Líštička

Pôvodne som chcela knihe dať 3 hviezdičky, ale koniec to trochu zachránil. Príbeh mal dobrý potenciál, avšak dialógy medzi postavami mi prišli nezáživné, nasilu vtipné, niektoré skôr akoby sa zhovárali teenegeri medzi sebou než dospelí ľudia a to ovplyvňovalo aj ich správanie.
Ale aby som nebola iba negatívna, koniec príbehu sa mi vcelku páčil. Líštičkina premena a to že si priznala svoje chyby bolo pekné. To ako sa od začiatku správal Lukáš bola ukážka pravého chlapa. No a Martin? Tušila som čo sa skrýva za jeho správaním a bolo mi ho ľúto. Jeho listy na rozlúčku boli krásne a dojemné.

Knihu mi darovala zakladatelka projektu #podporujemeslovenskychautorov. Tretinu knihy som sa cudovala, preco ju ja nevidim taku perfeknu. Akosi som sa v nej nevedela najst, nic ma neuputalo, aj som sa pohravala s myslienkou, ze ju nedocitam. Ale prisla by som o sialene emocie, ktore ponukol pribeh potom dalej, tzv. ticho pred burkou. Zivot prinasa chcene i nechcene, logicke i nepochopitelne, rovnako aj momenty ked nam nic nedava zmysel a nik odpovede na nase otazky. Autorka dala do pribehu lasku, priatelstvo, nelahke zivotne momenty, vytvorila primerany pocet postav s roznymi charaktermi, nestracala som sa v nich. Katka ma udivovala, slusne povedane. Mala som pocit, ze len jej bolo ublizene, len ona niekoho stratila. Jej zamyslenie nad sebou a uvedomenie sa som velmi privitala. Uhol pohladu, odstup zmenia aj sebeckost na nieco uplne ine. Lukas je ukazkovo trpezlivy, empaticky chlap. V knihe bol moment ked som nevedela ci ide o Akty X, ci o daaku casovu slucku... Nie je zvrat ako zvrat, tu boli ine fofry. Koniec ma odrovnal. Prva kniha od autorky, ja si od nej isto este nieco precitam.