Martin Vlado strana 2 z 2

Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu. Sedemnásť nula štyri je súbor 15 poviedok, ktoré oslovujú čitateľa svojským štýlom rozvinutia príbehu a rýchlej, neočakávanej bodky, niekedy zdanlivo bez pointy, čo človeka zastaví a núti ho nad prečítaným sa znova hlbšie zamyslieť. Vladove krátke prozaické útvary sú zväčša založené na retrospektíve, na spomienkach z mladosti, ale niektoré sú i z nedávnej minulosti. Niekedy ide o bodovú udalosť, častejšie však o sledovanie nejakého vzťahu, či javu, alebo kontaktu rozprávača s danou postavou počas dlhšieho časového obdobia, zväčša až do aktuálneho času, v ktorom autor v prvej osobe krátky príbeh rozpráva. Konce sú rázne, mnohokrát neočakávane odseknuté – v podobe stručnej vetičky. Poviedky majú až denníkový charakter a vyvolávajú autentický dojem – čitateľ je presvedčený, že autor všetko napísané skutočne prežil. Nejde pritom o hlboké zamyslenia, skôr o momentky zo života. Na malom priestore stihne niekedy uplynúť dlhý časový úsek života, menia sa charaktery postáv, ich osudy, spoločenské postavenie, čo vyvoláva silný dojem plynutia času.

Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodz enosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom s troskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očak ávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.

Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodz enosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom s troskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očak ávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.

Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber. Zbierka Park Angelinum spolu Katedrálou predstavila Vlada už ako vyzretého a sebaistého autora, ktorý vie, čo od (svojej) poézie môže čakať. Sú to kvalitné texty s prévertovskou uvoľnenosťou, čítajú sa ľahko, príjemne a nikde neskĺza do klišé. A to isté platí aj o útlej zbierke básní Muž oblačného dňa.