Alberto Moravia strana 3 z 3

Ako spisovateľ dokázal v tridsiatych rokoch vzdorovať fašistickej cenzúre. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa skrývať (keď sa dozvedel, že má byť zatknutý, odišiel na juh Talianska, kde sa dostal medzi ľudí z nižších spoločenských, napríklad medzi robotníkov, čo sa hneď prejavilo na jeho diele). V povojnovom období sa pre svoje nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však aj slávy a pôct.

Počnúc románom Ľahostajní (1931) bolo Moraviove prozaické dielo spájané s literárnym existencializmom. Svetové uznanie dosiahli predovšetkým romány Rimanka (1947), Pohŕdanie (1954), Horalka (1957), ktorá bola roku 1960 sfilmovaná režisérom Vittoriom de Sicom, v hlavnej úlohe sa zaskvela Sophia Loren. S čitateľským úspechom sa stretli aj dva zväzky Rímskych poviedok (1954, 1959), ktoré sa svojou poetikou hlásili k talianskemu neorealizmu. Milostná tematika umožnila postihnúť psychológiu jednotlivých postáv v románoch Márne ctižiadosti (1935), Nešťastná milenka (1943), Láska manželská (1949), Nuda (1960), Ja a on (1971) a v poviedkach Automat (1963). 

Dej románu Horalka sa odohráva v rokoch 1943-44, kedy sa v Taliansku zrútil fašistický režim a krajina bola postupne obsadzované spojeneckými vojskami. Hlavná hrdinka románu, Rimanka Cesira, uteká so svojou dospievajúcou dcérou pred vojnovým besnením do chudobného horského kraja nad Tyrhénskym pobrežím. Ale ani tam neunikne vojnovým hrôzam. Najbližší priatelia umierajú v boji proti Nemcom, dcéra je znásilnená vojakmi postupujúcej americkej armády. Hrdinka naďalej zápasí o to, čo má pre ňu najvyššiu hodnotu - o lásku a porozumenie. Milostné téma, pre Moraviu kľúčová, je v tomto dramatickom príbehu poňatá v neorealistickém duchu - v rámci drsne otvoreného opisu prostredia, ktoré je charakterizované vyostrenými spoločenskými konfliktami.

(Foto: criticaletteraria.org)