Katarína Macurová strana 2 z 3

Ta je hezká! zaradoval se medvídek, když ve své zahradě objevil zvláštní rostlinku. Každý den ji zaléval, stínil jí před žárem slunečníkem, před spaním jí nezapomněl popřát dobrou noc. Ale květina nic. Proč nekveteš? dumal malý zahradník. Zdaleka ovšem netušil, co se zatím děje pod zemí!

Toto je blcha. Volá sa Teo. Teo je najšťastnejšia blcha v kožúšku. A predsa by si rád povyskočil. Jeho snom je stať sa veľkým bádateľom rovnako ako jeho dedo. Raz mu dedo rozprával o mieste, ktoré ešte nik neprebádal. Volalo sa Lev. A tak sa Teo vybral na svoju historicky prvú výpravu v živote…

V nore, na strome, dolu hlavou, hlboko pod vodou alebo počas letu s jedným okom otvoreným. Aj zvieratá musia spať, aby načerpali sily do nového dňa, lenže spôsob, akým spia, sa od toho ľudského veľmi líši. A dĺžka spánku taktiež. Napríklad koala, ktorá v podstate prespí celý život a oddychuje na konári stromu ako na ležadle. No a keď práve nespí, tak je. Zvláštne zviera, čo hovoríš? Čo myslíš, snívajú sa zvieratám sny? Ten, kto hovorí, že nie, sa veľmi mýli. Sny sa totiž snívajú aj mravcom.

Jak zvířata spí

Macko má nového kamaráta Eda. Edo je síce vták, ale vôbec nelieta. Všade chodí peši. Macko si teda zaumieni, že ho naučí lietať. Vyskúšali to i tamto, no márne. Kto by im tak mohol pomôcť?

Medvedík by si zo všetkého najviac želal krásnu loptu. Kde by ju tak mohol nájsť? Asi to bude riadna fuška. Jedna guľatá vec je príliš veľká, druhá malá, ďalšia veľmi ťažká… So žiadnou sa nemôže hrať. Vie vôbec, ako taká pravá lopta vyzerá?

Jak najít své místo ve světě? Zajíček se vydává na dalekou cestu, aby zjistil, kam a hlavně ke komu doopravdy patří. Spřízněnou duši hledá podle podobnosti vlastního stínu. Objevuje tak podstatu tvarů a barev. Koho na své pouti potká a které země při tom navštíví? Zajíčkova cesta je plná originálních ilustrací vytvořených pomocí 3D softwaru a nese tak v sobě notnou dávku filmařského přístupu. Důležitou roli v jednotlivých scénách hraje stín zvířecích postav. Příběh se dotýká i tématu multikulturalismu. Kniha talentované slovenské výtvarnice získala ocenění Communication Arts Award of Excellence (USA) a byla nominována na cenu Britské Asociace Ilustrátorů. Pro děti od 3 let

Jobusov bláznivý humor je pre deti neodolateľný. Každá z jeho kníh sa v krátkom čase stane bestsellerom. Deti sa chcú pri čítaní smiať a zabávať. A to je voda na Jobusov mlyn. Ako inak by mohol niekto vymyslieť niečo takéto: Chrumo je červotoč. Veľmi hlasný červotoč. Chrúme tak nahlas, že jeho rodinu vyhnali už z niekoľkých domovov. Až si raz za svoje obydlie vybrali vzácny hudobný nástroj. Darmo sa barón Vlhčil snažil vylúdiť čistý tón, červotoče v nástroji robili neplechu. Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, bolo vzácne violončelo zmraziť. A tak sa červotočia rodina na 172 rokov ocitla v treskúcom mraze. Lenže červotoče prežijú všetko. Keď po roztopení ľadovca nástroj objavili, najväčším prekvapením boli práve živé červotoče. Rodinka si užívala najprv karanténu, potom slávu, ale Chrumo zmizol. Precestoval svet, najprv sa zahryzol do darovanej fujary, potom do basgitary rockového muzikanta či do klarinetu. A z čoho ochutnal, toho zvuk vedel dokonale napodobniť. Hudba sa mu tak zapáčila, až sa rozhodol ju vyštudovať. Môže byť však červotoč naozaj muzikantom?

Jobusov bláznivý humor je pre deti neodolateľný. Každá z jeho kníh sa v krátkom čase stane bestsellerom. Deti sa chcú pri čítaní smiať a zabávať. A to je voda na Jobusov mlyn. Ako inak by mohol niekto vymyslieť niečo takéto: Chrumo je červotoč. Veľmi hlasný červotoč. Chrúme tak nahlas, že jeho rodinu vyhnali už z niekoľkých domovov. Až si raz za svoje obydlie vybrali vzácny hudobný nástroj. Darmo sa barón Vlhčil snažil vylúdiť čistý tón, červotoče v nástroji robili neplechu. Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, bolo vzácne violončelo zmraziť. A tak sa červotočia rodina na 172 rokov ocitla v treskúcom mraze. Lenže červotoče prežijú všetko. Keď po roztopení ľadovca nástroj objavili, najväčším prekvapením boli práve živé červotoče. Rodinka si užívala najprv karanténu, potom slávu, ale Chrumo zmizol. Precestoval svet, najprv sa zahryzol do darovanej fujary, potom do basgitary rockového muzikanta či do klarinetu. A z čoho ochutnal, toho zvuk vedel dokonale napodobniť. Hudba sa mu tak zapáčila, až sa rozhodol ju vyštudovať. Môže byť však červotoč naozaj muzikantom?

Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých výsledkov z 30. rokov uplynulého storočia s vyspelou grafickou kultúrou veľkej latinsko-americkej krajiny. Svoj zámer realizovala v intenciách doposiaľ neprekonanej metodiky, bádaním „ad fontes". Využila zo stredoeurópskeho hľadiska exkluzívny študijný pobyt na oboznámenie sa s archívnymi fondmi a obrazovou literatúrou hostiteľskej krajiny, kontaktovala potomkov niekdajších spolupracovníkov Kolomana Sokola, spoznala galerijné zbierkové fondy, či monumentálne diela mexických muralistov.

Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých výsledkov z 30. rokov uplynulého storočia s vyspelou grafickou kultúrou veľkej latinsko-americkej krajiny. Svoj zámer realizovala v intenciách doposiaľ neprekonanej metodiky, bádaním „ad fontes". Využila zo stredoeurópskeho hľadiska exkluzívny študijný pobyt na oboznámenie sa s archívnymi fondmi a obrazovou literatúrou hostiteľskej krajiny, kontaktovala potomkov niekdajších spolupracovníkov Kolomana Sokola, spoznala galerijné zbierkové fondy, či monumentálne diela mexických muralistov.

Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých výsledkov z 30. rokov uplynulého storočia s vyspelou grafickou kultúrou veľkej latinsko-americkej krajiny. Svoj zámer realizovala v intenciách doposiaľ neprekonanej metodiky, bádaním „ad fontes". Využila zo stredoeurópskeho hľadiska exkluzívny študijný pobyt na oboznámenie sa s archívnymi fondmi a obrazovou literatúrou hostiteľskej krajiny, kontaktovala potomkov niekdajších spolupracovníkov Kolomana Sokola, spoznala galerijné zbierkové fondy, či monumentálne diela mexických muralistov.