Hviezdoslav Országh

„Pozdravujem vás, lesy, hory...“ Pavol Országh Hviezdoslav je jednou z najvýraznejších osobností slovenskej literatúry, ktorý sa aj napriek istej jazykovej náročnosti stal mýtom pre celé generácie čitateľov. Svoje umelecké meno si symbolicky „požičal“ od hviezd, čím naznačil svoj vysoký literárny zámer a duchovný rozmer tvorby. História nášho vydavateľstva je veľmi úzko spätá s jeho menom. Hviezdoslavova knižnica bola v minulom storočí najčítanejšou edíciou, v ktorej roku 1960 vyšla Hájnikova žena – lyricko-epická básnická skladba, v ktorej sa bohatstvo jazyka spája s napätím príbehu o láske, vine a odpustení. V centre stojí hájnik Michal Čajka, jeho oddaná Hanka a zemiansky syn Artuš Villáni. Za kulisou nádhernej prírody sa odvíja zápas charakterov a spoločenských svetov. Najväčšiu poctu dielu vzdal významný slovenský básnik Laco Novomeský: „Jeho poézia je neprestajným vysokým napätím medzi nebom a zemou, medzi Bohom a človekom, medzi ideálnym Dobrom a ideálnou Spravodlivosťou a medzi zdrvujúcou a deptajúcou, ak chcete zahanbujúcou realitou.“ Nové vydanie prináša pôsobivé ilustrácie Zsolta Lukácsa a sprievodné slová Danky Podrackej.

Pri príležitosti storočnice od úmrtia najznámejšieho realistického básnika P. O. Hviezdoslava vraciame na pulty kníhkupectiev nezabudnuteľné diela Ežo a Gábor Vlkolinský. Ako bonus sme pridali aj pôsobivú epickú skladbu Zuzanka Hraškovie. Čarokrásna príroda a pohnuté osudy hlavných hrdinov sú spoločnými znakmi výberu. Do knihy sme zaradili aj slovníček archaizmov, aby aj súčasná generácia mohla Hviezdoslava pochopiť čo najhlbšie.

Pri príležitosti storočnice od úmrtia najznámejšieho realistického básnika P. O. Hviezdoslava vraciame na pulty kníhkupectiev nezabudnuteľné diela Ežo a Gábor Vlkolinský. Ako bonus sme pridali aj pôsobivú epickú skladbu Zuzanka Hraškovie. Čarokrásna príroda a pohnuté osudy hlavných hrdinov sú spoločnými znakmi výberu. Do knihy sme zaradili aj slovníček archaizmov, aby aj súčasná generácia mohla Hviezdoslava pochopiť čo najhlbšie.

Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša. Básnik v 32 sonetoch okrem protestu proti krviprelievaniu kladie otázky, kto je za hrôzy a utrpenie zodpovedný, a vyjadruje aj nádej, že ľudstvo sa poučí a bude žiť v mieri. Hviezdoslavovu básnickú skladbu preložil do angličtiny írsky básnik a prozaik John Minahane (1950), ktorý od roku 1996 žije a pracuje na Slovensku. Zo slovenčiny preložil aj výber poézie Ladislava Novomeského, Milana Rúfusa a ďalších autorov. Hviezdoslavove Krvavé sonety doplnil obsiahlym úvodom a kalendáriom básnikovho života. V knižnom vydaní anglického prekladu sú ilustrácie Dušana Kállaya.

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy letných lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia.

Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký slovenský básnik spájal s prehlbujúcim sa národným uvedomovaním, so silnejúcim bojom za národné sebaurčenie. Základný motív básne – smrť, resp. rozpad obrovitého skalného masívu – je rozvedený do príprav na pohreb, ku ktorému prichádza zástup slovenských hôr. Čitateľ je ohromený autorovou obdivuhodnou personifikáciou horských masívov Slovenska, alebo ich význačných vrcholov, úžasnou znalosťou bohatstva jazykových možností slovenčiny, ako aj umením ich básnického využitia do čarovných väzieb.“ Táto báseň, citlivo doplnená fotografiami Karola Kállaya z rozličných období, by nemala chýbať v knižnici nijakého milovníka a obdivovateľa našich majestátnych Tatier.