Nádej z Blatnohradu

Slovenská spisovateľka Tatiana Macková nie je v literárnych kuloároch neznámou autorkou. Na konte má sedem románov, ktoré si svojou pútavosťou už vyslúžili priazeň čitateľov romanticko-historických kníh. S najnovším dielom NÁDEJ Z BLATNOHRADU prichádza na pomyselný trh s kožou. Ibaže v prípade tohto diela je koža dokonale opracovaná, kvalitná a pevná, bez toho, aby sa z nej čo len nepatrná časť odlupovala.<br>NÁDEJ Z BLATNOHRADU uzatvára kvadrológiu série nazvanej Nitky Osudu, ktorú tvorili predchádzajúce romány – Milica a Knieža, Tieňohra a Každý si nesie svoj kríž. O kompletné vydanie tejto série sa postaralo vydavateľstvo Artis Omnis.<br>V románe sa čitateľ stretáva s kniežaťom Pribinom, ktorý sa po úteku z Nitry uchýlil k Blatenskému jazeru, kde vybudoval svoje nové kniežatsvo. Pribina je starý a chorý, preto sa ťarcha panovania prenáša na jeho syna Koceľa. V knihe sa rozbieha silný príbeh lásky Koceľa k milovanej Margaréte, dcére Žilicu, veľmoža Pribinovej družiny. Obaja zaľúbenci si prejdú útrapami, ale i krásnymi chvíľami, kedy im je dožičené byť vedno. Hlavne aj pre neskrývanú počiatočnú nepriazeň Margarétinho otca.<br>Okrem ľúbostnej línie sa v diele stretávame aj s druhou stránkou ranostredovekých udalostí. Tými sú spory a vojny medzi kniežatstvami, v tomto prípade ide o triangel Franskej ríše, Moravského kniežatstva a Blatnohradu. V opisoch vojenských ťažení nechýba značná dávka napätia, akcie, dokonca stratégie. Macková tieto veci zvládla a ponúkla výlet do drsnej doby vojen.<br>Dalo by sa povedať, že román NÁDEJ Z BLATNOHRADU je rozdelený do dvoch častí. Prvá pojednáva o už spomínanej romance medzi Koceľom a Margarétou, vrátane úmrtia kniežaťa Pribinu. V druhej sa dozvedáme o príchode Konštantína a Metoda na slovanské územie, ich prechod a čas strávený v Blatnohrade, uzákonení štvrtého liturgického jazyka, až do okamihu, kedy Konštantín zomiera.<br>Autorka vie umne narábať s textom a tým vťahuje čitateľa hlbšie a hlbšie do príbehu. Dialógy nijako nezadrhávajú, sú prirodzené, sčasti epické. Celkové spracovanie diela má svoju hlavu a pätu, presne, ako má byť, vyložene slabým miestam sa autorka šikovne vyhla. Vety plynú pozvoľna ako voda v rieke Nitra a ja osobne som sa nimi nechal unášať až do samotného ústia.<br>Ako finálny verdikt môžem knihu NÁDEJ Z BLATNOHRADU (aj celú sériu Nitky osudu) len odporúčať. Kto sa rád ponorí do historického románu, v ktorom nie je núdza o lásku, bojové výpravy, veľkú dávku napätia a celé je to zaobalené v drsnej dobe a krajine, táto kniha je ako stvorené na príjemne strávené chvíle.<br>