Ivan Meďeši

To najmladšie z literatúry dolnozemských krajanov východoslovenskej reči. Hanebné básne, poviedky a reportáže z vojvodinského punkového undergroundu inšpirované ulicou, absurdom, punkom i bluesom, rozmanitými deviáciami ľudí 21. storočia, monotónnosťou života, alkoholom i opicou, chudobou i bohatstvom, hedonizmom i sebadeštrukciou.

Vypijete vaňu? Čo chutí chlpatým? Krava nastred obývačky? Pijú ženy kávu horúcejšiu? Ako padať do žumpy? A ako lízať Eurokrém?... Šestica šťavnatých literárnych chodov zo súčasnej Vojvodiny sa podáva bez servítky. Prekypuje drsnou balkánskou psychogroteskou i žalúdok dráždiacim stredoeurópskym naturalizmom, tou najintímnejšou kultúrnou endoskopiou i bizarnou paranojou nacionalizovanej postjuhoslovanskej spoločnosti. Mladý dolnozemský autor pripravil svoje delikátne menu z našich najtemnejších pudov, nemorálnych, no úprimných pohnútok zvieraťa v našich útrobách, plného žiadostivosti, hladu a strachu, ale i neviazanej živelnosti a nebontónovej otvorenosti. Určite si pochutnáte. Obsah: Víťazstvo 7 Jedenie 47 Chybné vetry 75 Slušný život 107 Následky z miest, ktoré nikdy neuvidíme 153 Svetlo života 189 O autorovi: Ivan Medeši (*1982, Vrbas, Srbsko) je literárnym enfant terrible jednej z početných národnostných menšín Vojvodiny, Rusnákov, spätých národným menom s Rusínmi, národným mýtom s Ukrajincami a národným jazykom s východnými Slovákmi. Vyrastal v metropole svojej diaspory, v obci Ruski Kerestur, kde po univerzitnom štúdiu v Novom Sade ďalej žije. Publikovať začal punkovom zine Keresturski pendrek v r. 2004. Ako spoluautor básnickej zbierky Trilogija z r. 2006 získal cenu A. Duchnoviča za rusínsku literatúru. V r. 2007 mu vyšla kniha poviedok Chtoška od mňe dvoch ňenormalni a v r. 2011 román generácie Špaciri po spodku dunca (zaváraninového pohára). Na Slovensku mu v r. 2010 vydal VALAL Kvaśnu kňižku výber satirických básní, fejtónov a reportáží. Pracuje ako pomocný pedagóg keresturskej ZŠ a gymnázia, je šťastne ženatý a má dcéru Noru (*2016).

Dystopická vízia trpkého údelu mužnej lenivosti kvíliacej pod ostrou čižmou emancipácie. Aké šance má tradičná dobrosrdečnosť autentických lajdákov proti železnej usilovnosti vysnených spasiteliek, bravúrnych gitaristiek a ostrieľaných špeditérok? Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Ivan Medeši (*1982, Vrbas, Srbsko) žije a tvorí v dolnozemskej obci Ruský Kerestúr kultúrnej metropole malej diaspóry vojvodinských Rusnákov, spojených národným povedomím s Rusínmi-Ukrajincami a vlastným jazykom so Slovákmi-Východniarmi. Od r. 2004 publikoval v pankovom zine Keresturski pendrek, neskôr v Maku, Vajčaku, Ádvojke či Rozume. Ako spoluautor básnickej zbierky Trilogija (2006) získal cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru. Doma mu vyšla zbierka poviedok Chtoška od mňe dvoch ňenormalni (2007), román Špaciri po spodku dunca (2011), na Slovensku výber krátkych satýr Kvaśna kňižka (2010) a zbierka poviedok Jedenie (2018, 2019), s ktorou ako prvý krajanský autor získal slovenskú literárnu cenu Anasoft Litera.

Toto je soubor šesti próz, přesněji hodně divokých, syrových až šílených příběhů, jejichž hrdinům se tak snad ani nehodí říkat a přesto jimi jsou. Ve světě, který je punkově balkánsky postkomunistický (už takto navrstvená charakteristika může odrazovat, ale spíše lákat. Především čtenáře možná už trochu unaveného jistou spořádaností současné prózy, jak české, tak slovenské), trpí tito hrdinové, tyto figury extrémně silnou sebereflexí. Nikoliv ovšem existenciálně trýznivou a sebezpytnou, ale sebevědomou v touze žít si to svoje, byť i jim samotným se to občas nelíbí. A do toho autorův jazyk, který si nebere servítky. Není ovšem drsný po „bukowsku“, neodstrkuje skutečnost od sebe, ale činí v těchto výrazech, větách, myšlení jejich svět, byť s obtížemi, obyvatelný.