Maxim Matkin strana 2 z 2

Na skonštruovanosť mena Maxim E. Matkin upriamuje pozornosť už frekvencia spoluhlásky M, v našom kontexte trojčlenná podoba mena i jeho celková symetria. Pri značke Maxim E. Matkin je čitateľskej verejnosti známe, že ide o pseudonym, s tajomstvom aj hypotézami okolo identity reálneho autora sa ráta aj pri reklamnej prezentácii Matkinom signovaného tovaru: "Svoju skutočnú totožnosť úzkostlivo tají. Všetci však vedia, kto to je, a väčšina z nich sa mýli.", píše sa na záložke románu Láska je chyba v programe (2004). Sem teda zrejme odkazuje prostredný prvok pseudonymu, iniciála E. Po významovej stránke meno kombinuje dve zjavné vrstvy. Prvá rovina je exoticky mondénna, sugeruje nadnárodne globalizovanú, kozmopolitnú identitu nositeľa. Pod tým sa ale skrýva intelektuálsky exkluzívna parodická alúzia na zakladajúce dielo socialistického realizmu (Maxim Gorgij ako autor románu Matka). Obe základné významové roviny pritom súvisia s celkovým gestom vlastných textov, ako ju definuje napríklad D. Kršáková, keď Matkinove prózy zaraďuje do konzumnej literatúry, pričom upozorňuje na to, že simultánne vyvolávajú zdanie, že všetko je inak, že povrchnosť je len hraná a že za všetkým treba hľadať výstrelok intelektuála. (Jaroslav Šrank, Pseudonym v postmodernej literárnej situácii)

Dielo
* 2002 - Polnočný denník (Slovart, ISBN 80-7145-671-3)
* 2004 - Láska je chyba v programe (Slovart, ISBN 80-7145-925-9)
* 2005 - Mexická vlna (Slovart, ISBN 80-8085-074-7)
* 2007 - Mužské interiéry (Slovart, ISBN 978-80-8085-356-3)
* 2007 - Miluj ma ironicky (Slovart, ISBN 80-8085-452-1)
* 2010 - Aj ja teba (Slovart, ISBN 978-80-556-0285-1)
* 2011 - Nie na ústa