Vanda Rozenbergová strana 3 z 3

Když bylo Karole osm, ocitla se v nové rodině. Dnes má nevlastního bráchu, mámu, tátu i dědu. Bratr Oskar je astrální cestovatel, otec Jan připomíná Gándhího a v sousedství bydlí divní neoliberálové. Karolina nejlepší kamarádka je Karolova máma a Karol je zase Oskarův nejlepší kamarád. Je to jednoduché, pochopíte to rychle. Složitější se zdají být úvahy o tom, je-li správné nastavit druhou tvář. Kniha nás okamžitě vtáhne do děje a bez varování omráčí úvodní scénou. Potom se tempo zpomalí, abychom se stihli zamyslet nad tím, co se skrývá za honosnými fasádami a co za rezavými ploty. Karola si ze starého domova přinesla bolestivé zážitky, ale zřejmě se s nimi vyrovnala. Nebo ne? Je jí třiatřicet a řídí se instinkty, jaké máme všichni. Po tragédiích, jež se jí zdánlivě nedotknou, projde katarzí. Jenže tato očista se neobejde bez obětí.

"Všetko je na mne," hovorí chlapec. Je viac ako chlapec, má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca, ktorý odkrýva táto útla knižka, je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný, štvrťstoročný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou - najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni. Za svoju knihu Slobodu bažantom bola Vanda Rozenbergová nominovaná na cenu Anasoft litera.

Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia. Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho. Vanda Rozenbergová (1971) sa trikrát dostala medzi najlepších v súťaži Poviedka, jej poviedky vychádzali v časopisoch, boli uvedené aj v Slovenskom rozhlase a Českom rozhlase. Prvý knižný výber z jej textov vychádza v ilustrovanom vydaní.