Daniel Šmihula strana 2 z 2

Texty v tejto knihe spájajú hlavné spoločné témy: medzinárodná bezpečnosť, mocenské súperenie, vojenská hrozba a obrana proti nej. Upozorňuje, že všetky tieto aspekty sa týkajú aj Slovenska, aj keď jeho občania sa snažia pred tým zatvárať oči. Viaceré články analyzujú rast významu Číny a tiež medzinárodného napätia vo východnej Ázii. Ďalšie varujú pred ruskými imperialistickými zámermi a poctivo analyzujú možnosti a zámery strán v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne. Hlavné posolstvo sa ale týka zmeny medzinárodného prostredia, v ktorom rastie miera bezpečnostných hrozieb ba priamo vojnového násilia. Dlhé mierové obdobie sa skončilo a národy, ktoré chcú prežiť, musia opätovne obnoviť svoje vojenské kapacity aj zručnosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré má tú výhodu, že sa môže oprieť o politicky spriaznených demokratických spojencov v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii, najmä USA, stále hlavnej svetovej vojenskej mocnosti. Ako zdôrazňuje autor, hry na „neutralitu“ môžu byť práve v čase zostrovania medzinárodnej eskalácie veľmi riskantné ba až samovražedné. Slovensko nemôže dúfať, že sa mu podarí uzavrieť do akejsi izolácie a všetky konflikty okolo neho len prehrmia. A na éru konfrontácii sa musí adaptovať mentálne, politicky, ekonomicky aj vojensky.

Autor zastáva tézu, že zmeny vojenských technológií, taktiky a vojenskej organizácie a aktuálny stav vojenského ohrozenia patria k hlavným determinantom spoločenského a politického pohybu a tiež podoby práva a ústavného zriadenia štátu, čo je ilustrované na vývoji inštitútu občianstva. A taktiež s ním spojených predstáv o statuse človeka v spoločnosti a jeho prirodzených a ľudských právach, vrátane nároku na istú mieru sociálneho zabezpečenia. Vojna alebo jej hrozba boli vždy mocným stimulátorom technologických a spoločenských zmien. Bezpečnosť pred útokom zo strany iných spoločenstiev, iných štátov, bola vždy považovaná za azda najcennejšiu spoločenskú komoditu. Historicky možno povedať, že štát priznával plnohodnotné občianske práva a právo na politickú participáciu len tým, čo vykonávali vojenskú službe, alebo mali povinnosť ju vykonávať v prípade potreby. Je to logické, lebo štát si potrebuje zabezpečiť lojalitu svojich vojakov – tak ich musí motivovať aj politickými a sociálnymi právami. Téza nie je vo svojej podstate nová. Na prekvapenie moderného čitateľa sa považovala za samozrejmú až do začiatku 20. storočia. Zmena vo veľkosti armád a najmä ich podielu na celkovej populácii tak môžu vyjadrovať zmenu zastúpenia populácie s politickými právami a tak z dlhodobého pohľadu aj mieru demokratickosti konkrétnej spoločnosti (krátkodobo sú možné isté výkyvy a odchýlenia). A univerzálne rovné občianske práva nastúpili v moderných štátoch ruka v ruke so všeobecnou vojenskou povinnosťou v 18.–19. storočí. Dnes sme svedkami toho, ako spoločnosti vyspelých demokratických štátov zažívajú opätovnú postupnú oligarchizáciu zatiaľ nevyjadrenú formálno-právne (rastúce majetkové rozdiely, odtrhnutie občanov od politiky, profesionalizácia armády, rast počtu väzňov a pod.). Jednou z viacerých príčin tejto oligarchizácie pritom môže byť aj opustenie koncepcie masových armád budovaných na základe všeobecnej brannej povinnosti a povinnej prezenčnej vojenskej služby a príklon k profesionálnym armádam. Elity stratili strach pred vojensky aktívnym národom a potrebu uchádzať sa o jeho dôveru a priazeň. Nie sú nútené sa natoľko zaoberať jeho sociálnym zabezpečením a mierou identifikácie so spoločnosťou a štátom.

V súvislosti so spoločenskými zmenami po roku 1989, získaním plnej medzinárodnej suverenity pre Slovenskú republiku v roku 1993, vstupom do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v roku 2004 a vôbec celým procesom globalizácie sa zintenzívnili vzťahy Slovenska so zahraničím. Základné znalosti o fungovaní medzinárodných vzťahov, diplomatického a konzulárneho práva, protokolu, etikety a iných zvyklostí, ktoré vyplývajú z kontaktov s inými štátmi, sú dnes potrebné nielen pre profesionálnych diplomatov, ale aj pre pracovníkov iných orgánov štátnej správy a samosprávy, politikov, manažérov, podnikateľov, vysokoškolských pedagógov, novinárov a v oblasti konzulárnych stykov určite aj pre bežných občanov. Prvé kapitoly sa venujú základným otázkam diplomacie, ako aj zaradeniu diplomatického a konzulárneho práva medzi ostatné právne odvetvia. Pozornosť je venovaná aj orgánom štátu pre medzinárodné vzťahy, ďalej nasledujú pasáže priamo sa zaoberajúce fungovaním diplomatických a konzulárnych úradov a právnou úpravou tejto činnosti a tiež právnym postavením ich pracovníkov. Záverečné časti poskytujú základnú orientáciu v diplomatickom protokole, etikete a korešpondencii. Tieto témy vo svojej podstate nie sú integrálnou súčasťou diplomatického a konzulárneho práva a prelínajú sa s ním len čiastočne, no pri výklade jeho hlavnej matérie sa im nie je možné vyhnúť. Zvýšená pozornosť sa venuje diplomatickej a konzulárnej praxi Slovenskej republiky. Text je písaný jednoduchým jazykom, čo je aj cieľom. Je totiž určený aj pre tých, ktorí v danej problematike nie sú odborníci a nemajú ani adekvátne právnické vzdelania.

Uvedená zbierka je súborom štúdií a článkov z oblasti medzinárodných vzťahov. Obsahuje širokú škálu príspevkov rôznej kategórie – od článkov charakteru vedeckej štúdie, až po bežnú publicistiku a blogy. Pri každom článku (pokiaľ to bolo možné) je uvedené, kedy a kde bol publikovaný, prípadne je pod ním uvedený komentár autora z pohľadu minulého roka, v ktorom retrospektívne hodnotí článok alebo opisuje okolnosti jeho vzniku. Ako uvádza samotný autor: „Vlastná vnútorná motivácia zostaviť túto zbierku a tak znova prejsť všetkými materiálmi vyplývala z azda potreby istého ohliadnutia sa za seba. Možno analogicky poslúži aj iným. Veď nezriedka som písal o problémoch, ktoré boli v danom období vnímané ako aktuálne a dokonca občas aj ako pálčivé. Niektoré boli vyriešené, iné sa vytratili prirodzeným plynutím času, no sú aj také, ktoré pretrvali...“ Publikácia je určená pre každého, kto sa zaujíma o problematiku medzinárodných vzťahov, o to, čo sa deje/dialo aj v iných krajinách z dôrazom na politické a historické pozadie, nevynímajúc riešenia konfliktov (či už mierovou cestou, alebo cestou ozbrojeného konfliktu).

Cieľom predkladanej učebnice Základy teórie štátu a práva je poskytnúť čitateľovi zrozumiteľným spôsobom základnú orientáciu v problematike teórie štátu a práva. Učebnica je členená do dvanástich kapitol, v ktorých sa venuje problematike od vzniku štátu a jeho znakov, cez jeho inštitúcie, právo ako normatívny systém, až po právny systém Európskej únie. Pre lepšie pochopenie matérie je učebnica na viacerých miestach doplnená praktickými príkladmi. Eventuálni záujemcovia o podrobnejšie štúdium určite ocenia bibliografický aparát, ktorý obsahuje aj odkazy na dostupnú literatúru v slovenskom alebo českom jazyku. Predkladaná učebnica je primárne určená predovšetkým pre študentov neprávnických študijných odborov, ktorí sa potrebujú oboznámiť so základmi fungovania štátu a práva, no ako praktický pomocník môže poslúžiť aj študentom práva.

Kniha poskytuje nový netypický pohľad na vývoj právneho systému, pričom berie do úvahy mechanizmus evolučnej selekcie. Evolučný prístup sa používa v biológii a bol aplikovaný aj na vysvetlenie vývoja ekonomiky, kultúry a spoločnosti v širšom kontexte, ale aj z pohľadu jednotlivých kultúrnych a sociálnych fenoménov. Jeho využitie pri analýze práva a jeho vývoja je hlavným cieľom tejto knihy. Mnohé úvahy a závery v tejto knihe sú často v rozpore s bežnými modernými stredoeurópskymi predstavami o spravodlivosti, slušnosti či etických pravidlách. Práca sa taktiež vymyká "politickej korektnosti" a dokonca akúkoľvek "politickú korektnosť", ktorá je vždy odrazom nejakej jasne vyhranenej ideológie, neberie vôbec do úvahy.