Gustáv Reuss

V roku 1856, sedem rokov pred debutom Julesa Verna, dokončuje Gustáv Reuss v Revúcej vedecko-popularizačný spis Hviezdoveda, v ktorom vysiela svojho hrdinu Krutohlava obrím teplovzdušným balónom z Muráňa rovno na Mesiac. Sčasti dobrodružný príbeh, sčasti popularizačná príručka, Hviezdoveda je aj jeden a pol storočia od svojho vzniku nielen originálnym záznamom súdobých poznatkov z astronómie, geografie a fyziky, ale predovšetkým svedectvom neopakovateľnej sily fantázie, vychádzajúcej z ľudových povestí a rozprávok, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali v oblasti Gemera. Tento poklad, vôbec prvý počin v žánri vedeckej fantastiky na území slovenska, prinášame čitateľom v 21. storočí v edičnej a jazykovej úprave ľubice Schmarcovej a s ilustráciami Andreja Kolenčíka.

Prvé slovenské sci-fi: Hviezdoveda. Vo Hviezdovede alebo Životopise Krutohlava poslal Gustáv Reuss sedem rokov pred Julesom Vernom svojho hrdinu, gemerského učenca Krutohlava, v balóne na Mesiac. Po návrate na Zem príde o balón, no nevzdáva sa – pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska začne stavať medzihviezdny koráb. Postavy na ňom prejdú celú vtedy známu slnečnú sústavu a na záver si obzrú tiež všetky krajiny Zeme. Prvý slovenský sci-fi román ostal v rukopise takmer stotridsať rokov, knižne vyšiel až v 80. rokoch minulého storočia.

Prvé ucelené spracovanie flóry Slovenska. Jediná práca, ktorá G. Reussovi za jeho života vyšla. Vydal ju vo vlastnom náklade za finančnej podpory bratov, priateľov a najmä svojho otca. Popísal a utriedil v nej vyše 2 000 rastlín. Zdigitalizovali dobrovoľníci zo Zlatého fondu SME.

Rozprávanie zo života dedinského ľudu spod Kohúta, ojedinelý pohľad na život ľudu v slovenskej literatúre. Po etnografických prácach Jána Čaploviča je Gustáv Reuss ďalším slovenským spisovateľom, ktorý sa zaoberal štúdiom života ľudu. No kým Čaplovič si na to vyvolil vedecký opis, Reuss využil svoj spisovateľský talent a nazbieraný materiál zaodel do formy národopisnej črty a či obrázka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román Grófka Mária Betlenová sa zapodieva jedným, z najdramatickejších období, z polovice 17. storočia — wesselényiovským povstaním, s ústredným miestom deja hradom Muráňom a hlavnými postavami Máriou, rodenou Széchyovou, vydatou Bethlenovou, a jej tretím manželom grófom Františkom Wesselényim z Hadadu. Na Slovensku niet vari hradu, ktorý by tak upútal pozornosť spisovateľov a vedcov ako Muránsky zámok. Za jeho múrmi sa snovali udalosti a deje, ovplyvňujúce politickú situáciu vo vtedajšom Uhorsku a v celej habsburskej ríši. História zo Zlatého fondu SME.