Zdeněk Urban

Mali by ste veriť číslam o nezamestnanosti? Je vzostup Číny nezastaviteľný? A čo je horšie pre životné prostredie: vaše auto alebo mobilný telefón? To je len niekoľko z otázok, ktoré si profesor Václav Smil kladie v knihe, ktorá prináša úžasnú zmes vedy a histórie. Autor preberá množstvo tém, od národov a obyvateľov Zeme cez palivá a potraviny, ktoré im dodávajú energiu, až po dopravu a vynálezy nášho moderného sveta – a ako to všetko vplýva na samotnú planétu. V knihe Čísla neklamú nás vezme na dobrodružnú cestu za faktami, pričom pomocou prekvapivých štatistík a poučných grafov spochybňuje povrchné myslenie. Bez náznaku pesimizmu či optimizmu a bez strachu z veľkých otázok Smil vysvetľuje, prečo sú výzvy na vyhlásenie antropocénu možno predčasné, alebo prečo klimatické dohody nezachádzajú dostatočne ďaleko. Tieto otázky nie sú jednoznačné a pokrok trvá dlhšie, než by ste si mysleli, ale so Smilom ako našim autoritatívnym a zábavným sprievodcom dostávame zdravú dávku realizmu.

Astrofyzik, spisovateľ, popularizátor vedy a kritického myslenia Carl Sagan navždy zmenil naše chápanie vesmíru. Vo svojej vizionárskej knihe Draci z raja jedinečným spôsobom prepája antropológiu, evolučnú biológiu a psychológiu. V roku 1978 za ňu získal Pulitzerovu cenu. Legendárny astronóm a polyhistor v knihe kombinuje poznatky o tom, ako sa vyvíjali ľudské gény a mozog od praveku až po súčasnosť a ako funguje naše myslenie a vnímanie v porovnaní so zvieratami. Text, ktorý od svojho vzniku nestratil nič na aktuálnosti, odhaľuje, ako náš mozog funguje v porovnaní s počítačmi, prečo spíme a snívame alebo ako sa nám ukladajú spomienky. Venuje sa nadčasovým témam ako AI, definícii života a smrti, nášmu vzťahu k prírode, civilizáciám na iných planétach, a vedecké zistenia z rôznych disciplín prepája s mýtmi a legendami, ktoré tvoria súčasť našich dejín a kultúry. Carl Sagan patrí medzi najvýznamnejších vedcov 20. storočia. Pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ Laboratória planetárnych štúdií na Cornellovej univerzite. Bol jednou z vedúcich osobností vesmírnych misií Mariner, Viking, Voyager a Galileo, za ktoré získal viaceré ocenenia NASA. Preslávil sa televíznym seriálom Cosmos.

Autor čtivým způsobem vysvětluje složité koncepty, jako je kvantová provázanost, mnohasvětová interpretace nebo podstata reality, a zároveň odpovídá na otázky, jak tyto jevy ovlivňují náš každodenní život. Gribbin provází čtenáře záhadami kvantového světa a ukazuje, že vědecké poznání je nejen fascinující, ale také neustále plné tajemství. Kniha je skvělým průvodcem pro všechny, kdo chtějí pochopit základy moderní fyziky i její filozofické důsledky.

Ešte nikdy sme nemuseli nasýtiť toľko ľudí ako dnes. Napriek tomu nerozumieme tomu, odkiaľ naše potraviny skutočne pochádzajú, ako nás naše stravovacie požiadavky formujú a prečo to drastickým spôsobom ovplyvňuje našu planétu. Výsledkom je, že pri ekonomických, politických a každodenných rozhodnutiach považujeme za samozrejmosť a nedokážeme doceniť to, čo umožňuje celý náš život: jedlo. V tejto ambicióznej, mýty búrajúcej knihe Václav Smil skúma mnohé pálčivé otázky, ktorým čelí dnešný svet: Prečo sú niektorí z najväčších svetových producentov potravín zároveň krajinami s najviac podvyživeným obyvateľstvom? Prečo plytváme toľkými potravinami a ako to môžeme vyriešiť? Mohli by sme sa všetci stať vegánmi a byť zdraví? Autor skúma globálnu históriu výroby potravín, aby pochopil, prečo niektoré zvieratá chováme a iné nie, prečo väčšina kalórií na svete pochádza len z niekoľkých plodín a ako sa to môže v budúcnosti zmeniť. Ako nasýtiť planétu je na údajoch založená, dôsledne preskúmaná príručka, ktorá ponúka riešenia nášho nefunkčného globálneho potravinového systému.

Známy autor vedeckých kníh prichádza s titulom o histórii ľudskej vynaliezavosti – a s ňou spojených prelomov a pádov. V tejto knihe ponúka jasnú korekciu prehnaných sľubov, ktoré sprevádzajú všetko od nových liekov až po umelú inteligenciu. Pripomína nám, že aj keď prejdeme dosť ďaleko po trajektórii vynález - vývoj - aplikácia, možno nikdy nič reálne nezavedieme. Alebo ešte horšie, aj keď sa nám zavedenie vynálezu podarí, jeho budúcnosť môže byť poznačená nedostatočným výkonom, sklamaním, alebo aj nedozernými škodami, s ktorými nikto nepočítal. Na základe svojich rozsiahlych vedeckých a historických poznatkov autor vysvetľuje rozdiel medzi vynálezom a inováciou a venuje sa trom rôznym typom vynálezov: tie, ktoré nedominovali tak, ako sa sľubovalo (napríklad vzducholode a nadzvukové lietadlá), vynálezy, ktoré skončili katastrofami (ako olovnatý benzín alebo pesticíd DDT) a vynálezy, ktoré nám boli dlho sľubované a boli by veľmi prospešné, ale ich masové zavedenie do života je v nedohľadne (od hyperloopu až po atómovú fúziu). Kniha je triezvou správou o bláznovstve, ktoré tak často sprevádza ľudskú vynaliezavosť, a o tom, ako môžeme a musíme lepšie zosúladiť naše očakávania s realitou.

Autor bestselleru Ako naozaj funguje svet sa v najnovšej knihe pozrel na to, ako fenomén veľkosti riadi naše životy a ponúka kľúč k pochopeniu zdravia, bohatstva a dokonca aj šťastia. Ak chceme odpovedať na najdôležitejšie otázky našej doby, musíme pochopiť veľkosť. Ani baktérie, ani impériá nie sú imúnne voči jej zákonom. Jej meranie je náročné, najmä ak ide o zložité systémy, ako je ekonomika, no jej zvládnutie ponúka bohaté možnosti, napríklad vzostup Západu bol priamym výsledkom stále presnejších a štandardizovanejších meraní. Smil využíva interdisciplinárny prístup, ktorý mu získal širokú čitateľskú obec, a čerpá z histórie, vied o Zemi, psychológie, umenia a ďalších oblastí, aby ponúkol nový pohľad na niektoré z našich najväčších výziev vrátane nerovnosti príjmov, šírenia infekčných chorôb a nerovnomerných vplyvov klimatickej zmeny. Veľkosť vysvetľuje zákonitosti – a zvláštnosti – kľúčových procesov, ktoré formujú život (od mikróbov po veľryby), Zem (od asteroidov po sopečné erupcie), technický pokrok (od architektúry po dopravu) a spoločnosť a ekonomiku (od miest po mzdy). Táto kniha o veľkých a malých veciach a o vzťahoch medzi nimi odpovedá na veľké aj malé otázky ľudského života.

Jared Diamond vo svojom bestselleri Osudy ľudských spoločností skúmal, ako a prečo západné civilizácie vyvinuli technológie a spôsoby, ktoré im umožnili ovládnuť väčšinu sveta. Vo voľnom pokračovaní knihy skúma druhú stranu rovnice: Čo spôsobilo, že sa niektoré z veľkých civilizácií minulosti zrútili, a čo sa z ich osudov môžeme naučiť? Prostredníctvom série fascinujúcich historicko-kultúrnych príbehov Diamond aj teraz rozvíja komplexnú globálnu tézu. Od polynézskych kultúr na Veľkonočnom ostrove cez prekvitajúce americké civilizácie Anasaziov a Mayov až po kolóniu Vikingov v Grónsku sleduje základný vzorec katastrofy. Poškodenie životného prostredia, zmena klímy, rýchly rast populácie a nerozumné politické rozhodnutia boli faktormi zániku týchto spoločností, ale iné spoločnosti našli riešenia a pretrvali. Podobným problémom čelíme aj dnes a už priniesli katastrofu Rwande a Haiti, hoci Čína a Austrália sa snažia vyrovnať sa s nimi inovatívnymi spôsobmi. Ako dokumentuje kniha, napriek zdanlivo nevyčerpateľnému bohatstvu našej spoločnosti a jej politickej moci sa problémy objavujú aj na miestach, ktoré by mali byť voči nim odolné. Brilantná, poučná a nesmierne pútavá kniha Kolaps je predurčená zaujať miesto jednej zo základných kníh našej doby a nastoliť naliehavú otázku: Ako sa náš svet môže vyhnúť ekologickej samovražde?

Nikdy sme nemali na dosah ruky toľko informácií, a napriek tomu väčšina z nás nevie, ako svet skutočne funguje. Táto kniha vysvetľuje sedem najzákladnejších skutočností, ktorými sa riadi naše prežitie a prosperita. Ponúka vecný a kritický pohľad na témy ako je výroba energie a potravín, cez náš materiálny svet a jeho globalizáciu až po riziká, naše životné prostredie a jeho budúcnosť. V tejto ambicióznej a podnetnej knihe napríklad vidíme, že globalizácia nie je nevyhnutná - nebezpečenstvo toho, že 70 percent svetových gumených rukavíc sa vyrába len v jednej továrni, sa stalo očividným v roku 2020 – a že naša spoločnosť neustále zvyšuje svoju závislosť od fosílnych palív, takže ich úplné a rýchle odstránenie je nepravdepodobné. Napríklad každá paradajka vypestovaná v skleníku a kúpená v supermarkete si na svoju výrobu vyžaduje ekvivalent piatich polievkových lyžíc nafty a stále nám chýbajú komerčne životaschopné spôsoby výroby ocele, čpavku, cementu alebo plastov v celosvetovo potrebnom rozsahu bez fosílnych palív. Václav Smil nie je pesimista ani optimista, je to vedec; je to popredný svetový odborník na energetiku a úžasný polyhistor. Na základe najnovších vedeckých poznatkov vrátane vlastného výskumu nakoniec odpovedá na najhlbšiu otázku nášho veku: sme nezvratne odsúdení na zánik, alebo nás čaká svetlejšia utópia?

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.

Nejnovější kniha Jareda Diamonda, nositele Pulitzerovy ceny, kterého znáte například díky knize Svět, který skončil včera. Proč se některé národy vyrovnávají s rozvratem lépe než jiné? Můžeme spletité národní krize pochopit díky paralelám s krizovou terapií jednotlivce? A leží právě tady klíč k úspěšnému řešení palčivých problémů dnešního světa? Polyhistor a držitel Pulitzerovy ceny Jared Diamond dokazuje, že ano. Jako příklady mu slouží moderní historie Japonska, Německa, Chile, Finska, USA, Indonésie a Austrálie, které prošly rozmanitými politickými i válečnými zvraty. Autor pak identifikuje dvanáct terapeutických kroků a podmínek od přijetí vlastní odpovědnosti až po opuštění dysfunkčních zásad a institucí které těmto národům pomohly jejich existenční krize úspěšně překonat. Diamond knihu komponuje jako pestrou fresku složenou z líčení velkých dramat i z detailních postřehů o sedmi zemích, které měl možnost důkladně poznat. Nabízí přitom odpovědi na řadu komplikovaných otázek týkajících se historie i naší současnosti. - Jakou lekci si mohou odnést malé státy z pohnutých dějin Finska, ohroženého rozpínavým ruským obrem? - Dá se exaktně určit, nakolik se do dějin národů a států promítá vliv jejich vůdců? - Jak zvládlo Japonsko během padesáti let dohnat západní svět? A jak naopak neochota učit se od jiných zemí škodí USA? - Kam dokázal státy vehnat nedostatek přírodních zdrojů a jak se s tímto problémem vypořádat v globalizovaném světě? - Proč se Němci, Indonésané či Japonci vyrovnávají s temnými kapitolami své minulosti tak rozdílně a jaký to má na ně dopad? - Proč jsou i zdánlivě stabilní demokracie křehké a jejich konec může přijít stejně nenadále a brutálně jako v Pinochetově Chile?

Vydajte sa s touto knihou do dávnej minulosti a spoznajte svet dinosaurov! Tento unikátny detský atlas obsahuje mapy s náleziskami fosílií 40 najznámejších dinosaurov a iných pravekých zvierat. Jednotlivé živočíšne druhy sú roztriedené podľa kontinentov, na ktorých sa našli ich pozostatky. Prostredníctvom máp na časovej osi môžete sledovať, ako sa naša planéta počas miliónov rokov menila a ako sa s týmito zmenami vyrovnali jej zvierací obyvatelia. Dozviete sa, ako pohyby pevniny a zmena podnebia ovplyvnili spôsob ich života, ale aj to, akých „potomkov“ nám tu zanechali. Vďaka počítačovému modelovaniu vám tieto fascinujúce tvory doslova ožijú pred očami.

Sledovať vývoj života na Zemi počas uplynulých miliónov rokov - od nepatrných jednobunkových organizmov v prekambrických moriach cez obrovské dinosaury až po cicavce a Homo sapiens - je fascinujúci zážitok. Kniha je prehliadkou toho, ako vedci dokážu z objavených fosílií a stôp zrekonštruovať podobu vyhynutých živočíchov. Jan Sovák, autor textu aj ilustrácií, sa preslávil rekonštrukciami stoviek druhov prehistorických foriem života, ktoré tvorí pod vedením paleontológov z celého sveta. Považuje sa za jedného z najlepších maliarov, ktorí sa venujú tematike praveku. Ilustroval vyše 300 kníh vydaných v 15 jazykoch, bol ilustrátorom Crichtonovho románu Jurský park, podľa ktorého bol nakrútený úspešný film. S Donom Lessemom, vedeckým poradcom tohto filmu, potom spoločne vydali niekoľko kníh. Ponorte sa do príbehu života a nechajte sa unášať dramatickosťou jeho evolučných premien.

Pozorovanie, výskum a znázorňovanie nočnej oblohy je veľkou výzvou pre ľudstvo už od čias starých Egypťanov a Babylončanov. Táto kniha predstavuje najslávnejšie, najvzácnejšie a najpôsobivejšie hviezdne atlasy, aké vznikli od 16. do 19. storočia. Nádherné mapy známych i menej známych súhvezdí sú dôkazom, ako sa vyvíjalo poznanie vesmíru v minulosti. Ich podobu určovali fantastické vysvetlenia nebeských javov, ale aj pozorovania ďalekohľadom, ktoré bádatelia overovali výpočtami. A hoci sa tieto atlasy považujú z vedeckého hľadiska za prekonané, jedno im nemožno uprieť: svedčia o neúnavnom hľadaní krásy a vďaka použitým výtvarným a tlačiarenským technikám sú potvrdením ľudského umu a vynaliezavosti.