Ľaliové deti

„Každú ľudskú chybu možno odpustiť, iba neľudskosť nie“ kričí z obálky hlavné motto najnovšieho románu Ľaliové deti slovenskej autorky Eriky Jarkovskej. A presne do témy neľudskosti sa autorka veľmi hlboko zavŕtala, aby čitateľom priniesla knihu, ktorá reflektuje násilnú asimiláciu indiánskych detí podloženú kultúrnou genocídou a neľudským zaobchádzaním v internátnych školách v Kanade počas 20. storočia.<br>V príbehu sledujeme trpké osudy jednotlivých protagonistov, indiánskych detí z rôznych kmeňov (prevažne Kríjov), agresívne odvlečených od rodín v akomsi nezmyselnom záujme štátu o ich sociálno-spoločenskú prevýchovu. Stretávame sa tak s osudmi vdovca Matthewa Scotta, baleríny Tantoo Hartnerovej, či drogového dílera Daniela Taita. Tieto postavy spája najmä to, že každá z nich a svojím vlastným spôsobom uteká pred svojou minulosťou. Ich životy sa však po dlhých rokoch opäť pretnú. A tu treba podotknúť, že Erike Jarkovskej sa všetky postavy podarilo vykresliť vynikajúco, ako v detskom veku, tak v starobe.<br>Od prvej strany ma príbeh priam pohltil, vnoril som sa doňho, splynul som s každou vetou obsiahnutou v románe. Hneď od začiatku ma upútal vycibrený štýl, akým autorka disponuje, každé slovo vo vete má svoje opodstatnené miesto, nie je ich tam viac ani menej. Rovnako som nenašiel v knihe žiadne hluché miesta, zbytočnú vatu, ktorá by ma otravovala. Dej plynie ako dobre namazaný stroj, nikde sa nezasekáva, má svoju harmóniu, ktorá rezonuje na každej strane a nevybočuje zo svojej cesty.<br>Je pútavé, že dielo je písané vo viacerých časových rovinách a niektoré situácie sú opisované pohľadmi rôznych ľudí. Práve toto dodáva kniha na farbitosti a neskĺzava do monotónnosti. Jednoducho povedané, Ľaliové deti ma nenudili ani na chvíľu. A hoci je kniha bez nejakých väčších akcií, čo tu vlastne nebolo ani potrebné, preplával som riadkami veľmi rýchlo, keďže aj navzdory „neakčnosti“ si udržala veľkú dávku napätia. No najmä pocitov. A presne tu by som sa pristavil. Ľaliové deti nie sú historicko-dobrodružný román, na aké sme boli doposiaľ od autorky zvyknutí. Pohybuje sa vo vodách kultúrno-spoločenského, do určitej miery (a možno aj „hlavne“) až v medziach spoločensko-kritického románu. Kniha je nabitá neskutočnou škálou emócií a citlivejším povahám pri nejednej scéne vypadne z oka slza. Aj mne pri čítaní bolo nesmierne ľúto detí, ktoré neraz museli čeliť zvrátenosti, ponižovaniu, dokonca znásilneniam zo strany tých, ktorí mali viesť ich kroky. Veľmi silné!<br>Autorka pred písaním románu bezpochyby venovala veľa času dôslednej príprave a overovaní si skutočností, čo sa odzrkadlilo na úplnej hodnovernosti jej diela. Ostatne, Erika Jarkovská to tak robí pri každom románe, čo u mňa osobne pridáva bodíky každému autorovi, ktorý pracuje s faktami, pretože dokáže čitateľa vernejšie preniesť do daného obdobia a neponúknuť mu iba vyfabulovaný výplach histórie a neexistujúcich miest, či napríklad ošatenia, ktoré sa vtedy celkom iste nenosilo. U Jarkovskej platí to, že detailne a autenticky predkladá pred čitateľa historické fakty. Tie sú však na druhej strane spojené do samotného príbehu vymyslenými osudmi hlavných hrdinov. Veľmi sa mi páčili dobové reálie a najmä úžasné spracovanie témy.<br>Erika Jarkovská si zvolila na písanie neľahkú tému, avšak zvládla ju bravúrne. Postupne nám odkryla celú škálu ľudských osudov, nie práve umiernený systém asimilácie indiánskych detí, ich bolestné chvíle v školách, hlboké myšlienky, ktoré sa ťahajú, či už otvorene, alebo skryto celým dielom. Ale ako som už spomenul – emócie. Bolestné, trpké, ťaživé. Táto kniha je naskrz smutná. Ale na utrpení predsa nie je nikdy nič veselé.<br>Erika Jarkovská opäť ukázala, že je vynikajúcou autorkou, pretože knihou Ľaliové deti (a to som si myslel, že Bojovníkov dúhy už neprekoná) vytiahla pomyselnú latku svojich spisovateľských kvalít zase o ďalší stupienok vyššie, ak nie hneď na samotný vrchol. Skvelá práca!

Ľaliové deti je výborná knižka o prevýchove indiánskych detí v cirkevných internátnych školách. Čo všetko museli tieto deti prežiť sa dočítate v tejto knižke plnej historických udalostí. Napísala ju skvelá slovenská spisovateľka Erika Waphía Jarkovská, ktorá vďaka knižkám o indiánoch získala už aj indiánske meno . Knižku odporúčam nielen milovníkom histórie.<br>