Peter Šulej

Nová kniha jedného z najvýznamnejších súčasník básnikov Petra Šuleja vychádza pod názvom Signály | Poznámky k novému románu | Príležitosné básne & marginálie & bagatele | Referencie. Šulej v nej prináša lyriku švédskych stolov, alebo ak chcete orientálnych slávností z Tisíc a jednej noci, z ktorej si môžete voľne brať, prejedať sa, držať hladovku, kombinovať, byť alergický, intolerantný, pažravý, bezodný… nuž bon apetít. Poézia je senzitívny druh, preto sa o ňu treba starať. Zmývať nánosy vážnosti, ktoré upchávajú jej nervové zakončenia, tak ako je to v Signáloch... Udržiavať ju ako hru, kreovanie svetov uspôsobených na voľnú zábavu. A po veľkom smiechu občas príde veľký plač, ale tak už to býva. Trajektórie poézie, nevyspytateľné, premenlivé, impulzívne s ironickým smiechom vyšmykávajúce sa z rúk, mapuje aj rozohráva práve zbierka Petra Šuleja Signály | Poznámky k novému románu | Príležitosné básne & marginálie & bagatele | Referencie.

Nový román prozaika a básnika Petra Šuleja (1967) nás zavedie do súčasnej Bratislavy. V napínavej skladačke sledujeme rodinnú ságu s prvkami sci-fi, pátranie po vrahovi, ktorý zanecháva svoje obete zásadne pri významných modernistických stavbách, za čo si vyslúžil prezývku Architekt. Ale čitateľ bude môcť nahliadnuť aj do nefalšovanej Bratislavskej kaviarne. Niekto sa zamiluje, niekto sa bude rozvádzať a niekto sa ponorí až príliš hlboko do konšpiračných teórií. Pravdy, polopravdy, nepravdy, postpravdy... Autor s humorom a nadhľadom analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad nástupom nových technológií, enormným konzumom, klimatickými zmenami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.

Třetí a závěrečná část volné trilogie (História 2009, Spolu 2016, Fytopalentológia 2019) přivádí před čtenáře v českém překladu slovakisty Miroslava Zelinského některé už známé postavy předchozích částí, ale také jednu novou, přicházející z budoucnosti. Poznat ovšem můžeme také některé reálné postavy současného slovenského literárního prostoru. Napínavý i zábavný propletenec příběhů odehrávajících se ve třech generacích, s mytologickým až mystickým pozadím a dystopickou atmosférou je prozatímním vrcholem Petra Šuleje (1967), básníka, prozaika, velkého znalce rockové hudby a také neúnavného organizátora literárního života, nakladatele a vydavatele kulturní revue Vlna.

Peter Šulej (1967) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) v jednom zväzku pod názvom Prvá trilógia (2010), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria diela: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013)a štyroch predstavení súčasného tanca. Vydal aj dve zbierky sci-fi poviedok Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka, a Elektronik Café (2001). Výbery z jeho poézie vyšli knižne v Poľsku (Wiersze, 2003), Chorvátsku (Povratak velikog romantičara, 2013) a Macedónsku (Industrijalna ljubav, 2015). Začiatkom roka 2018 vyšiel v macedónčine román História.Zbierka Rotácie (2020) voľne nadväzuje na jeho doteraz poslednú knihu básní Nódy (2014).

Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry. V preľudnenom megapolise je každý deň je bojom o prežitie. Mimo času a priestoru, vo virtuálnom svete paralelných vesmírov sa odohráva monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň. V blízkej budúcnosti bude planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Básnik a prozaik. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov a odznela na mnohých medzinárodných fórach. Žije v Bratislave.

Román Spolu je voľným pokračovaním románu História a druhým dielom plánovanej trilógie. Skladá sa z troch dejových línií, ktorých nositeľom je hlavný predstaviteľ románu hudobný publicista, moderátor, skladateľ a dj Daniel.

V audioknihe Misia sa započúvajte do silných príbehov a futurologických vízií, v ktorých sa meč a mágia miešajú s kyberpunkom, orient so štvorrozmernými hlbinami vesmíru.

Román Spolu je voľným pokračovaním románu História a druhým dielom plánovanej trilógie. Skladá sa z troch dejových línií, ktorých nositeľom je hlavný predstaviteľ románu hudobný publicista, moderátor, skladateľ a dj Daniel. Prvá línia sa sústredí na zložitý milostný vzťah Daniela s dvomi ženami Michaelou a Andreou a na ich spoločný vzťah k dennej realite, druhá línia sa odohráva v Danielovom profesionálnom živote, vo svete umenia a hudby, kam sa protagonista snaží unikať pred nihilisticky naladenou spoločnosťou. Tretia línia sa odohráva v prvých desaťročiach uplynulého storočia. Pozostáva zo spomienok na Danielovho starého otca, veterána prvej svetovej vojny, ktorý ušiel z ruského zajatia a cez celú Áziu nakoniec po desiatich rokoch doputoval domov. Práve táto rovina tvorí juxtapozíciu prvej línii, súčasnosti nadstavuje zrkadlo a hodnoty dôb dávno minulých testujú tie dnešné.

Najnovšia zbierka básní Petra Šuleja vychádza po 6 rokoch od poslednej knihy Koniec modrého obdobia. Básne v novej zbierke sú vrcholným prejavom neo-konceptualizmu v slovenskej poézii.

Branko Čegec - chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum, autor manifestujúci nedôveru voči jazyku i voči sprofanovanej realite. V deväťdesiatych rokoch rozširuje autoreflexívnosť o bohatšie referenčné vrstvenia a vychádza v ústrety čitateľovi, ba v najnovších zbierkach vstupuje do priestoru tematízovania každodennosti, pričom len v náznakoch uplatňuje kedysi zdôrazňované modernistické vedomie a nedôveru v zmysel posolstva.

Román o umelej inteligencii, sieti, Banskej Bystrici a nerozlučnom priateľstve, v ktorom traja kamaráti prežijú dva režimy, štyri desaťročia a niekoľko vzťahov so ženami. „To je vtip?" Opýta sa Peter. "To je avatar - komentátor komponovanej reality." Na konci nového románu Petra Šuleja História sa objavia avatar a komponovaná realita, ktoré pomocou kľúča naprogramujú z tabuliek s klinovým písmom, ktoré sa objavia v úvode románu. „Vyhľadávanie je naprojektované podobne ako ľudská pamäť. Ostala len strojová presnosť a neomylnosť. To, čo tu vidíš, sa skladá z celej siete a neexistuje žiadne konkrétne miesto, žiadne médium, je to duch...Napadne ho letmá myšlienka, či aj jeho básne, akékoľvek básne nie sú vo svojej podstate komponované reality." Táto myšlienka nás, a určite nielen letmo napadne, pri čítaní Šulejovho generačného románu, kde na osudoch protagonistov, sleduje generáciu narodenú tak rok dva pred, alebo po roku 1968. Je to veľká pomoc, keď autor sám vo svojom diele pomenuje aj spôsob svojej tvorby. Román História je komponovaná realita, spojenie fragmentov niekoľkých životov dnešných štyridsiatnikov, pekne od začiatku ako v curriculum vitae, rodičia, detstvo (nesmierne zaujímavé bolo dozvedieť sa o živote desaťročných chlapcov a ich koníčkoch: modelovanie lietadiel, hokej futbal), dospievanie v menšom meste na sídlisku so všetkými trampotami dospievania začiatkom osemdesiatich rokov najpresvedčivejšie sú momenty spojenia s hudbou, či už zháňanie zahraničných platní, alebo samotné hranie „v kapele", čo bolo vtedy spojené okrem hudba aj s pojmom sloboda. Ťarchu skutočne rozvetveného príbehu -nasýteného roztoku musia niesť viacerí protagonisti románu, kamaráti Peter, Miro, Dano a Dávid aj Braňo a samozrejme aj ženské postavy, možno s menším priestorom v deji, hoci ho často hýbali dopredu ako „moving spirit" často hektického zlomového vývoja udalostí, čo je charakteristické pre koniec minulého a začiatok tohto storočia. Mimochodom sa v Šulejovom texte nachádza opis silnej erotickej scény, ktorá neskĺzne ani do sentimentality ani brutality ale je len tým, čím má byť vo svojej krutonežnej úlohe: nebyť nikdy zabudnutá. Podarilo sa. Na výraznejšiu ženskú postavu si nielen u Šuleja ale v celej slovenskej prozaickej tvorbe (či spisovateliek, alebo spisovateľov) budeme musieť počkať, a nemusela by to hneď byť Anna Kareninová... Okrem toho sa autorovi podarilo zakomponovať do knihy veľa z toho, čo podstatne a skutočne určuje život jeho generácie v pomerne širokej škále činností, či už kladných: práca, podnikanie, zakladanie rodín (s pomerne veľkým strachom mužských hrdinov viazať sa do hlbšieho vzťahu), lov na vinylové platne: jedna z najpríťažlivejších línií románu, aj mne blízka, len samozrejme s iným druhom hudby, k názvom kapiel v románe by som potrebovala šifrovací kľúč od znalca- čitatelia generačne bližší určite nebudú mať problémy, alebo v činnostiach záporných: vysedávanie v krčme nekonečné debaty nevedúce k ničomu, nerozmyslené a nemotivované „len" sexuálne vzťahy, karierizmus... „Nielen čas, ale i priestor nadobudol inú kvalitu, než na akú bol zvyknutý." Petrovi Šulejovi sa podarilo v tomto ku koncu vynikajúco gradujúcom texte, zachytiť čosi z tej „inej" kvality, vlastne z tých dvoch kvalít, pred tým a potom. Nebadateľne sa to prelieva ako v spojitých nádobách a často ako v presýpacích hodinách s nástojčivou otázkou: kto, ako a kedy obracia „naše" presýpacie hodiny života, naše up&down, naše hojdačky: dojímavé (detstvo)a surové (dospelosť). Kto určuje naše lásky a nenávisti - - - Sme integrálnou súčasťou toho, čoho sme tvorcami, v realite myšlienok a textu vytvoreného tvorcom -avatarom. Život. Fantázia. Realita a fikcia. A samozrejme ruka a „softvér" toho, kto to píše. Šulej napísal a vydal dosť tesne za sebou prekvapujúco dobrú zbierku poézie a prekvapujúco dobrý román. Nechcem to zakríknuť, ale teším sa na ďalšie knihy poézie i prózy. (Mila Haugová v recenzi

kalendár

Najnovšia zbierka básní P. Šuleja, redaktora kultúrneho štvrťočníka Vlna a spoluzakladateľa medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica.

Peter Šulej Výrazne dekadentní výrazne romanticky dekadentní na stále silnejšie vzruchy odozvy slabnú a slabnú neustále hlboko v hre na hrdinov nalogovaní do jazykových štruktúr zaplavení technológiami poprepájaní nimi ešte ne-rozoznávame ne-expandujeme umŕtvení kyberpriestorom neveriacky neustále výrazne až naivne dekadentní preskupujeme akékoľvek: hodnoty... ale boli sme takí mladí, takí mladí, mladí ilustrácie: Roman Galovský + Branislav Sobota

Vnikať do ohybných a zároveň akoby kamenných priestorov poézie Petra Šuleja nemusí byť vždy ani jednoduché, ani ľahké; autor s ľahkou eleganciou zapája do svojho fondu poézie presné výrazy z jednotlivých vedných odborov či citáty v cudzích jazykoch, čo na jednej strane neobyčajne umocňuje povedané, na druhej strane sa čitateľ "pozdvihne" nielen esteticky, ale aj intelektuálne. Viera Prokešová