Zuzana Vajdičková

ABY NAŠLA SAMU SEBA, MUSÍ SA NAJPRV STRATIŤ. Je rok 1928 a jedenásťročná Miyoung sníva o budúcnosti, ktorú by si mohla vybrať sama. Jej sny sú však priveľké pre malú dedinu neďaleko Pchjongjangu. Dedinu, kde ju čaká len bieda, rodičmi dohodnutá svadba a ťažká práca. Štúdium u sestry v Japonsku je pre ňu vykúpením. Zakrátko však zistí, že byť Kórejčankou v Japonsku nie je celkom bezpečné, a tak stojí pred rozhodnutím vzdať sa svojho mena a identity a stať sa niekým novým. Zatiaľ čo sa na horizonte zbierajú vojnové mraky, Miyoung cíti, ako sa svet okolo nej sťahuje a čas jej relatívnej voľnosti sa nezadržateľne kráti. Akokoľvek sa rozhodne, zmení tým život nielen sebe, ale aj svojim milovaným. Naveky.

Revolučná herecká teória, ktorú vypracoval Stanislavskij a rozvinul Strasberg , významnou mierou ovplyvnila súčasné herecké umenie. Svojej knihe zasvätil Strasberg posledných desať rokov života, aby v nej raz a navždy vysvetlil, v čom Metóda vlastne spočíva a ako funguje, a aby rozpovedal príbeh jej vzniku a ľudí, ktorí sú s ňou spätí. Výsledkom je majstrovské dielo plné múdrosti a rád pre každého, kto sa pohybuje v oblasti divadla. „ Povinné pre mladých hercov, vlastne aj pre tých starých „ Paul Newman

Z anglického originálu preložila Zuzana Vajdičková. Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní. Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov. Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak. Peter Brook Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra. V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu. Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei prázdneho priestoru a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo a svet v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry. Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby. Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi: Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania... Guardian Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil. Wall Street Journal