Adriena Richterová strana 2 z 2

Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Vláda slovenského štátu zaplatila Nemcom 500 ríšskych mariek za každého takto „vysídleného“ Žida alebo Židovku. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko. O prvom oficiálnom židovskom transporte do Osvienčimu sa vie len málo, ale tieto skutočnosti sú ešte aj dnes veľmi dôležité. V dobytčiakoch sa netlačili partizáni ani vojnoví zajatci, muži v ňom totiž vôbec neboli. Len necelá tisícka mladých dievčat a žien, ktoré slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy. Heather Dune Macadam, uznávaná autorka z USA, odkrýva ich tragické príbehy založené na rozhovoroch s preživšími, na konzultáciách s historikmi, očitými svedkami a na rozhovoroch s príbuznými prvých žien deportovaných zo Slovenska do Osvienčimu. Jej kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

Princeton, Veľký piatok 1999. Záhadný renesančný rukopis Hypnerotomachia Poliphili, ktorý bol po stáročia nerozlúštiteľnou hádankou pre mnohých učencov, začína odhaľovať svoje tajomstvá dvom študentom Tomovi Sullivanovi a Paulovi Harrisovi. Aj Tomov otec bol posadnutý touto päťstoročnou knihou s fascinujúcou mocou nad tými, čo ju skúmajú. Paulova budúcnosť od nej vo veľkej miere závisí. Blíži sa termín odovzdania diplomovej práce študentov, no ich výskum sa nečakane spomalí. Vzápätí sa objaví starobylý denník a v ňom sa skrýva šokujúca informácia: v záhadnom renesančnom rukopise je zašifrovaná poloha tajomnej krypty. Táto stopa privádza priateľov do bizarného sveta Hypnerotomachie – sveta dávno zabudnutej učenosti, čudesných sexuálnych chúťok a neskutočného násilia. Pomaly si začínajú uvedomovať rozsah svojho objavu, keď sa v areáli univerzity nájde zastrelený študent, čo už dlhší čas skúmal starý rukopis. Tom a Paul sa tak ocitnú vo víre udalostí rozpútaných knihou, ktorej moc a význam dlhé storočia nik nepochopil.

Princeton, Veľký piatok 1999. Záhadný renesančný rukopis Hypnerotomachia Poliphili, ktorý bol po stáročia nerozlúštiteľnou hádankou pre mnohých učencov, začína odhaľovať svoje tajomstvá dvom študentom Tomovi Sullivanovi a Paulovi Harrisovi. Aj Tomov otec bol posadnutý touto päťstoročnou knihou s fascinujúcou mocou nad tými, čo ju skúmajú. Paulova budúcnosť od nej vo veľkej miere závisí. Blíži sa termín odovzdania diplomovej práce študentov, no ich výskum sa nečakane spomalí. Vzápätí sa objaví starobylý denník a v ňom sa skrýva šokujúca informácia: v záhadnom renesančnom rukopise je zašifrovaná poloha tajomnej krypty. Táto stopa privádza priateľov do bizarného sveta Hypnerotomachie – sveta dávno zabudnutej učenosti, čudesných sexuálnych chúťok a neskutočného násilia. Pomaly si začínajú uvedomovať rozsah svojho objavu, keď sa v areáli univerzity nájde zastrelený študent, čo už dlhší čas skúmal starý rukopis. Tom a Paul sa tak ocitnú vo víre udalostí rozpútaných knihou, ktorej moc a význam dlhé storočia nik nepochopil.

Princeton, Veľký piatok 1999. Záhadný renesančný rukopis Hypnerotomachia Poliphili, ktorý bol po stáročia nerozlúštiteľnou hádankou pre mnohých učencov, začína odhaľovať svoje tajomstvá dvom študentom Tomovi Sullivanovi a Paulovi Harrisovi. Aj Tomov otec bol posadnutý touto päťstoročnou knihou s fascinujúcou mocou nad tými, čo ju skúmajú. Paulova budúcnosť od nej vo veľkej miere závisí. Blíži sa termín odovzdania diplomovej práce študentov, no ich výskum sa nečakane spomalí. Vzápätí sa objaví starobylý denník a v ňom sa skrýva šokujúca informácia: v záhadnom renesančnom rukopise je zašifrovaná poloha tajomnej krypty. Táto stopa privádza priateľov do bizarného sveta Hypnerotomachie – sveta dávno zabudnutej učenosti, čudesných sexuálnych chúťok a neskutočného násilia. Pomaly si začínajú uvedomovať rozsah svojho objavu, keď sa v areáli univerzity nájde zastrelený študent, čo už dlhší čas skúmal starý rukopis. Tom a Paul sa tak ocitnú vo víre udalostí rozpútaných knihou, ktorej moc a význam dlhé storočia nik nepochopil.

Nová významná kniha s hlavnými tézami o nadchádzajúcich udalostiach v Európe. Táto provokatívna práca skúma ohniská napätia, geopoliticky horúce miesta, kde v priebehu dejín prepukli napätia a kde sa konflikty opäť môžu objaviť. George Friedman je známy pozoruhodne presnými predpoveďami v oblasti globálnej politiky, technológií, populácie a kultúry. V knihe Ohniská napätia sústredil pozornosť na Európu, kde sa už päť storočí pretínajú osi svetovej moci a kultúry. Analýzou nestálych, nepredvídateľných a fascinujúcich hraničných území Európy a Ruska – aj zlomových línií, ktoré existujú po stáročia a stali sa dejiskom viacerých katastrofických vojen – a aj vďaka jedinečným osobným zážitkom upozorňuje na ohniská, čo sa opäť prebúdzajú k životu. Európska únia vznikla z veľkej miery preto, aby zminimalizovala vnútorné geopolitické napätia, ktoré tento kontinent po stáročia rozdeľovali. V knihe, ktorá je kombináciou podrobného historického prehľadu a kultúrnej analýzy, Friedman poukazuje na to, ako tento plán postupne zlyháva. Opisuje európske moderné dejiny a veľmi jasne vysvetľuje situáciu v najrizikovejších miestach kontinentu: nepokojné a stále sa meniace územie, ktoré oddeľuje Západ od Ruska (rozsiahly región zahrňujúci Ukrajinu, Bielorusko a Litvu); starodávne hraničné územie medzi Francúzskom a Nemeckom; a Stredomorie, miesto zrodu judaizmu a kresťanstva, ktoré sa stalo aj centrom islamského života. Vďaka Friedmanovmu dokonalému opisu prostredia čitateľ získa jasný obraz regiónov, krajín a historických udalostí. Ohniská napätia sú fascinujúcou analýzou modernej Európy, jej nevšednej histórie a tlejúcich ohnísk na zlomových líniách, ktoré sa znovu rozhoreli a ktoré v blízkej budúcnosti zohrajú kľúčovú úlohu. Sú najaktuálnejšou a vskutku najfascinujúcejšou z Friedmanových kníh.

Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu. V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami. V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.