Rastislava Stoličná

Z publikácie Ako sa kedysi stravovalo, sa deti dozvedia, na čom sa pred sto rokmi varilo a pieklo, aké sa užívalo kuchynské náradie, ktoré potraviny sa jedli a ako sa pripravovali, čo ľudia pili a ako jedlá konzumovali. Dozvedia sa aj o remeslách, bez ktorých by kuchyňa kedysi nemohla fungovať.

V diely Ako sa kedysi obliekalo, v edícii ÚĽUV deťom, od autorky Rastislavy Stoličnej sa mladí čitatelia môžu dozvedieť ako vyzeral odev na vidieku a v mestách a jeho základné odlišnosti. Rozdiel nebol iba vo výzore odevov ale najmä v materiáloch a spôsobe nosenia, pretože pred sto rokmi sa na Slovensku ešte v mnohých lokalitách udržal tradičný odev roľníckeho ľudu, ktorý pozostával od predkov zdedených súčastí, vrátane pokrytia hlavy a nosenia tradičnej obuvi. K prelomu medzi nosením tradičného vidieckeho odevu a mestského dochádzalo postupne, keď muži pracujúci v továrňach vo veľkých mestách postupne začali nosiť mestský odev. Zatiaľčo sa pred sto rokmi na vidieku ešte stále udržala domácka výroba materiálov z ľanu, konopy a vlny, v mestách sa šili šaty z kupovaných priemyselne vyrobených látok. Publikácia venuje dostatočne veľký priestor práve domáckemu procesu zhotovovania materiálov pre tradičný vidiecky odev, od pestovania ľanu a konopí, cez jeho spracovanie (trhanie, močenie, sušenie, česanie, pradenie a tkanie) až po využitie na zhotovovanie rôznych druhov odevu: pracovných aj slávnostných. Publikácia bližšie predstavuje remeslo tkáča, súkenníka, kožušníka a čižmára.

V poslednej zo série knižočiek pod názvom Ako sa kedysi oslavovalo od autorka Rastislavy Stoličnej sa detský čitateľ oboznámi so sviatkami, ktoré boli prirodzenou súčasťou života ľudí aj pred sto rokmi. Tieto sviatky však nesúviseli iba s oslavou významných životných udalostí ako bola svadba alebo narodenie dieťaťa. Pred sto rokmi bol život ľudí na vidieku oveľa viac spätý s prírodou, lebo od nej záviselo ich živobytie. Preto sa s rôznymi fázami roľníckeho a pastierskeho života spájali pestré zvyky, mnohé spojené so zábavou a oslavami. Zimu vyprevádzali pálením Moreny, jar vítali chodením s letečkom (zelenými zdobenými konárikmi), máj oslavovali stavaním májov pred domom svojich vyvolených, na Jána zapaľovali ohne a hlučne sa pri tom zabávali, po zbere úrody hodovali a oslavovali bohatú úrodu, a keď prišla zima mnohé zvyky boli spojené s poverami alebo sa viazali na cirkevné sviatky. V poslednom diely sa autorka venuje vyšívačkám, čipkárkam, šperkárom a medovnikárom.