Arpád Soltész strana 2 z 2

Koniec zlatých deväťdesiatych rokov, divoký východ Slovenska. Je po voľbách, Mečiar skončil, Lexa je na úteku, siskári horúčkovito skartujú spisy aj svedkov. Robo Holub je dávno po smrti, Miki Černák sedí v base, Žaluďa práve zastrelili. Miki Miko, policajt s metódami gangstra, a Pali Schlesinger, novinár bez pudu sebazáchovy, sa pokúšajú robiť svoju prácu. Hľadajú pravdu. Alebo aspoň takú jej verziu, ktorá by sa dala dokázať pred súdom. Proti sebe majú tri najväčšie zločinecké skupiny svojej doby – políciu, justíciu a tajnú službu. Občas aj mafiu, ale tá aspoň hrá podľa pravidiel. Väčšinou neuspejú, no vedia, že sú vo vojne, ktorá sa nedá vyhrať, len bojovať. Vždy to brali profesionálne. Až doteraz. S Nikou sa to stalo osobným. Nika. Sedemnásťročná stopárka, ktorú uniesli, znásilnili a plánovali predať do Kosova. Na prostitúciu alebo na orgány, čokoľvek si zákazník praje. Nastúpila do nesprávneho auta. Chyba, za aké sa platí životom. Miko so Schlesingerom vedia, že to nemôže dopadnúť dobre. Nevadí. Musia zariadiť, aby to nedopadlo zle pre Niku. Zatiaľ ju ukrývajú na konci sveta. Ultima Thule. Luxusný hotel pri ukrajinskej hranici, na konci cesty v lese plnom mŕtvol. Okrem majiteľov a personálu v ňom nebýva nikto. Miešajú v ňom tie najchutnešie drinky, najúčinnejšie jedy a najsilnejšie výbušniny. Ak po vás ide mafia a zákon na vás kašle, v Ultima Thule ste vítaní. Ak vás uznajú hodným, Igor vám namieša Hemingwayov kokteil - Smrť popoludní - a porozpráva vám pár divokých historiek. Väčšina tých príbehov sa stala. Aj ten, ktorý držíte v ruke. Trocha inak. Možno niekomu inému. Na inom mieste. Ale sú pravdivé, hoci Igor by ich určite nechcel opakovať pod prísahou. Lebo vedieť nie je to isté, ako vedieť dokázať.

Obyvatelé Malebné zemičky pod Drobnými velehorami občas zmizí. Jiní udělají – vcelku nečekaně – závratné kariéry. Ty dva jevy spolu souvisí. Zlo rozežírá zemi všem na očích, a to vcelku otevřeně. Oběti se nebrání, pravdu si nepřipouštějí. To by si přece mocní nedovolili, lidé by to nedopustili a jim by se to přece nemohlo stát. Nakonec se to samozřejmě stane všem. Teenagerka závislá na drogách zmizí z resocializačního centra, ale nikomu nechybí. Rozhodně nikomu, kdo by se počítal. Feťačky lžou, kradou a umírají. To ví každý. Talentovaný politik se stane Předsedou a ovládne celou zemi. Neovládá ale svoje pudy a nakonec ani vlastní rozhodnutí. Není to problém, dokud ho nutí dělat věci, které se mu líbí. Malý vekslák se chce stát velkým hráčem. Lidé jsou pro něj jenom šachové figurky, které posouvá po čtverečkovaném papíře. Neuvědomuje si však, že nehraje šachy, ale jenom piškvorky. O mafiánském zabijákovi koluje fáma, že za svého života vykopal jámu, do které by se pohodlně vešla podzemní garáž nákupního centra. Není to ale pravda, jámu si každý vykope sám. Kdo má v rukou lopatu, měl by počítat s tím nejhorším. Zapálený neonacista ztratí v lese kamaráda. Najde však životní lásku, dobrého přítele, práci snů a nakonec i pravdu, která ho zase o všechno obere. Mladý analytik se stane vycházející hvězdou novinářského nebe. Čeká ho skvělá budoucnost, pokud dokáže přežít. Příběhy jednotlivých postav vykreslují systém, ve kterém neexistují hranice mezi mafií a politikou, ani zločinem a zákonem. Život je bezcenný, smrt je zboží. Stát ovládají nízké pudy vysoce postavených zločinců. Autor předkládá čtenáři děsivou fikci, která by se snadno mohla stát slovenskou realitou.

Uliciam deväťdesiatych rokov vládnu gangy šuštiakových mafiánov, no najmocnejšou organizovanou zločineckou skupinou je Slovenská informačná služba, tou najväčšou zasa policajný zbor. Len poručík Molnár je blázon, ktorý si obliekol uniformu, aby čistil mesto od zločinu. Stáva sa tak zrnkom piesku v súkolí dobre rozbehnutého stroja na peniaze. Ten ho, samozrejme, okamžite zomelie. Miki Miko je iný typ policajta. Nekrúti sa spolu s ostatnými kolieskami mašinérie, no nie je ani blázon. Vie, že keď sedí pri stole s falošnými hráčmi, vyhráva ten, kto najlepšie podvádza. A pokiaľ hráte o život, cena fair play sa naozaj neráta. Keď mu zabijú partnera a systém spravodlivosti urobí aj nemožné, aby ochránil vrahov, zostáva iba pomsta. No Konfucius sa mýlil, vykopať dva hroby, než sa vydá na jej cestu, by ani zďaleka nestačilo. Aďo Šípoš, profesionálny syn a kapitán vlajkovej lode miestnej ekonomiky, má všetko – moc, peniaze, slávu, ženy i mužov. Chýba mu len rozum a otcovská láska. Za svoje milióny si ani jedno nekúpi, ale to rozhodne nie je dôvod, aby si naplno neužil všetko ostatné. Novinár Pali Schlesinger sa odmieta dať podplatiť, Aďo Šípoš ho však vždy môže kúpiť v balíku aj s celou redakciou. Snaží sa byť objektívny a profesionálny, no jeho články aj tak všetci dotknutí berú osobne. Následky bývajú tristné, a nielen preňho. Poctivo ďalej hľadá pravdu, ale keď ju objaví, veľa radosti v nej nenájde. Nový boss podsvetia sa obáva, že vražda je ťažký hriech, ale čo má robiť, keď je raz mafián? Gangster, ktorý nezabíja, dlho nežije. Život mafiána je krátky, ale krásny, utešoval sa jeho mŕtvy predchodca. Život mafiána je krásny, ale krátky, dodáva s úľavou Miki Miko. Arpád Soltész sa v treťom románe Hnev vracia k postavám svojej prvotiny Mäso, do éry mečiarizmu, keď si nikto nemohol byť istý svojím majetkom, slobodou ani životom, pokiaľ ich nedokázal ochrániť hrubou silou alebo politickými konexiami. Ani tento jeho príbeh nemá kladných hrdinov. Je o normálnych ľuďoch v nenormálnych podmienkach. Zajtra to môžete byť vy.