Anton Uherík strana 2 z 2

Básnická zbierka renomovaného vedca prináša čitateľom nielen zrelé básne, ale tiež prvýkrát predstavuje korešpondenciu autora s významnými umelcami doby, od ktorej uplynulo viac ako pol storočia. Kniha obsahuje analýzu doteraz nepublikovaných listov významných umelcov ako Martin Benka, Eugen Suchoň, Janko Alexy, Katarína Lazarová, Mária Medvecká a iní, ktoré boli adresované autorovi.

Keď v roku 1965 mi vo Vydavateľstve Slovenskej akadémie vied vyšla kniha pod názvom Bioelektrická aktivita kože a v roku 1978 ďalšia kniha Psychofyziologické vlastnosti človeka, ani vo sne sa mi nemohlo zdať, že ešte aj v roku 2014 budú tieto knihy aktuálne a využiteľné. Prečo aktuálne a prečo využiteľné? Lebo sa zaoberajú výskumom tých fyziologických, resp. elektrofyziologických procesov (zmeny kožného odporu, dýchania, tepovej frekvencie, krvného tlaku, ale aj elektrickej aktivity mozgu), ktoré sú súčasťou aj tzv. detektora lži, ktorý práve pomocou nich vraj je schopný odhaliť, či vyšetrovaný hovorí pravdu alebo klame. Na napísanie tejto knihy som bol vyprovokovaný udalosťami, ktoré sa u nás odohrali v rokoch 2007 až 2014. Boli to práve udalosti spojené s využívaním detektora lži v našich podmienkach, ale hlavne fakt, že tento „objektívny“ ukazovateľ pravdovravnosti používajú v hojnej miere naše štátne inštitúcie, akými sú Ministerstvo vnútra SR a Národný bezpečnostný úrad. Keďže počas 40 rokov vedecko-výskumnej práce v Slovenskej akadémii vied (na psychofyziologickom pracovisku Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktoré som v roku 1970 minulého storočia založil ako prvé a jediné pracovisko v Československu), nenašiel som žiadne poznatky o význame týchto ukazovateľov pre odhaľovanie lži, bolo mojou morálnou povinnosťou, aby som príslušné štátne inštitúcie upozornil, že pri využívaní detektora lži majú dočinenia s pavedou a nie s vedecky podloženou metódou odhaľovania lži. A tak sa aj stalo a bolo to v roku 2008. Ako sa to skončilo, dočíta sa čitateľ v texte pod nadpisom „ Detektor lži v našich podmienkach“ Musím na tomto mieste ešte zdôrazniť, že výskum v tejto psychofyziologickej oblasti bol nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom. Na prvej spomínanej knihe som výskumne pracoval 11 rokov a má okolo 500 citácií autorov z celého sveta. Druhá kniha bola výsledkom 14-ročnej výskumnej práce, obsahuje vyše 900 citácií svetových renomovaných autorov v tejto problematike a bola mi za ňu udelená najvyššia vedecká hodnosť doktora vied (DrSc.). No a v roku 2008 sa objavila kauza Cervanová (zavraždená medička pred 38 rokmi a otázka, či odsúdení za vraždu sú ozaj vinní) a v roku 2013 dokumentárny film pod názvom Kauza Cervanová, v ktorom je pasáž o nevine odsúdených, čo dokázalo vraj aj vyšetrenie pomocou detektora lži. Toto sú teda tie dôvody, prečo vznikla táto kniha. Nuž, milý čitateľ, pustím sa do dokazovania, že z hľadiska vedeckého vlastne detektor lži neexistuje a že jeho využívanie, ale hlavne závery nemajú vedeckú hodnotu a sú nebezpečné pre nevinného vyšetrovaného.

Básnická zbierka renomovaného vedca prináša čitateľom nielen zrelé básne, ale tiež prvýkrát predstavuje korešpondenciu autora s významnými umelcami doby, od ktorej uplynulo viac ako pol storočia. Kniha obsahuje analýzu doteraz nepublikovaných listov významných umelcov ako Martin Benka, Eugen Suchoň, Janko Alexy, Katarína Lazarová, Mária Medvecká a iní, ktoré boli adresované autorovi.

Názov knihy Dotyky s vedou, umením a človekom vyjadruje filozofiu autora na ľudské poznanie vo všeobecnosti a na poznanie človeka ako ľudskej bytosti zvlášť. Slovo „dotyky“ symbolizuje limity v tomto nekonečnom procese poznávania, ktoré sú dané definitívne obmedzenosťou ľudskej poznávacej „výbavy“( človek zostáva vždy len človekom) a preto jeho ambície poznať niečo úplne sa nikdy nenaplnia. No napriek tomu tento človek disponuje geneticky daným takým potenciálom pre tvorbu ľudskej kultúry a civilizácie, že ho môžeme nazvať priamo géniom. Áno, hoci tento človek je nepoznaný a dokonca nepoznateľný, je autorom nielen všetkého čo okolo seba vidíme, ale už od jeho objavenia sa na tejto planéte, ktorú voláme Zem, zanechal za sebou stopy, ktoré obdivujeme so zatajeným dychom aj dnes. V knihe autor prezentuje svoju celoživotnú vedeckú tvorbu, ktorú realizoval na pôde Slovenskej akadémie vied. Dáva k dispozícii čitateľovi výstižné anotácie svojich vedeckých monografií zameraných svojim obsahom na poznanie práve toho nepoznateľného človeka. Svojimi vedecko- výskumnými aktivitami počas uplynulých takmer 50 rokov dospel aj k takým poznatkom, ktoré majú trvalú hodnotu a práve tieto poznatky v knihe uvádza. A keďže okrem vedy venoval sa aj literatúre a výtvarnému umeniu, nájde čitateľ v knihe aj jeho básnickú a výtvarnú tvorbu. Oživením v knihe je bohatá obrazová časť, ktorá dokumentuje podujatia, ktoré autor organizoval za účasti významných osobností spoločenského a kultúrneho života a na ktorých sa „krstili“ niektoré z jeho kníh.

Obsahom knihy sú informácie o limitoch ľudského poznania tak makrosveta, ktorý predstavuje Vesmír, ako aj mikrosveta, ktorého súčasťou je nepoznaný, ale aj nepoznateľný človek, ktorý je súčasťou Vesmíru, rovnako nepoznaného a nepoznateľného. Autor knihy viac ako pol storočie sa uvedenej problematike venoval na pôde Slovenskej akadémie vied. Celý život bojuje proti pavede a bulváru, ktorého cieľom je čitateľa iba zaujať senzáciou, ale nedať mu serióznu informáciu o určitom poznatku. Je proti nevedeckej interpretácii a neoprávnenej generalizácii neoverených poznatkov. Preto aj celý obsah knihy je poznačený týmito prísnymi vedeckými kritériami a čitateľovi ponúka poznatky opatrené nutným vedeckým skepticizmom a miestami aj agnosticizmom. Nabáda aj čitateľa kriticky prijímať informácie a odlišovať čo je iba hypotéza, alebo teória o akomsi predmete poznania, ale nie ešte nemenný poznatok. Kniha obsahuje tieto problémové okruhy: Koronavírus a vznik tejto knihy, Vesmír, život v ňom a človek, Veda a poznanie, Človek a civilizácia, Náboženstvá a mýty, Manželstvo, dieťa, rodina, výchova, vzdelanie, Mocenská štruktúra štátu, občan, sloboda a Európska únia, Architektúra od čias starovekého Egypta až po súčasnosť, Romány som nečítal, ale priamo život.

Názov knihy Dotyky s vedou, umením a človekom vyjadruje filozofiu autora na ľudské poznanie vo všeobecnosti a na poznanie človeka ako ľudskej bytosti zvlášť. Slovo „dotyky“ symbolizuje limity v tomto nekonečnom procese poznávania, ktoré sú dané definitívne obmedzenosťou ľudskej poznávacej „výbavy“( človek zostáva vždy len človekom) a preto jeho ambície poznať niečo úplne sa nikdy nenaplnia. No napriek tomu tento človek disponuje geneticky daným takým potenciálom pre tvorbu ľudskej kultúry a civilizácie, že ho môžeme nazvať priamo géniom. Áno, hoci tento človek je nepoznaný a dokonca nepoznateľný, je autorom nielen všetkého čo okolo seba vidíme, ale už od jeho objavenia sa na tejto planéte, ktorú voláme Zem, zanechal za sebou stopy, ktoré obdivujeme so zatajeným dychom aj dnes. V knihe autor prezentuje svoju celoživotnú vedeckú tvorbu, ktorú realizoval na pôde Slovenskej akadémie vied. Dáva k dispozícii čitateľovi výstižné anotácie svojich vedeckých monografií zameraných svojim obsahom na poznanie práve toho nepoznateľného človeka. Svojimi vedecko- výskumnými aktivitami počas uplynulých takmer 50 rokov dospel aj k takým poznatkom, ktoré majú trvalú hodnotu a práve tieto poznatky v knihe uvádza. A keďže okrem vedy venoval sa aj literatúre a výtvarnému umeniu, nájde čitateľ v knihe aj jeho básnickú a výtvarnú tvorbu. Oživením v knihe je bohatá obrazová časť, ktorá dokumentuje podujatia, ktoré autor organizoval za účasti významných osobností spoločenského a kultúrneho života a na ktorých sa „krstili“ niektoré z jeho kníh.