Hľadanie: Zákon o kolektívnom vyjednávaní
zobraziť:
Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov - komentár
Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom vrátane trestného konania. Pre prípady nezákonného použitia ustanovuje, hoci len rámcovo, právny základ pre vyvodzovanie zodpovednosti. Okrem toho zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním obsahuje aj kontrolný mechanizmus zo strany externého subjektu – Komisie a Národnej rady SR. Týmto spôsobom sa vytvára systém garancií ochrany práv dotknutých osôb a súčasne aj systém záruk pred neoprávneným či nezákonným používaním takto intenzívnych inštitútov.
Predkladané komentované spracovanie zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním reaguje na aktuálne spoločenské podmienky a nové výzvy, pred ktorými štáty v 21. storočí stoja, ako aj na nové úlohy, ktoré sa spájajú s technickým, technologickým a informačným rozvojom.
Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. V kontexte ochrany garantovaných práv a slobôd sú načrtnuté ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a výkladová judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie ustanovení dohovoru.
Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach, no vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na vysokoškolské vzdelávanie v príslušných odboroch.
GDPR Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov Zákon o ochrane osobných
Nekontrolované a neobmedzené možnosti sledovania a využívania informácií o každom z nás predovšetkým v online prostredí si vynútili potrebu právneho nástroja, ktorý by na globálnej úrovni a bez ohraničenia štátnymi hranicami umožňoval fyzickým osobám získať kontrolu nad svojím súkromím a rozhodovaním o vlastnej osobe. Nový koncept ochrany práva na súkromie a ochranu osobných údajov vstupuje do platnosti 25. mája 2018 v podobe nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Novinka vydavateľstva Wolters Kluwer SR – prvý ucelený komentár na túto tému od renomovaných autorov na slovenskom trhu – prináša výklad zložitej problematiky novej právnej úpravy ochrany osobných údajov. Zrozumiteľné vysvetlenie umocnené príkladmi z praxe poskytuje čitateľovi prípravu na nové práva a povinnosti v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov fyzických osôb.
Vzhľadom na to, že problematika ochrany osobných údajov sa týka každého z nás, je publikácia určená pre široké spektrum čitateľov. Ocenia ju nielen podnikateľské subjekty, zamestnávatelia, zástupcovia zamestnancov, personalisti, právnici a všetci, ktorí s ochranou osobných údajov prichádzajú do kontaktu, ale aj skupina čitateľov, ktorá má o túto oblasť právneho poriadku záujem.
Zákon o rozhodcovskom konaní - Komentár
Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní vysvetľuje súčasnú problematiku rozhodcovského konania aj na základe jeho historického vývoja, zohľadňujúc zmeny v oblasti občianskeho práva procesného a alternatívneho riešenia sporov. Publikácia obsahuje okrem komentára k jednotlivým ustanoveniam zákona aj judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej aj Českej republiky. Komentár je primárne určený rozhodcom rozhodcovských súdov a zriaďovateľom týchto rozhodcovských súdov. Je tiež určený sudcom všeobecných súdov a v neposlednom rade je vhodný pre subjekty aktívne sa podieľajúce na legislatívnom procese, advokátov, ako aj pre podnikateľov a spotrebiteľov.
Zákon o priestupkoch. Komentár
Nakladateľstvo C. H. Beck prináša čitateľom prvý „sivý“ komentár k Zákonu priestupkoch z pera autorov Doc. JUDr. Márie Srebalovej, PhD. vedúcej autorského kolektívu, prof. JUDr. Mariána Vrabka, CSc., JUDr. Mateja Horvata, PhD. a JUDr. Juraja Vačoka, PhD. Dlhoročné skúsenosti autorov kometára zaoberajúcich sa problematikou správneho práva, vrátane priestupkového práva je zárukou odbornej kvality komentára. Komentár ponúka nie len podrobný odborný a komplexný výklad jednotlivých ustanovení Zákona o priestupkoch ale aj aktuálnu relevantnú judikatúru slovenských a českých súdov. Publikácia je určená nie len pre advokátov, sudcov ale aj pre príslušníkov Policajného zboru, správne orgány s rozhodovacou právomocou na úseku priestupkového práva ako aj pre širokú odbornú verejnosť.
Zákon o ochrane svedka
Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.
Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.
Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon o energetike
V súčasnosti nie je trhu s domácou odbornou literatúrou publikácia, ktorá by sa systematicky venovala energetickej legislatíve. Ambíciou predkladaného praktického komentára je túto medzeru zaplniť. Komentár je postavený na odbornom výklade inštitútov zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý predstavuje základný predpis slovenskej energetickej legislatívy. Osobitým spôsobom doň autori včlenili aj výklad k vybraným, súvisiacim inštitútom zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou komentára sú tiež početné odkazy na európsku legislatívu a judikatúru súdov. Praktický komentár pripravil autorský kolektív zložený z erudovaných odborníkov na problematiku energetickej legislatívy a právnej regulácie, ale aj z praktikov, ktorí sa podieľajú na aplikácii energetickej legislatívy v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Titul je určený pre všetkých, ktorí podnikajú v energetike a jej jednotlivých segmentoch alebo poskytujú odborné služby pre podnikateľov v energetike. Jeho pragmatický a užívateľsky prístupný obsah však určite osloví nielen odborníkov a podnikateľov v energetike, ale aj odberateľov energií, teda širokú spotrebiteľskú verejnosť.
Zákon o ochranných známkách - komentář
V komentáři zákona o ochranných známkách autoři čtenáře velmi podrobně seznamují nejen s českou právní úpravou týkající se ochranných známek, ale též s unijní a mezinárodní. Je zde obsažen dosah skutečně těch nejnovějších předpisů, stejně jako kontext a vysvětlení s historickou právní úpravou.
Autoři zevrubně rozebírají konkrétní známkoprávní instituty, vysvětlují způsob řízení před českými i mezinárodními úřady a přibližují rozhodovací praxi českých i mezinárodních úřadů a soudů na konkrétních ochranných známkách v bohaté a pečlivě vybrané judikaturní části.
Na sklade 1Ks
53,28 €
56,08 €
Zákon o registri partnerov verejného sektora
Cieľom komentára je priniesť širokej, odbornej i laickej verejnosti ucelený právny výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, spolu s ustanoveniami iných súvisiacich zákonov v podmienkach slovenskej aj európskej legislatívy. Autori v rámci tohto výkladu prinášajú teoreticko-právny a praktický pohľad a vysvetlenia základných definičných pojmov zavedených a upravených zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je zmluva v zmysle tohto zákona, subjekt verejnej správy, verejný podnik, partner verejného sektora (jeho pozitívne aj negatívne vymedzenie), oprávnená osoba či v neposlednom rade pojem „konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora“. Autori približujú aj register partnerov verejného sektora, registrujúci orgán, registračné konanie a jeho základné charakteristiky. Komentár dôkladne vypovedá o obsahu registra partnerov verejného sektora, resp. povinných údajoch zapisovaných do registra partnerov verejného sektora (ich zápisu, zmene alebo výmazu). Autori najmä z praktického hľadiska približujú jednotlivé postupy a procedúry vymedzené zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je identifikácia konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pri jednotlivých verifikačných udalostiach a s tým súvisiace inštitúty, ako je napríklad konanie s odbornou starostlivosťou, nestrannosť oprávnenej osoby, verifikačný dokument či stručne vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora a mnohé iné. Pozornosť venujú aj charakteristike a obsahu práv a povinností, ktoré prislúchajú jednotlivým subjektom podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Nemenej významná je aj charakteristika právnych dôsledkov nesplnenia jednotlivých definovaných povinností, resp. dôsledky porušenia povinností spočívajúcich, okrem iného, v uplatnení zákonných sankcií.
Zákony 2021 V aktualizácia V 5 - Zákon o štátnej službe, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novelách, pričom návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele:
• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
• Zákon č. 523/2004 z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 553/2003 z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• Zákon č. 95/2019 z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
Poradca 7-8/2022 - Zákon o odpadoch
Prinášame Vám úplné znenie zákona o odpadoch po novelách s komentárom.
Novelami zákona o odpadoch počas roka 2021 dochádza k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa môžu dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch.
Predchádzanie vzniku odpadu je prvoradou prioritou odpadového hospodárstva a ak je to možné a vhodné z environmentálneho, technického a ekonomického hľadiska by sa mala uprednostňovať recyklácia materiálov pred energetickým zhodnocovaním odpadu a zároveň zneškodňovanie odpadu by malo byť poslednou možnosťou. K uvedeným cieľom a prioritám smeruje každá novela zákona o odpadoch. Za účelom zachovania hodnoty výrobkov a materiálov a za účelom znižovania vzniku odpadu a tlaku na vzácne zdroje a životné prostredie bolo potrebné legislatívne upraviť uvedenú problematiku neustáleho navyšovania používania jednorazových plastových výrobkov v ostatnej novele zákona.
Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom:
Legislatíva
- Zákon o odpadoch
Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (Komentár)
Odmeňovanie, zamestnanosť a pracovné vzťahy zamestnancov vo verejnej správe v súčasnosti upravujú viaceré zákonné a podzákonné normy. Na mnohých, najmä obecných úradoch vykonávajú mzdovú a personálnu agendu zamestnanci, ktorí okrem tejto agendy zastrešujú aj iné samosprávne oblasti. Dlhodobo je systém odmeňovania vo verejnej správe nedostatočne pružný, roztrieštený a komplikovaný.
Cieľom tejto publikácie je zrozumiteľným spôsobom vysvetliť jednotlivé ustanovenia zákona č.. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tak, aby ich čitateľ vedel použiť pri svojej práci s poukázaním na najčastejšie sa vyskytujúce problémy v praxi, s uvedením praktických príkladov a riešení. Komentované ustanovenia sú doplnené aj o aktuálnu judikatúru a o súvisiace platné právne predpisy, ktoré sa na jednotlivé paragrafové znenia vzťahujú.
V prílohe publikácie možno nájsť aj vzory, ktoré majú poslúžiť ako pomôcka pre aplikačnú prax čitateľa. Publikácia je písaná z pohľadu praxe v samospráve a je preto určená najmä pre zamestnancov obecných a mestských úradov, ale poslúži ako návod aj pre všetkých ostatných, ktorí pôsobia vo verejnej správe a zaoberajú sa problematikou odmeňovania.
Zákon o priestupkoch. Komentár, 2. vydanie
Prepracovaný komentár k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon o priestupkoch) prináša po piatich rokoch od prvého vydania čitateľovi súčasné znenie zákona a opäť ucelený výklad jeho hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení. Aktuálny a podrobný výklad jednotlivých ustanovení zákona o priestupkoch je obohatený o teoretické aj praktické znalosti každého z členov autorského kolektívu. Rovnako dôležité miesto je venované aj súvislostiam medzi jednotlivými ustanoveniami zákona o priestupkoch, vzťahu k ďalším právnym predpisom, judikatúre a súvisiacej literatúre. Druhé, aktualizované a doplnené vydanie komentára je tak určené nielen zamestnancom správnych orgánov, advokátom či študentom práva, ale môže sa stať tiež skvelým pomocníkom pre širokú odbornú právnickú verejnosť.
Zákon o inšpekcii práce - Komentár
Inšpekcia práce, ako aj tento zákon, prešli od vzniku až po súčasnosť mnohými výraznými zmenami. Tieto zmeny boli vyvolané predovšetkým potrebou prispôsobiť slovenský právny poriadok legislatíve Európskej únie, posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy inšpekcie práce, zlepšiť organizáciu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, zvýšiť účinnosť a efektívnosť výkonu inšpekcie práce a v neposlednom rade aj potrebou dosiahnuť lepšiu vymáhateľnosť práv zamestnancov. Z toho dôvodu Národná rada SR schválila od účinnosti tohto zákona už 15 jeho noviel. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť predseda Národnej rady SR vyhlásil s účinnosťou 1. júla 2012 úplné znenie tohto zákona v znení jeho doterajších noviel, ktoré bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky republikované v čiastke 16 pod č. 48/2012 Z. z. vrátane ostatných noviel, vykonaných zákonom č. 154/2013 Z. z. a zákonom č. 308/2013 Z. z. Predkladaná publikácia prehľadne, formou komentára, vystižným a vyčerpávajúcim spôsobom podáva odborný výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. , s orientáciou na ich praktické uplatnenie, s uvedením príkladov a príslušnej judikatúry v predmetnej oblasti, s odkazmi na súvisiace vnútroštátne predpisy a legislatívu EÚ. Je vhodnou odbornou literatúrou na oboznámenie sa a doplnenie si vedomostí a znalostí v danej oblasti, na zabezpečenie ochrany práce a zdravia zamestnancov ako aj na splnenie zákonných predpokladov a povinností zamestnávateľov a zodpovedných na úseku BOZP. Je určená tak pre právnické profesie, orgány štátnej a verejnej správy ako aj pre širokú podnikateľskú verejnosť.
Na sklade 1Ks
14,06 €
14,80 €
Zákon o verejnom ochrancovi práv
Verejného ochrancu práv možno označiť za najmladší kontrolný orgán ochrany práva, a to nielen v našich podmienkach. Kolískou myšlienky ombudsmana je Škandinávia, odkiaľ sa postupom času myšlienka rozptýlila aj do ostatných krajín, a dnes dokonca existuje inštitút euroombudsmana, ktorý zastáva miesto na pôde Európskej únie.
Účelom pre rozvoj inštitúcie verejného ochrancu práv bola myšlienka zabezpečenia kontroly orgánov verejnej správy. Práve kontrola orgánov verejnej moci má prispieť k zvýšenej miere kontroly orgánov verejnej správy, má chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a tým posilniť postavenie jednotlivca v štáte. Prostredníctvom ombudsmana je taktiež zabezpečená posilnená kontrola parlamentu nad orgánmi verejnej správy a, samozrejme, vďaka oprávneniu iniciovať legislatívne zmeny je aj tvorcom zlepšenia kontrolných mechanizmov.
V podmienkach Slovenskej republiky je verejný ochranca práv konštituovaný ako tzv. ombudsman zákonodarnej moci. Svoje postavenie odvodzuje od Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá verejného ochrancu práv volí na funkčné obdobie piatich rokov. Verejný ochranca práv rovnako predkladá Národnej rade Slovenskej republiky pravidelné správy o svojej činnosti.
Predkladané komentované spracovanie sa zameriava na zhodnotenie právnych, prierezových a aj mimoprávnych súvislostí zakotvenia, kreácie, pôsobnosti a konkrétnej činnosti verejného ochrancu práv v podmienkach Slovenskej republiky. S ohľadom na veľmi blízku a možno povedať, že rozsahovo prepracovanejšiu úpravu českého verejného ochrancu práv v mnohom načrtáva práve tieto komparatívne súvislosti, ktoré môžu byť len a len pozitívnou inšpiráciou pre slovenskú legislatívu.
Novelizovaný Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov 3/2020
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. z 8. júla 1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z.z., zákona č. 158/1998 Z.z., zákona č. 173/1999 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z., zákona č. 400/2002 Z.z., zákona č. 512/2003 Z.z., zákona č. 367/2004 Z.z., zákona č. 469/2005 Z.z., zákona č. 268/2007 Z.z., zákona č. 325/2007 Z.z., zákona č. 595/2009 Z.z., zákona č. 70/2010 Z.z., zákona č. 69/2012 Z.z., zákona č. 205/2014 Z.z., zákona č. 246/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z. zákona č. 283/2018 Z.z., zákona č. 63/2019 Z.z., zákona č. 230/2019 Z.z. a zákon č. 476/2019 Z.z.
Zákony 2021 VI aktualizácia VI 5 - Zákon o odpadoch, Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, Geologický zákon
Úpravou zákona o odpadoch príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch...
Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele:
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
• Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
Poradca č. 10 / 2024 - Zákon o miestnych daniach s komentárom
Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní. Rovnako aj poplatok ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. Miestne dane sa tákajú takmer všetkých a každoročne dochádza v ich súvislosti k viacerým zmenám. Aké zmeny prinesie rok 2024 sa dočítate v tomto čísle mesačníka.
Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom:
Legislatíva
Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s komentárom
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj
s komentárom
Zákon o dani z motorových vozidiel s komentárom
Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách vyvolala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Niekedy sa objavuje nátlak na rôzne subjekty, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom a zásadami výkonu verejnej správy. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý z dôvodu verejného záujmu, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanovila základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Cieľom zákona bolo ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý má príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu.
Daň z motorových vozidiel je jednou z daní, ktorú je povinný platiť podnikateľ, ak používa na podnikanie vozidlo patriace medzi kategórie vymedzené v zákone. Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej na účely dane z motorových vozidiel k používanému vozidlu identifikovaná prostredníctvom zápisu držiteľa v dokladoch vozidla alebo vzťahu k používanému vozidlu.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Komentár
Komentár k zákonu o štátnej správe v školstve a školskej samospráve poskytuje komplexný výklad zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý upravuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy. Pozornosť autor sústreďuje na praktickú aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona a ponúka odpovede na mnohé rezonujúce otázky, napríklad ako postupovať pri riešení problémov s výberovým konaním na funkciu riaditeľa školy, vymenovaním a odvolaním riaditeľa školy, postavením a výkonom funkcie riaditeľa školy, zriaďovaním a zrušovaním škôl a školských zariadení a fungovaním rady školy. Autor svoj výklad opiera o judikatúru, poznatky z praxe a poukazuje aj na aplikačné súvislosti s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Publikácia je určená predovšetkým pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, riaditeľov škôl a školských zariadení, rady škôl, zamestnancov školských úradov, ale aj pre iných zamestnancov pôsobiacich v oblasti správy škôl a školských zariadení a všetkým záujemcom o túto problematiku.
Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach - Komentár
Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.
Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.
Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.
Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach.