venuje malá pozornosť. Štúdie, ktoré obsahuje táto publikácia, prinášajú k téme veľa nového. Umožňujú vniknúť do priestoru historickej pamäti na úrovni Slovenska, ale aj okolitých krajín. Sústreďujú sa najmä na proces tvorby, udržiavania a zmeny historickej pamäti na rok 1918. Mechanizmus prenášania historickej pamäti smerom k súčasnosti zabezpečovali štátne inštitúcie, školstvo, publicistika a tlač. Táto oficiálna pamäť však bola často selektívna. Za dôležité miesto prejavu historickej pamäti možno považovať oslavy štátnych sviatkov. So zmenami politických režimov a štátnych útvarov sa nezachovala kontinuita ich slávenia alebo boli pokusy o zmenu ich obsahov. Nie inak to platí o 28. októbri 1918. Podnetné sú didaktické analýzy učebníc dejepisu. Práve ony sú dôležitým zdrojom poznania o roku 1918. Publikácia obsahuje aj štúdiu, ktorá na základe výskumu mapuje postoje slovenských študentov stredných a vysokých škôl k udalostiam, ku ktorým sa viaže rok 1918.