Konečná Lucia

Myšlienka napísať knihu skrsla v autorke počas mesačného pobytu na onkológii. Napísala ju ako memento pre tých, ktorí neboli s rakovinou zatvorení v cele svojej duše. Alebo ako povzbudenie pre tých, ktorí s ňou práve bojujú. Či na pamiatku tým, čo bo j prehrali A splnila tým aj sľub daný spolupacientke, ktorá boj neprežila. Môj kríž rakovinu, som spočiatku brala ako Boží trest. Nevládala som ho niesť. Až kým som nenašla ľudí, ktorí boli tiež chorí, no mali ten kríž oveľa ťažší. A niesli ho po kojne, vyrovnane. Vtedy som pochopila, že kríž nie je trest. Je to Boží dar a nová šanca."