Ladislav Nádaši-Jégé strana 2 z 2

Adam Šangala je tretou knihou z edície Knižná klasika denníka SME. Dvojnásobná poprava – na začiatku aj na konci. Hrdina neustále na úteku, pretože sa zastal slabšieho, podozrievaný z toho, že sa potuluje ako fantóm, prenasledovaný tými, ktorí majú v rukách moc. Hrdinom je Adam Šangala a miestom, kde sa dej odohráva Uhorsko – v ňom slovenské prostredie Oravy, Žiliny, hradu Beckov a Trnavy. Pridanou hodnotou k priam dobrodružným zápletkám a dramatickým zvratom je zobrazenie historického pozadia prvej polovice 17. storočia – náboženského napätia odrážajúceho sa v reformácii a protireformácii aj boja predstaviteľov svetskej moci. Postupom na spoločenskom rebríčku je pre Adama posun od poddaného, ktorého otec je popravený za pytliactvo, cez vojaka až k mešťanovi. Kniha určite stojí za prečítanie – hrdinovia sa predsa až tak nezmenili – tento možno žije v Uhorsku tristo rokov dozadu, ale je podobne obyčajný a zažíva krivdy ako supermuži dneška – či už majú na tričku veľké S alebo pavučinu.

Adam je postava poddaného človeka z mäsa a krvi, ktorý odmieta celý život skláňať hlavu pred mocnými a bohatými. Adam Šangala predstavuje tak trochu iný obraz pomerov v 17. storočí.Jégé sa vo svojej najznámejšej próze s pomerne lineárnym príbehom sústredil viac na rovinu filozofických úvah ako na dramatické zápletky, hoci ani o tie nie je núdza. Spoločnosť, ktorá sa zmietala v náboženských rozporoch reformácie a protireformácie, poskytovala spisovateľovej fantázii istú možnosť na vyslovenie a deklarovanie vlastných názorov. Podrobne sleduje svojho Adama s jeho druhom na úteku z rodnej Oravy až po Trnavu. Ako ináč, musel byť pri tom farár, katolícky či protestantský, muselo byť pri tom panstvo, hoci príbeh sa od začiatku odvíjal od obrazu poddaného človeka. Tak to bolo aj pri Jánošíkovi vo všetkých jeho podobách, aj pri Jégého Adamovi Šangalovi, ktorého síce zverbovali do vojska, ale stále v ňom tlela rozbuška nesúhlasu s pánmi, ktorým chtiac-nechtiac musel ponížene slúžiť. Šangala nie je ľudový hrdina typu Juraja Jánošíka, ale v istých chvíľach si vyrovnáva dlhy s panstvom rovnako. Čitateľ sa miestami možno začuduje nad autorovou štylistikou, ale súčasne musí uznať Jégého empatiu do dobových reálií a najmä úsilie zobraziť atmosféru čias, ktoré predchádzali životu v priestore, predstavujúcom dnešné samostatné slovenské územie. Čitatelia a milovníci historických románov nebudú pri sledovaní krátkeho životného osudu oravského mládenca sklamaní. Nepatrí sa prezrádzať, ako skončí, hoci jeho konanie to naznačuje od chvíle, ako príde s matkou po telo obeseného otca a dostáva sa do prvej konfrontácie s panstvom. Čitateľ tuší, že nezomrie prirodzenou smrťou, ale to je osud väčšiny rebelov. Jégého román je spoločenským obrazom čias spred takmer štyroch storočí. Životný príbeh Adama Šangalu je obzretím do dávnej feudálnej minulosti, ale aj pripomenutím, že isté hodnoty sa nemenia ani storočiami a nevykorení ich ani spoločnosť s prívlastkom demokratická. Sú v človeku večné.

Adam je postava poddaného človeka z mäsa a krvi, ktorý odmieta celý život skláňať hlavu pred mocnými a bohatými. Adam Šangala predstavuje tak trochu iný obraz pomerov v 17. storočí.Jégé sa vo svojej najznámejšej próze s pomerne lineárnym príbehom sústredil viac na rovinu filozofických úvah ako na dramatické zápletky, hoci ani o tie nie je núdza. Spoločnosť, ktorá sa zmietala v náboženských rozporoch reformácie a protireformácie, poskytovala spisovateľovej fantázii istú možnosť na vyslovenie a deklarovanie vlastných názorov. Podrobne sleduje svojho Adama s jeho druhom na úteku z rodnej Oravy až po Trnavu. Ako ináč, musel byť pri tom farár, katolícky či protestantský, muselo byť pri tom panstvo, hoci príbeh sa od začiatku odvíjal od obrazu poddaného človeka. Tak to bolo aj pri Jánošíkovi vo všetkých jeho podobách, aj pri Jégého Adamovi Šangalovi, ktorého síce zverbovali do vojska, ale stále v ňom tlela rozbuška nesúhlasu s pánmi, ktorým chtiac-nechtiac musel ponížene slúžiť. Šangala nie je ľudový hrdina typu Juraja Jánošíka, ale v istých chvíľach si vyrovnáva dlhy s panstvom rovnako. Čitateľ sa miestami možno začuduje nad autorovou štylistikou, ale súčasne musí uznať Jégého empatiu do dobových reálií a najmä úsilie zobraziť atmosféru čias, ktoré predchádzali životu v priestore, predstavujúcom dnešné samostatné slovenské územie. Čitatelia a milovníci historických románov nebudú pri sledovaní krátkeho životného osudu oravského mládenca sklamaní. Nepatrí sa prezrádzať, ako skončí, hoci jeho konanie to naznačuje od chvíle, ako príde s matkou po telo obeseného otca a dostáva sa do prvej konfrontácie s panstvom. Čitateľ tuší, že nezomrie prirodzenou smrťou, ale to je osud väčšiny rebelov. Jégého román je spoločenským obrazom čias spred takmer štyroch storočí. Životný príbeh Adama Šangalu je obzretím do dávnej feudálnej minulosti, ale aj pripomenutím, že isté hodnoty sa nemenia ani storočiami a nevykorení ich ani spoločnosť s prívlastkom demokratická. Sú v človeku večné.

Literárna tvorba Nádašiho je veľmi rozsiahla. V tomto výbere sú zastúpené len dve diela: Svätopluk a Kuruci. V povesti Kuruci použil námet z 18. storočia a opísal v nej boje odbojných uhorských šľachticov proti cisárovi. Úpadkové typy zemanov postavil do protikladu s predstaviteľmi krajšieho a spravodlivejšieho sveta v podobe Sabíny Byvarovej a Marcela Strážnického. V románe Svätopluk predstavil najväčšiu postavu našich dejín, ktorá tu vystupuje ako neobyčajne schopný a statočný. Svetka jeho činnosť smeruje k povzneseniu a posilneniu národného povedomia.

Ide o historicko-filozofický román slovenského realistického prozaika. V ňom sa autor, dolnokubínsky lekár, s nezvyčajnou ostrosťou a otvorenosťou púšťa do zápasu s dvojtvárnosťou, príživníctvom, sebeckosťou, s nemorálnosťou oravskej smotánky a slovenského malomesta. Osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a etiky vládnucich vrstiev a odrodilej inteligencie. Bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva. Popri nezmieriteľnej kritike obžerstva, kartárstva, kupčenia so ženami, finančných a volebných podvodov nájdeme v Jégého románe polohy hlbokej lásky a súcitu s blížnymi.

Literárna tvorba Nádašiho je veľmi rozsiahla. V tomto výbere sú zastúpené len dve diela: Svätopluk a Kuruci. V povesti Kuruci použil námet z 18. storočia a opísal v nej boje odbojných uhorských šľachticov proti cisárovi. Úpadkové typy zemanov postavil do protikladu s predstaviteľmi krajšieho a spravodlivejšieho sveta v podobe Sabíny Byvarovej a Marcela Strážnického. V románe Svätopluk predstavil najväčšiu postavu našich dejín, ktorá tu vystupuje ako neobyčajne schopný a statočný. Svetka jeho činnosť smeruje k povzneseniu a posilneniu národného povedomia.