Enja Rúčková strana 2 z 2

Láska sa niekedy prikradne a nečakane prekvapí tam, kde je najmenej vhodná... Miriam po maminej svadbe získala nového brata. Volá sa Sethos, meno dostal po bohu chaosu, búrok a púšte. Nevlastní súrodenci si zvykajú nielen na nových rodičov, ale hlavne na seba. Po prázdninách začnú študovať na rovnakom gymnáziu - Miriam je prváčka, Seth maturant. Hoci ich súrodenecké doberanie miestami prekračuje únosnú mieru, v škole sa Seth voči „sestre“ správa ako ochranca a džentlmen. A napriek tomu, že sa dievčatá na mladíka s gréckymi koreňmi lepia, jeho záujem sa stále viac sústreďuje na Miriam. A Miriam má zo svojho nevlastného brata (nielen) v hlave čoraz väčší zmätok...

Koľkokrát sa musia zraziť, aby pochopili, ako sa navzájom priťahujú? Nika je gymnazistka, kvintánka. Jej najväčšou ambíciou je dostať sa do redakcie školského časopisu, o chlapcov nejaký výraznejší záujem nemá. Všetko sa zmení, keď sa na svahu na školskom lyžiarskom zájazde zrazí so Sebom, idolom všetkých mladších študentiek. Ich cesty sa začnú „nepochopiteľne“ krížiť, Sebo sa zjaví vždy, keď je Nika v kaši. A Nika zisťuje, že sa jej až prirýchlo dostal pod kožu. Aké sú však jeho zámery? Rodí sa medzi nimi niečo viac alebo ju má Sebo len ako zábavku? A čo bude, keď sa vrátia z lyžiarskeho domov?

Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však očarí mladú, neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou, ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať. Tak sa začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky, ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie, čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?

Zápisky z frontu (1941-1943) sú autentickým denníkom slovenského vojaka bojujúceho na fronte v 2. svetovej vojne. Začiatok roku 1941 ma našiel doma na dovolenke. Vtedy som si nepomyslel, že nasledujúce roky budem tráviť ďaleko od domova. Mnohé dobré i nepríjemné, krásne aj strašné veci sa budem aspoň v krátkosti snažiť zachytiť v týchto skromných poznámkach. čatár v zálohe Matej Oravec, účtovník roty I/21 motorizovaný prápor

Volám sa Katka. Keby ste sa opýtali mojich rodičov na to, aká som, bez dychu by z nich vypadlo: zvedavá a zasnívaná. Áno, mám problém sa sprítomniť. Svedčí o tom jazva na mojej hornej pere ako viditeľná pamiatka na to, že mám hlavu ustavične v oblakoch. Lenže jemu sa tá jazva páči. Nevadí mu moja všetečnosť, záľuba v tmavých lakoch na nechty či nenávisť k programovaniu. Berie ma takú, aká som, čo sa mojim rodičom nedarí, odkedy som sa narodila. Rozpaľuje ma svojou temperamentnou španielčinou, no dokáže aj mnohé iné veci. Nie nadarmo nosí indiánske meno Ten, ktorý vie. Zliezol z peruánskych Ánd, prerušil styk so svojou rodinou a splynul s neznámym európskym davom. On tvrdí, že to urobil iba preto, že je samotár. V skutočnosti ma prišiel pred niečím varovať. A moja zvedavosť sa nezaprela. Vďaka nej som sa vybrala po krehkom moste, ktorý prepojil môj racionálny svet s jeho iracionálnym, s jediným cieľom: nájsť pravdu.