Tajnosti sira Richarda

Musím priznať, že som sa už dlho nezasmiala tak dobre ako pri tejto knihe (a zároveň môžem povedať, že občasné hlasné čítanie knihy a komentovanie v partii kamarátok/-ov, môže byť zábavnejšie ako sledovanie dobrej komédie). <br>Po novinke autorky Julie Quinnovej – Tajnosti sira Richarda, som siahla čiastočne z nudy, a čiastočne pre jej obsah. Rátala som však s nejakou „otrepanou“ zápletkou typu, vážený lord našiel nejaké svoje nemanželské dieťa, a nutne k nemu potrebuje matku, alebo, keďže mal dve sestry, tak že ich potrebuje nejakým spôsobom skrotiť, a bojí sa, že keby ich jeho nastávajúca spoznala dopredu tak s krikom utečie. No... autorka sa s tým prekvapivo pohrala a musím povedať, že keď sa konečne vysvetlili Richardove dôvody, byť na mieste Iris, asi by som ho niečím ovalila po hlave nech sa spamätá. Každopádne som sa pobavila, hoci ma miestami niektoré postavy značne dráždili, a to aj napriek tomu, že boli napísané celkom zaujímavo, a hlavná hrdinka mala taký sympatický, suchý humor. Všetky problémy, ktoré spôsobil hlavný hrdina (a povedzme si úprimne, vôbec nemusel celú situáciu komplikovať tak, ako sa to podarilo práve jemu), napokon vyriešila práve jeho manželka... ako, to už si prečítate sami. <br>Autorke by som však vytkla záver knihy. Príbeh mal celkom fajn tempo, ale na konci sa akosi vytratilo. Vyzeralo to tak, akoby mala autorka stanovený počet strán, na ktorých sa má kniha odohrávať, a ako si tak písala, zistila, že už je na konci a potrebuje to rýchlo ukončiť. Teda záver bol na môj vkus až príliš uponáhľaný, taký „z ničoho nič“, ale to už asi záleží, na každom čitateľovi zvlášť.<br>