Ivan Štrpka strana 2 z 2

Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997).

Ivan Štrpka - básne III.

Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu. Štrpka trvá na svojich textoch. Ich otvorenosť využil pri príprave tejto knihy na drobné, ale zaujímavé dolaďovanie veršov, ktoré možno azda charakterizovať aj ako jemnú spätnú synchronizáciu s neskôr napísanou poéziou. Aj preto je vydanie Štrpkovej knihy Básne I. nesmierne dôležitým návratom k textom s neubúdajúcou hodnotou, novou výzvou, ktorá môže i po rokoch vyústiť do výnimočnej čitateľskej skúsenosti. Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997). Tretí zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Rovnisko, juhozápad. Smrť matky (1995), Majster Mu a ženské hlasy (1997), 25 básní (2003) a Hlasy a iné básne (2001). Súborné vydanie tretieho zväzku básnického diela Ivana Štrpku edične sleduje prirodzenú chronológiu vzniku textov, čo znamená, že jednotlivé zbierky sú doň začlenené v poradí, v akom boli vytvorené ich rukopisy, a nie v akom vychádzali v knižnej podobe. Čas rukopisného vzniku nejednej Štrpkovej zbierky sa nezhoduje s rokom jej knižného vydania. V porovnaní s pôvodnými vydaniami ponúka aj tento tretí zväzok autorizovaný textový variant Štrpkovho básnického diela, ktoré preto považujeme za kompletné a uzavreté. Niektoré básnické knihy mohli byť publikované až s niekoľkoročným odstupom, za ktorým stoja zväčša známe politické okolnosti (cenzúra v období totality), ale niekedy aj iné, celkom prozaické dôvody.Zmeny sa dotýkajú aj výslednej podoby básní. Autor niektoré texty v menšej či väčšej miere pozmenil – prepracoval, skorigoval, prípadne zredukoval. Často išlo len o nepatrné detaily, občas sa však odhodlal aj k výraznejším korekciám na úrovni nosných motívov či veršov.

Fragment (rytierskeho lesa) Zbierka 19 básní

Štrpkova zbierka Medzihry. Bábky kratšie o hlavu reprezentuje jednu z poeticky, esteticky najsilnejších a najoriginálnejších výrazovo-tematických i významových polôh slovenskej ponovembrovej lyriky. Pritom práve táto zbierka ako jediná z básnických kníh I. Štrpku nevyšla na Slovensku, ale v českom vydavateľstve Torst a doteraz patrí medzi autorove najnedostupnejšie zbierky. Zbierka pôvodne vyšla v roku 1997 (jej rukopis je však z roku 1995) a má v istom zmysle zvláštne postavenie v kontexte autorovho lyrického diela i slovenskej poézie vôbec znamená určitý vývinový a tematicko-koncepčný zlom, začiatok ponovembrovej etapy v tvorbe I. Štrpku, možno azda povedať, nový mysticko-poetický rozmer jeho lyriky. Zároveň však poetologicky mimoriadne presvedčivo, na vysokej literárnoestetickej úrovni vyjadruje aj isté neobyčajne naliehavé, nadčasové a aj v súčasnosti aktuálne etické posolstvo. Motív bábok tu má nielen priamočiaro politické, ale aj hlbšie a diferencovanejšie existenciálno-filozofické konotácie: ako metafora (nielen mocenskej) zmanipulovanosti človeka pozbaveného vlastnej individuality a slobody a tým degradovaného na nesvojvoľnú a neuvedomelú bytosť neautentickosti existencie ponímanej ako životná plytkosť, povrchnosť, vyprázdnenosť, smrť zaživa, položivot, bytie medzi živými a mŕtvymi.

Fragment (rytierskeho) lesa druhé, rozšírené vydanie Ivan Štrpka

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.

Vo svojich stupajach - Básnické dielo Ivana Štrpku a hodnotové kritériá Zborník štúdií zo seminára o diele Ivana Štrpku, ktorý pripravila Literárna nadácia STUDŇA v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave 3. 12. 2004. Autormi jednotlivých príspevkov sú Andrea Bokníková, Juraj Briškár, Mária Deďová, Ján Gavura, Daniel Hevier, Milan Hamada, Mila Haugová, Ivan Laučík, Erik Markovič, Vlado Pisár, Peter Repka, Lucyna Spyrka, Ladislav Šimon, Anna Šimonová, Ivan Štrpka, Zvonko Taneski, Dušan Teplan, Jiří Trávníček.

Vo svojich stupajach - Básnické dielo Ivana Štrpku a hodnotové kritériá Zborník štúdií zo seminára o diele Ivana Štrpku, ktorý pripravila Literárna nadácia STUDŇA v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave 3. 12. 2004. Autormi jednotlivých príspevkov sú Andrea Bokníková, Juraj Briškár, Mária Deďová, Ján Gavura, Daniel Hevier, Milan Hamada, Mila Haugová, Ivan Laučík, Erik Markovič, Vlado Pisár, Peter Repka, Lucyna Spyrka, Ladislav Šimon, Anna Šimonová, Ivan Štrpka, Zvonko Taneski, Dušan Teplan, Jiří Trávníček.

Štrpkova zbierka Medzihry. Bábky kratšie o hlavu reprezentuje jednu z poeticky, esteticky najsilnejších a najoriginálnejších výrazovo-tematických i významových polôh slovenskej ponovembrovej lyriky. Pritom práve táto zbierka ako jediná z básnických kníh I. Štrpku nevyšla na Slovensku, ale v českom vydavateľstve Torst a doteraz patrí medzi autorove najnedostupnejšie zbierky. Zbierka pôvodne vyšla v roku 1997 (jej rukopis je však z roku 1995) a má v istom zmysle zvláštne postavenie v kontexte autorovho lyrického diela i slovenskej poézie vôbec znamená určitý vývinový a tematicko-koncepčný zlom, začiatok ponovembrovej etapy v tvorbe I. Štrpku, možno azda povedať, nový mysticko-poetický rozmer jeho lyriky. Zároveň však poetologicky mimoriadne presvedčivo, na vysokej literárnoestetickej úrovni vyjadruje aj isté neobyčajne naliehavé, nadčasové a aj v súčasnosti aktuálne etické posolstvo. Motív bábok tu má nielen priamočiaro politické, ale aj hlbšie a diferencovanejšie existenciálno-filozofické konotácie: ako metafora (nielen mocenskej) zmanipulovanosti človeka pozbaveného vlastnej individuality a slobody a tým degradovaného na nesvojvoľnú a neuvedomelú bytosť neautentickosti existencie ponímanej ako životná plytkosť, povrchnosť, vyprázdnenosť, smrť zaživa, položivot, bytie medzi živými a mŕtvymi.