Hľadanie: Basics Photography: Post-Production Colour EN
zobraziť:
Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro
Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi.
Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život.
V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného:
- Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie.
- Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny.
- Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť.
- Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola.
- Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť.
- Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.
Lacná kniha Sám s fotografiou - Alone with photography (-50%)
Zámerom knižnej monografie, ktorá vyšla k rovnomennej výstave Rudolf Sikora | Sám s fotografiou | Alone with Phtography (v slov. a angl. jazyku) je čo najkomplexnejšie zmapovať a predstaviť fotomediálnu tvorbu Rudolfa Sikoru, poukázať na jeho novátorskú úlohu v rozširovaní hraníc fotografie. Narábal s „nájdenou“ i zámernou, autorskou fotografiou a s fotomontážou ešte v preddigitálnej ére, fotografiu využíval vo veľkej miere pre vznik svojich konceptuálnych prác a dodnes môžeme v jeho tvorbe identifikovať viacero technológií, pričom niektoré z nich sú autorské. Hoci časť jeho fotomediálnej tvorby bola výstavne prezentovaná v rámci väčších retrospektívnych (Národní galerie v Praze, 2006; Slovenská národná galéria v Bratislave, 2008) či monotematických výstav (Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch, 2011; Turčianska galéria v Martine, 2014), jej knižné spracovanie prichádza pri príležitosti bratislavskej výstavy v Galérii UMELKA. Ambíciou knižného projektu je predstaviť Sikorovu fotomediálnu tvorbu v čo najúplnejšej miere od je začiatkov až po dnešok, zhodnotiť jeho miesto a hlavné prínosy do dejín konceptuálne orientovanej fotografie a fotomediálnej tvorby. Rudolf Sikora patrí medzi prvých umelcov, ktorý sa sústavne zaoberal novou témou globálne-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta. Svoj spôsob metaforického konceptuálneho myslenia postavil na využití diagramov, textov, interpunkčných znamienok, na práci s fotografiou či fotomontážou. Temné a varovné tóny čoskoro vystriedali optimistickejšie kozmologické výskumy, ktoré Sikora okrem iného podoprel aj vedeckými poznatkami z teórie vzniku a existencie vesmíru a k vede vytvoril originálnu umeleckú paralelu so silnou myšlienkovou výpoveďou. Neodmysliteľnou stránkou jeho osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie aj v jeho výtvarných konceptoch plných etickej apelatívnosti. Systematicky sa zaoberá odkazom ruských revolučných avantgárd reprezentovaných hlavne dielom K. Maleviča. Reflektuje duchovný odkaz jeho novátorského činu, ale cez neho aj všeobecnejšiu problematiku sociálnych utópií a ich dôsledkov na život ľudí a spoločenských systémov v 20. a 21. storočí. Štúdie v katalógu pojednávajú o autorovej fotografickej tvorbe z rôznych aspektov, súčasťou knihy sú reprinty starších textov (E. Sikorová, V. Macek), ako aj nové syntetické i monotematické pohľady od domácich (K. Bajcurová) a zahraničných kurátorov (A. a R. Fowkes, M. S. Witkovsky), prílohou knihy je rozsiahla štúdia o fotografickom diele R. Sikoru z rokov 1970 – 1998 od českej fotografky J. Havelkovej (skrátená a redigovaná verzia jej diplomovej práce z r. 1998, ktorá vznikla na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave). Kniha obsahuje rozsiahlu fotografickú časť (vyše 300 vyobrazení), v ktorej sú prezentované aj viaceré doteraz nepublikované diela, ako aj podrobnú dokumentáciu a faktografiu autorovej tvorby.
Vypredané
15,00 €
30,00 €
dostupné aj ako:
Nezapomeňme
Z dějin by se neměl vytrácet kontext a lidské příběhy!
Společnost Post bellum ve sbírce Paměť národa dokumentuje příběhy, na které se zapomnělo či zapomenout mělo, a vypráví je dál. Kniha Nezapomeňme přináší osudy ženy, která pomáhala Židům přímo v Heydrichově sídle, přeživšího Osvětim, 14leté válečné veteránky, faráře-chartisty, objevitele bratří Mašínů, který prožil mnoho adrenalinových situací v obou totalitách, či studentského rebela roku 1989. Mapuje všechny etapy naší moderní historie. Tyto skutečné příběhy jsou mnohdy napínavější než smyšlený thriller.
Na stiahnutie
10,25 €
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Strážcovia demokracie
V čase, keď niektorí politici vďačia za svoje úspechy klamstvám a nenávistným prejavom, v čase, keď sa relativizujú fakty a prekrúca história a keď sú časti spoločnosti či jednotlivci nálepkovaní ako zradcovia, je potrebné mať sa na pozore a starať sa o demokraciu.
História 20. storočia nám ukazuje, že spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť a etika skolabovať, píše v knihe O tyranii. Dvadsať poučení z 20. storočia americký historik Timothy Snyder
Názov témy nového štvrťročníka Príbehy 20. storočia je jasný – Strážcovia demokracie. Stráženie demokracie nie je len o upozorňovaní na to, akú hrozbu predstavujú totalitné režimy. Je to aj zosobnenie toho, že netreba strácať nádej a demokraciu, jej princípy a právny štát treba chrániť.
V časopise nájdete aj tieto texty:
Desať tipov od novinára Jakuba Fila, ako brániť demokraciu a nevzdávať sa a prečo nie je slobodná spoločnosť konečný stav.
Rozhovor s českým historikom a slovakistom Michalom Stehlíkom, podľa ktorého oba naše národy inklinujú k silným vodcom, no Slováci sú odovzdanejší.
Komentár Magdalény Vášáryovej o tom, ako sme nestratili len konsenzus o smerovaní nášho štátu a spoločnosti, ale aj zhodu na tom, čo niektoré slová znamenajú.
Spomienku Milana Novotného na študentský protest zo 16. novembra 1989, kde študenti nemali anonymitu ako na masových protestoch o deň neskôr v Prahe.
Príbehy odvážnych signatárov Charty 77 zo Slovenska, ktoré ukazujú, že bojovať proti totalitným režimom sa dá aj symbolmi.
Ukážku z novej knihy historika Timothyho Gartona Asha Domoviny o búraní demokracie v súčasnom Maďarsku.
Životné príbehy pamätníkov, ktorí sa nebáli vzoprieť zlu alebo sa zaujímali o demokraciu aj v čase, keď to bolo rizikové. Či už to bolo knieža Karel Schwarzenberg alebo Eva Karvašová, ktorá pomáhala partizánom a odmietla zradiť svoje ideály aj manžela.
Štvrté číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia ilustrovala Ivana Šáteková.
Na sklade 1Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Slovo ako zbraň
Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov: kolektív autorov
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Rok v Paměti národa
Poznejte dějiny skrze příběhy!
Kniha vycházející z unikátní sbírky Paměť národa přibližuje skrze svědectví pamětníků a jejich konfrontaci s historickými prameny moderní dějiny a podstatu nedemokratických režimů 20. století, nacismu a komunismu. Každá kapitola se váže k jednomu měsíci v roce a je uvozena kalendáriem nejdůležitějších výročí. Publikace může pomoci k pochopení významných epoch a přelomových událostí a je vhodná i pro edukativní účely. Pravdivé příběhy pamětníků jsou přitom čtivé a často poutavější než smyšlená dobrodružství!
Na stiahnutie
11,23 €
Rok v Paměti národa
Kniha vycházející z unikátní sbírky Paměť národa přibližuje skrze svědectví pamětníků a jejich konfrontaci s historickými prameny moderní dějiny a podstatu nedemokratických režimů 20. století, nacismu a komunismu. Každá kapitola se váže k jednomu měsíci v roce a je uvozena kalendáriem nejdůležitějších výročí. Publikace může pomoci k pochopení významných epoch a přelomových událostí a je vhodná i pro edukativní účely. Pravdivé příběhy pamětníků jsou přitom čtivé a často poutavější než smyšlená dobrodružství!
Nezapomeňte
Společnost Post Bellum ve sbírce Paměť národa dokumentuje osudy, na které se zapomnělo či zapomenout mělo, a vypráví je dál. Kniha Nezapomeňte vycházející z této unikátní sbírky nabízí např. do dobového kontextu zasazený životní příběh rytíře českého disentu Luboše Dobrovského, státníka, vlastence a Evropana Karla Schwarzenberga, s kultovní Jazzovou sekcí neodmyslitelně spojeného Čestmíra Huňáta, ale i dalších, méně známých hrdinů.
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Příběhy hrdinů 20. století II
„Vídeň, nebo Bory?“ Tak zněla osudová otázka pro všechny, kdo se nechtěli vzdát své svobody. Pohnuté osudy, v nichž se zrcadlí jednotlivé éry našich dějin, se v mnoha ohledech dotýkají i dneška. Zvláště jímavé jsou příběhy těch, kdo byli pronásledování jak totalitní mocí nacistickou, tak komunistickou. Sbírka příběhů z projektu „Paměť národa“, obecně prospěšné společnosti Post Bellum, přináší pestrou mozaiku mapující všechno, co obyvatelé této země ve 20. století prožili: války, nacistickou a sovětskou okupaci, komunistické lágry, monstrprocesy, ale také vzdor proti totalitě.
Na stiahnutie
8,77 €
Príbehy 20. storočia - Keď súdila politika
Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť.
V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov bez paragrafov stali kňazi a ženské rády. Politické procesy na budovanie moci využíval vojnový Slovenský štát aj komunistickí politici, ktorých právo často napokon samých zomlelo. Reflektujeme tiež nový jav v súčasnej spoločnosti, kedy niektorí obvinení hovoria o sebe ako o obetiach politických procesov. Časopis dopĺňajú kultúrne recenzie a metodické listy pre učiteľov. Prečítajte si príbehy tých, ktorí týmto procesom vzdorovali, vytvárali ich alebo boli ich obeťami.
V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise.
Darčekom čísla je pohľadnica.
Post tenebras spero lucem
Sborník příspěvků ze stejnojmenného kolokvia, konaného 17.-19. 9. 2007 na půdě FF UK v Praze. Hlavní téma osvícenství je v jednotlivých statích pojednáno v rámci širokého spektra pohledů - vzdělání a ideové pozadí, společnost a její instituce, státoprávní
Vypredané
14,87 €
15,65 €
dostupné aj ako:
Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím.
Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.
Píšu dejiny víťazi?
Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.
Vyberáme z obsahu:
- Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených
- Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu?
- Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity
- Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu
- komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od Matúša
Darčekom čísla je plagát.
I have overcome my fears
In the audio documentary “I have overcome my fears” we are going to introduce to you three normal, but at the same time exceptional people who have overcome their fears and conquered their enemies: the enemies of prejudice, unfavorable political circumstances; and search for their identity. Each one has a different background, each one a different fate.
Na stiahnutie
5,00 €
Příběhy hrdinů 20. století
Poznejte dějiny prostřednictvím autentických svědectví těch, kteří je zažili na vlastní kůži! Knižní sbírka fascinujících případů obětí totalitní zvůle v Československu přináší pestrou mozaiku mapující všechno, co obyvatelé této země ve 20. století prožili: války, nacistickou a sovětskou okupaci, komunistické lágry, monstrprocesy, ale také vzepjetí proti totalitě. Pohnuté osudy, v kterých se zrcadlí jednotlivé éry našich dějin, jsou mnohdy napínavější než smyšlené thrillery. Zvláště jímavé jsou příběhy těch, kdo byli pronásledování jak totalitní mocí nacistickou, tak komunistickou… Jak řekla jedna z pamětnic:„Čím je člověk víc pod tlakem, tím se chová líp.“ Platí to pro vojáky z čs. posádky, jež se postavila v roce 1939 jako jediná Němcům, stejně jako pro prostého občana, který než by se upsal StB, raději volil život v šikaně.
Na stiahnutie
14,66 €
Lacná kniha Civilizations Art and Photography
Kniha Civilizations vás prevedie svetom rôznych kultúr a civilizácií. Nájdete tu obrázky predmetov, ktoré sú typické pre jednotlivé oblasti sveta a ľudí, ktorí tam žijú. Významnými prvkami, ktorými sa jednotlivé kultúry odlišujú, sú oblečenie, nábytok, doplnky, či nástroje. Práve tu najlepšie vidie?, ako sa ľudia prispôsobili podmienkam, v akých žili, a ako významne sa na ich kultúrach podpísala história, jazyk, náboženstvo, kultúra, podnebie a iné.
Vypredané
2,00 €
39,90 €
dostupné aj ako:
Post Mortem-Katyň
Filmová poviedka Post mortem rozoberá problém katynskej masovej vraždy poľských dôstojníkov v druhej svetovej vojne. Predstavuje osudy troch žien - jedna žije v nádeji, že sa jej vráti syn, druhá čaká manžela a tretia stratila otca a dozvedá sa pravdu o týchto dramatických okolnostiach - a troch mužov ktorých životy sú takisto spojené s touto historickou udalosťou. Okrem toho ponúka príbehy ďalších rodín poznačených stratou najbližších príbuzných, ľudí, ktorí sa každý po svojom vyrovnávajú s tragickou životnou situáciou. Podľa filmovej poviedky Andrzeja Mularczyka vznikol scenár, ktorý realizoval známy režisér Andrzej Wajda. Film bol nominovaný na Oscara 2008.
Vypredané
8,17 €
8,60 €