Peter Šamko

Publikácia poskytuje vyčerpávajúci výklad znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu ako jedného z najčastejšie páchaných trestných činov. Cieľom tejto publikácie je poskytnúť čo možno najpodrobnejší rozbor najmä znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 TZ, a to použitím rozhodovacej činnosti súdov, ale aj prokuratúry. Autor na 312 stranách podrobne popisuje jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu s odkazom na viac ako 230 judikátov a posudzuje tento trestný čin aj v kontexte s inými, viac ako 30-timi skutkovými podstatami ďalších trestných činov. Obsahovo je publikácia zameraná hlavne na aplikačnú prax a praktické problémy, ktoré sa v praxi vyskytli, pričom vychádza nielen z oficiálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je zverejňovaná v zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk, ale aj z ostatnej rozhodovacej činnosti týchto súdov, ako aj súdov nižších stupňov, s tým, že použitá je aj staršia, pomerne bohatá a stále aktuálna judikatúra (tzv. predmníchovská judikatúra, t. j. judikatúra súdov do roku 1938, ako aj judikatúra po roku 1945). Použitá judikatúra bola pritom spracovaná formou komentára, pričom tam, kde to bolo potrebné, je uvedený aj skutok, ako aj podstatná časť odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého judikatúra vychádzala pri formovaní právnych viet. Zámerom publikácie je poskytnúť prehľad aj o určitých aktuálnych trendoch, ktoré sa začínajú využívať pri výklade znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a to napríklad o miere opatrnosti osoby vykonávajúcej v omyle majetkovú dispozíciu, riziku v komerčnej sfére alebo princípe ultima ratio a zásade subsidiarity trestnej represie. Táto publikácia je určená sudcom, vyšším súdnym úradníkom, orgánom činným v trestnom konaní, prokurátorom, advokátom, ale môže slúžiť aj všetkým ostatným záujemcom o problematiku trestného práva, osobitne trestného činu podvodu.

Po úspešnej publikácii „Trestný čin podvodu – komentár s judikatúrou“ od JUDr. Petra Šamka vydavateľstvo Wolters Kluwer prináša ďalšiu publikáciu od tohto kvalitného autora, tematicky zameranú na daňovú kriminalitu. Cieľom publikácie je poskytnúť výklad tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych aspektov páchania a dokazovania daňových podvodných konaní, ktoré sú trestnoprávne postihované ako trestný čin skrátenia dane podľa § 276 TZ, resp. ako trestný čin daňového podvodu podľa § 277a TZ, a to najmä na podklade rozhodovacej činnosti súdov. Obsahovo je publikácia zameraná na aplikačnú prax a praktické problémy, ktoré sa v praxi vyskytli pri výklade znakov základných skutkových podstát trestných činov skrátenia dane a daňového podvodu, ako aj pri dokazovaní daňových podvodných konaní. Hmotnoprávne aspekty daňových podvodných konaní sa zameriavajú hlavne na najčastejšie spôsoby páchania trestného činu skrátenia dane a trestného činu daňového podvodu, pričom pozornosť je venovaná aj problematike subjektu trestného činu skrátenia dane a daňového podvodu, pokračovaniu v trestnej činnosti, účinnej ľútosti pri daňových podvodných konaniach, resp. aj tzv. vedľajším daňovým trestným činom, a to trestnému činu marenia výkonu správy daní a trestnému činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Procesnoprávne aspekty dokazovania daňových podvodných konaní sa venujú rôznemu spektru problémov pri dokazovaní daňovej kriminality, a to napríklad rozdielom medzi daňovým a trestným konaním, preberaniu dôkazov z daňového konania do trestného konania, totožnosti skutku, škode pri daňových podvodných konaniach, inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov či podmienkam na vykonávanie prehliadok špecifických priestorov (napr. v kancelárii advokáta či daňového poradcu), podmienkam kopírovania a vydania počítačových údajov alebo zásade ne bis in idem pri daňových trestných činoch. Publikácia môže byť nápomocná orgánom aplikácie práva (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, orgánom činným v trestnom konaní, prokurátorom, advokátom) a slúžiť aj všetkým ostatným záujemcom o problematiku trestného práva, osobitne o problematiku daňovej kriminality.

Trestné činy poškodzujúce veriteľov sú najmä také trestné činy, ktorých skutkové podstaty súvisia s právnymi vzťahmi medzi veriteľmi a dlžníkmi, a spravidla sa týkajú podnikateľského prostredia. Spoločným znakom týchto trestných činov, ktoré sa niekedy označujú aj ako tzv. úpadkové trestné činy, je ochrana majetkových práv veriteľov a v určitom rozsahu sa tu chráni aj záujem na zodpovedajúcom riešení prípadného úpadkového stavu dlžníka a na riadnom priebehu konkurzného konania. Predmetom záujmu tejto publikácie sú hlavne tie trestné činy poškodzujúce veriteľov, ktoré sa v aplikačnej praxi vyskytujú najčastejšie, a to trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 TZ a trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 TZ. Pre tieto dva trestné činy je charakteristické to, že majú najširšie praktické využitie a možno prostredníctvom nich trestnoprávne sankcionovať pomerne široké spektrum úmyselných konaní, ktorých cieľom je škoda na majetku veriteľov. Pozornosť je venovaná aj trestnému činu marenia exekučného konania podľa § 243a TZ či vybraným aspektom trestnej činnosti, ktorá súvisí s konkurzným konaním a je postihovaná napríklad prostredníctvom trestného činu marenia konkurzného konania podľa § 242 TZ. Publikácia poskytuje aj základný výklad znakov skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie podľa § 251b TZ či trestných činov podvodného úpadku podľa § 227 TZ a zavineného úpadku podľa § 228 TZ. Obsahovým cieľom publikácie je poskytnúť aj výklad otázok, ktoré sa dotýkajú trestných činov poškodzujúcich veriteľov a súvisia s nimi a ktoré sa týkajú napríklad posudzovania rizika v podnikateľskom prostredí, spoliehania sa na pomoc odborníka pri realizácii podnikateľského rozhodnutia či princípu ultima ratio v trestnom práve. Publikácia môže byť nápomocná orgánom aplikácie práva (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, orgánom činným v trestnom konaní, prokurátorom, advokátom), pričom môže slúžiť všetkým ostatným záujemcom o problematiku trestného práva a v neposlednom rade podnikateľským subjektom.