Krásny život tučniakov

Realita. Tak by som túto knihu definovala.<br>Získala si ma hneď na začiatku a čítala sa veľmi rýchlo. Dej ma bavil a stále som chcela vedieť viac. Nie je to klasické romantické klišé s happy end-om. Bonus je pútavá obálka.<br>Miriam som si obľúbila, občas som sa s ňou stotožnila. Autorka ma skvelý štýl písania. Spôsob, akým bol príbeh písaný ma zaujal. Kniha vo mne vyvolala veľa pocitov a čítanie som si užila.<br>

Na začiatku mi kniha pripadala veľmi milá (v podstate po celý čas až do konca). Hlavná postava Miriam mi ponúkala pekné úvahy, nad ktorými som sa mohla zamyslieť. V podstate iba hľadala obyčajnú lásku (alebo skôr knihu o obyčajnej láske), kde by ani jeden z aktérov nemal smrteľnú chorobu, zdravotný hendikep alebo niečo podobné.<br>V tomto som sa s ňou plne stotožnila, keďže trh je presýtený knihami, ktoré u mňa skôr vyvolávajú depresiu než radosť či lásku.<br>Myslím, že autorkiným cieľom bolo napísať presne takú knihu, akú Miriam hľadala. O živote bežnej ženy, ktorá stretne lásku za pomerne normálnych okolností. Neskôr, keď Miriam začína s neznámym mužom písať spoločný príbeh, rozbehne sa aj ten jej spolu s dejom. Mohla som sledovať dva príbehy v jednej knihe. Jeden z reality a druhý vymyslený.<br>Bolo to celkom zaujímavé, hoci som stále nechápala nejakú hlbšiu pointu knihy. Mala som pocit, že autorka nešla pri rozbore postáv až do takej hĺbky. Skôr sa mi zdalo, že vedľajšie postavy absolútne nepoznám.<br>So záverom som bola veľmi spokojná. Moju spokojnosť spôsobilo rozhodnutie Miriam a ja som ju vtedy pochvalne potľapkala po pleci.<br>Kniha sa čítala veľmi rýchlo a dobre. Bola príjemná, aj som sa pousmiala, ale nemôžem povedať, že by ma nejako ohúrila. Možno to je moja vina a nevenovala som jej dostatok pozornosti alebo som niečo nesprávne pochopila, no akosi mi ušla podstata.<br>Pre mňa to bol príbeh o hľadaní obyčajne neobyčajnej lásky s peknými myšlienkami.

Autorke by som sa veľmi pekne chcela poďakovať, že mi výtlačok zaslala na recenziu, lebo neľutujem, že som ho čítala.<br><br>Štýl písania je hneď od prvých strán náramne chytľavý a pútavý. Je tam množstvo krásnych myšlienok, v ktorých sa nájde nejeden jedinec.<br>Tučniaky nemajú depresie<br><br>Tento fakt vás upúta hneď na začiatku. Položíte si otázku, aký musí byť krásny ich život, keď netrpia jednou z najťažších psychických chorôb. Fakty, ktoré sa dozvedáme o týchto tvoroch sú náramne zaujímavé a pekne to dopĺňa základnú linku.<br><br>Hlavná postava Miriam mi miestami liezla na nervy. Všetko v jej živote bolo zle, každý človek okrem babi stál za nič a mala som pocit, že sa jej nič nepáčilo. Chcela zmenu od života, ale nedokázala zmeniť svoje myslenie. Na druhej strane som jej rozumela, lebo ak vám neustále niečo nevychádza, už ste natoľko demotivovaný, že nevládzete byť plný eufórie a pozitívneho myslenia. Jednoducho sa chcete na všetko vykašlať.<br><br>Pri čítaní dokážem vnímať horúci piesok pod nohami, kvapky dažďa pichajúce tvár, vôňu rozkvitnutej čerešne, paralyzujúci strach - stačí, ak je to dobre napísané. Ale prečo to nejde aj s láskou? - Miriam, str. 38<br><br>Realisticky podané<br><br>Dej je tak pravdivý, že je to miestami smutné. Množstvo z nás narazí v živote na bod, kedy nevie, čo ďalej. Strácame samých seba, utápame sa a nevieme nájsť správnu cestu. Toto bol príklad Miriam.<br><br>Jej vzťah s Máriom fungoval najskôr cez emaily a následne vytvorili vlastný zamilovaný príbeh, lebo to ona hľadala. Miriam a Mário si vytvorili Sašu a Petra, takže čitateľ mal možnosť sledovať dve dejové línie. Jedna bola skôr depresívna a tá druhá mala nádej byť šťastná.<br><br>To v akom duchu sa niesol celý príbeh sa dalo predpokladať, ako aj skončí, ale skrátka som tomu nechcela veriť.<br><br>Pozitívne hodnotím aj psa-nepsa Oskara. Tomuto prirovnaniu porozumiete až vtedy, keď si to prečítate. Iné postavy okrem Miriam a Mária nemajú priestor, takže sa o nich dozvedáte iba povrchné záležitosti. Tomu prislúcha aj vzťah, ktorý s nimi Miriam má.<br><br>Semafor by iste vedel rozprávať stovky príbehov, no nikdy sa tým neobťažoval, načo aj, všetky boli na jedno kopyto - zamyslené tváre, neprítomné výrazy, tiché tóny pesničiek zo spomienok - poznávacie značky samoty. Na osamelosti nie je nič zaujímavé, všade je rovnaká, nie je dôvod o nej vravieť, stačí si ju prežiť. - Miriam, str. 137<br><br>Záverečné hodnotenie<br><br>V knihe sa určite našlo a ešte nájde množstvo ľudí, ktorí stoja na stopke a uvažujú, čo so svojím životom. Je tak reálna, až to dakedy zabolí. Pretože životy a osudy nás všetkých nie sú vždy pozitívne a krásne ako v americkej reklame. Počas 248 strán som sa smiala, hnevala, tešila, bola trošku rozvášnená, ale i smutná. To sú presne emócie, ktoré v dielach hľadám a asi aj preto nemám čo vytknúť. Štýl autorky je nákazlivý a jednoduchý, čiže otáčate stranu za stranou. Odporúčam ju každému, kto práve prežíva strastiplné a nejasné obdobie. Možno práve toto vám ukáže slnko medzi hmlou. A ako povedal profesor Albus Dumbledore: ,,Šťastie možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť." 5/5.