Marcela Veselková

Autorka vkladá výrazovo i obsahovo hutné kamienky do mozaiky individuálnych a kolektívnych identít. V každom z nich poeticky úsporne poukazuje na to, na čo spoločenské vedy potrebujú nepomerne viac slov: na rozmanitosť a protirečivosť identity ako jednej z kľúčových otázok doby.

Čo majú spoločné gotické katedrály a kapitalizmus? Bol by z Kunderu dobrý ekonóm? Možno Višňový sad čítať ako hru o európskej dlhovej kríze? Ako kríza ovplyvňuje vzťahy? Marcela Veselková vo svojom prozaickom debute inovatívne spája prozaické pasáže s esejisticky ladenými úvahami, ktorých spoločným menovateľom sú aktuálne dopady globálnej ekonomickej krízy. V dnešnom komerčne zameranom svete sa podľa autorky zatláčajú do úzadia všetky tradičné morálne hodnoty, rodina je devastovaná markatným nedostatkom času, preferenciou materiálnych hodnôt, idolmi trhu, zatiaľ čo univerzálne duchovné a etické princípy zakrnievajú, ba absentujú. Autorkine úvahy, ktorými je poprekladaná dejová linka románu sú natoľko špecifické, že zahŕňajú rôzne vedné oblasti, pričom porovnáva napr. stavbu gotickej katedrály so systémom kapitalizmu, autorka sa - svojím pohľadom z periférie - vedome vymedzuje voči dominantnému diskurzu krajín z jadra eurozóny. Jednou z nosných tém prózy je problematika identity, jej hľadania - s ňou sú spojené pocity vykorenenosti a dvojdomosti.

Čo majú spoločné gotické katedrály a kapitalizmus? Bol by z Kunderu dobrý ekonóm? Možno Višňový sad čítať ako hru o európskej dlhovej kríze? Ako kríza ovplyvňuje vzťahy? Marcela Veselková vo svojom prozaickom debute inovatívne spája prozaické pasáže s esejisticky ladenými úvahami, ktorých spoločným menovateľom sú aktuálne dopady globálnej ekonomickej krízy. V dnešnom komerčne zameranom svete sa podľa autorky zatláčajú do úzadia všetky tradičné morálne hodnoty, rodina je devastovaná markatným nedostatkom času, preferenciou materiálnych hodnôt, idolmi trhu, zatiaľ čo univerzálne duchovné a etické princípy zakrnievajú, ba absentujú. Autorkine úvahy, ktorými je poprekladaná dejová linka románu sú natoľko špecifické, že zahŕňajú rôzne vedné oblasti, pričom porovnáva napr. stavbu gotickej katedrály so systémom kapitalizmu, autorka sa - svojím pohľadom z periférie - vedome vymedzuje voči dominantnému diskurzu krajín z jadra eurozóny. Jednou z nosných tém prózy je problematika identity, jej hľadania - s ňou sú spojené pocity vykorenenosti a dvojdomosti.