Najnovšie - Právo - Trestné právo strana 6 z 11

Problematika trestnoprávnych sankcií predstavuje jednu z kľúčových tém trestného práva. Pojem trestný čin spoločne s pojmom sankcia predstavujú nosné piliere trestného práva, od ktorých sa odvíja aj väčšina trestnoprávnych inštitútov a ku ktorým smeruje. Významnosť tejto témy je v každom prípade nespochybniteľná. Popritom však uvedená téma prestavuje náročnú a z hľadiska rozsahu veľmi obsiahlu problematiku, pretože s ňou určitým spôsobom súvisí väčšina trestnoprávnych inštitútov. Taktiež ide o jednu z kľúčových a nosných oblastí, keďže tresty ako trestnoprávne sankcie sú príznačné práve pre trestné právo ako odvetvie verejného práva. Pri ich ukladaní je potrebné zohľadňovať viaceré okolnosti, ktoré sa vzťahujú na spáchaný skutok, ale aj na osobu páchateľa. Iba na základe ich starostlivého posúdenia je možné individualizovať sankciu pre konkrétneho páchateľa tak, aby skutočne viedla k naplneniu účelu, ku ktorému smeruje. Je potrebné, navyše, dôsledne rešpektovať pravidlá, princípy a základné zásady ukladania trestov a takisto aj vzťahy a väzby medzi jednotlivým z nich. Cieľom monografie je zmapovať a kriticky zhodnotiť aktuálny stav (de lege lata) trestných sankcií – konkrétne trestov ukladaných fyzickým osobám (dospelým i mladistvým páchateľom trestný činov) a formulovať konkrétne návrhy de lege ferenda. V súvislosti s tým má rovnako tak povahu cenného informačného zdroja, učebnice, z ktorej je možné čerpať cenné poznatky pri poznávaní trestnoprávneho systému sankcií pre fyzické osoby v Slovenskej republike.

Účelom tejto publikácie je poskytnúť návod a ucelený výklad inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb odbornej verejnosti tak, aby všetci dotknutí dokázali tento inštitút uplatňovať a používať. Len jeho aplikácia a používanie v praxi dokáže preklenúť polaritu spoločnosti na zástancov a odporcov inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako i veľké množstvo rôznorodých výkladov, ktoré sa v súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb objavujú. Autori sú presvedčení, že trestná zodpovednosť právnických osôb nikdy nenahradí vyvodzovanie individuálnej trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe. Trestná zodpovednosť právnických osôb bude vždy sekundárna a doplnková, jej primárnym účelom je eliminovať presúvanie príjmov a majetku, ktorý bol nadobudnutý trestnou činnosťou. Kolektiv autorů Skaloš, Vandáková, Mezei

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov.

Spracované poznanie, ktoré autori predkladajú čitateľovi, má charakter vysokoškolskej učebnice. Je určené pre poslucháčov doktorandského štúdia v študijnom programe ochrana osôb a majetku pripravujúcich sa na kariéru, v ktorej budú potrebovať vedecké poznatky a metódy. Ďalšou skupinou adresátov sú vedecko-pedagogickí pracovníci a odborná verejnosť, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú predpoklady pre úspešné plnenie úloh na úseku poznávania trestných činov a zabezpečovania neodvratnosti trestného stíhania za páchané a spáchané kriminálne konanie. V neposlednom rade spracované poznanie je určené pre príslušníkov policajnej praxe, ktorí sú povinní upevňovať svoje pozitívne postoje k plneniu úloh permanentným štúdiom nových názorov, ktoré im predkladajú pracovníci z teoretickej obce. Autori pri spracovaní učebnice dominantne využívajú poznanie z výskumu. Pritom vychádzajú z premisy, že trestná činnosť (kriminalita – súhrn pripravovaných, páchaných a spáchaných trestných činov) ako objekt policajného poznávania je v danej súvislosti sám osebe zložitý a veľmi komplikovaný spoločenský jav. Skladá sa z mnohých prvkov (znakov), ktorých kriminálna relevancia sa odráža predovšetkým v samotnom skutku, v ktorom sa vidí alebo predpokladá určitý trestný čin. Uvedená zložitosť sa v policajnej poznávacej praxi prejavuje rôzne. V daných súvislostiach si uvedomujú, že účelová realizácia kriminálno-policajného poznania (systém procesov spravodajskej činnosti, operatívno-pátracej činnosti a vyšetrovania) tvorí základný predpoklad úspešnosti pri plnení úloh na úseku identifikovania páchaných a spáchaných trestných činov. Neúplné alebo určitým spôsobom skreslené poznanie vedie k nežiaducim až závažným spoločenským dôsledkom, pretože na jednej strane môže ostať neodhalený či neobjasnený trestný čin, na druhej strane môže dôjsť k odsúdeniu nevinného človeka. V kontexte s týmto poznaním, autori vyjadrujú presvedčenie, že nimi spracovaná teória kriminálno-policajného poznania svojím metodologickým arzenálom pozitívne ovplyvní úroveň účinnosti a efektivity účelovo realizovaných činností v systéme identifikovania trestných činov.

Autorský kolektív predkladá vysokoškolskú učebnicu „Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie.“. Obsahové členenie učebnice vychádza zo systematiky osobitnej časti Trestného zákona. Predmetom spracovania je analýza obligatórnych znakov skutkových podstát trestných činov a výklad pojmov v nich obsiahnutých. Pri interpretácií ustanovení osobitnej časti Trestného zákona boli použité stanoviská k zjednocovaniu výkladu Trestného zákona a súdne rozhodnutia publikované v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré riešia súčasné aplikačné problémy, ale aj staršia, avšak stále aktuálna judikatúra. V 2. vydaní vysokoškolskej učebnice Trestné právo hmotné – Osobitná časť autorský kolektív reaguje najmä na početné legislatívne zmeny v Trestnom zákone ako aj v mimotrestných predpisoch, ktoré nastali po jej 1. vydaní. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt na Slovensku, avšak môže zaujať aj širší okruh záujemcov o trestné právo a môže poslúžiť aj právnej praxi.

Alternatívne tresty predstavujú jedinečnú publikáciu od popredných odborníkov pôsobiacich v trestnoprávnej oblasti. Okrem uceleného a dôkladného rozboru slovenskej právnej úpravy alternatívnych trestov obsahuje monografia aj prepracovanú a kvalitnú komparáciu s cudzími právnymi úpravami a nechýba ani formulovanie návrhov de lege ferenda. Vedecká monografia je záverečným výstupom vedeckého úsilia v rámci projektu Restoratívna justícia a alternatívne tresty v podmienkach Slovenskej republiky za subvencie Agentúry na podporu výskumu a vzdelávania (APVV). Táto podrobná publikácia je určená nielen sudcom, advokátom, prokurátorom, či probačným a mediačným úradníkom, ale aj širokej odbornej verejnosti.

Mezinárodní trestní soud (MTS) oslavil v roce 2017 své 15. narozeniny. Předkládaný titul je prvním obsáhlejším a ucelenějším česky psaným zpracováním dosavadní rozhodovací praxe tohoto historicky prvního univerzálního mezinárodního trestního tribunálu. Text je rozdělen do dvou hlavních částí. V první je podán systematický rozbor práva a zejména rozhodovací činnosti MTS. Pozornost je věnována jednotlivým situacím, počítaje v to rovněž úvahy nad výběrem situací i jednotlivých případů a úvahy nad tvrzenou podjatostí vůči africkému kontinentu. V dalších kapitolách jsou rozebrány působnost MTS, přípustnost řízení před MTS, zahrnující mj. klíčový princip komplementarity, průběh řízení, postavení obětí a v neposlední řadě spolupráce s MTS. Ve druhé části je pozornost zaměřena na dílčí otázky, které jsou příznačné pro rané období rozhodovací činnosti MTS. Podrobně je představena metodologie nalézání práva před MTS. Zvláštní důraz je kladen na význam mezinárodního práva lidských práv. Text uzavírá kapitola hodnotící efektivitu MTS v raném období jeho činnosti. Publikace je určena každému, kdo se odborně zajímá o oblast mezinárodního trestního soudnictví, může být využit jako studijní pomůcka na právnických fakultách a katedrách politických věd a mezinárodních vztahů v České republice a na Slovensku, ale rovněž jako praktické vádemékum pro státní instituce, do jejichž působnosti patří právě agenda Mezinárodního trestního soudu.

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdny dvor Európskych spoločenstiev) v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. Otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie však nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami európskeho zatýkacieho rozkazu na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, resp. otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva, t. j. advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdneho dvora Európskych spoločenstiev) v trestných veciach sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. No otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami trestného práva na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku/otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“. Publikácia je súborným dielom aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v trestných veciach. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Správne trestanie patrí k tradičným nástrojom verejnoprávneho sankcionovania, ktoré môžu predstavovať značný zásah do práv a oprávnených záujmov sankcionovaných osôb. Na rozdiel od priestupkového práva, jednotná právna úprava správneho trestania u nás absolútne absentuje. Autorky v publikácii zhromaždili vybrané, skrátené, publikované aj nepublikované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR a ČR, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR s právnymi vetami. Do knihy zahrnuli aj Rezolúcie a Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy, ochrany práv jednotlivca a ukladania sankcií, ktoré majú značný význam pre trestné právo správne, hoci sú pre členské štáty Rady Európy záväzné len v podobe pravidiel „soft law“. Publikácia má byť nielen pomôckou pre správne orgány pri sankcionovaní právnických a fyzických osôb – podnikateľov za správne delikty, ale aj pre laikov pre uplatňovanie práva a dodržiavanie povinnosti. Právnej praxi tak predkladáme dielo, ktoré osloví správne orgány, sudcov, advokátov a ďalšiu právnickú ako aj laickú verejnosť.

Monografia má za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave jednotlivých práv a povinností poškodeného počas trestného konania vo fáze predsúdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky. Autorka poukazuje na existenciu aplikačných problémov v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ktoré sa pri používaní konkrétnych inštitútov prejavujú najmarkantnejšie a ponúkne ich efektívne riešenia vo forme úvah de lege lata a návrhov de lege ferenda.

Kniha je určená nielen odborníkom v trestných veciach, ale i laickej verejnosti. Jej cieľom je poskytnúť návod na napísanie príslušných podaní v každom štádiu trestného konania. Všetkým, ktorí sa dostali do pozície trestne stíhaného, či do situácie poškodeného alebo inak zúčastnenej osoby, prípadne záujmovým združeniam občanov. V záujme čo najpresnejšej informovanosti čitateľov publikácia preberá príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, prípadne iných právnych predpisov a k nim sú priradené jednotlivé vzory. Okrem vzorov podaní občanov v ktoromkoľvek ich procesnom postavení v trestnom konaní sú v záujme orientácie čitateľov do publikácie zaradené aj príklady niektorých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom vrátane trestného konania. Pre prípady nezákonného použitia ustanovuje, hoci len rámcovo, právny základ pre vyvodzovanie zodpovednosti. Okrem toho zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním obsahuje aj kontrolný mechanizmus zo strany externého subjektu – Komisie a Národnej rady SR. Týmto spôsobom sa vytvára systém garancií ochrany práv dotknutých osôb a súčasne aj systém záruk pred neoprávneným či nezákonným používaním takto intenzívnych inštitútov. Predkladané komentované spracovanie zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním reaguje na aktuálne spoločenské podmienky a nové výzvy, pred ktorými štáty v 21. storočí stoja, ako aj na nové úlohy, ktoré sa spájajú s technickým, technologickým a informačným rozvojom. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. V kontexte ochrany garantovaných práv a slobôd sú načrtnuté ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a výkladová judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie ustanovení dohovoru. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach, no vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na vysokoškolské vzdelávanie v príslušných odboroch.

Predkladané komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone väzby reaguje na aktuálnu trestnú politiku v Slovenskej republike, v ktorej inštitút väzby má síce povahu ultima ratio, no v konkrétnych prípadoch, pri existencii konkrétnych ustanovení Trestného poriadku, je opodstatneným a nutným zaisťovacím opatrením. Dôvodnosť tak intenzívneho zásahu do základných ľudských práv a slobôd, s akým sa väzba spája, je daná podstatou konkrétnych väzobných dôvodov a záujmom na riadnom zistení skutkového stavu, prejednaní veci za prítomnosti obvineného a záujmom zabrániť obvinenému pokračovať v trestnej činnosti, páchať ďalšie trestné činy, alebo dokonať tie, ktoré pripravoval, alebo ktorými hrozil. V nadväznosti na posledné novelizácie je to aj záujem na dôslednej ochrane pred terorizmom a teroristickými trestnými činmi. Prehľadné, interdisciplinárne komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone väzby si kladie za cieľ poskytnúť čitateľovi nielen základný prehľad a orientáciu v jednotlivých otázkach, ktoré súvisia s trestnoprocesným zaisťovacím inštitútom, s inštitútom väzby, s výkonom väzby, ale zároveň aj detailný prehľad, ktorý prepája jeho trestnoprávne, kriminologické, správnoprávne a pracovnoprávne aspekty. Komentár vytvára ucelený pohľad na výkon väzby, na práva a povinnosti obvinených vo väzbe a na obmedzenia, ktorým sú povinní sa podrobiť. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. Poskytuje tak pohľad aj na praktickú stránku a realizáciu niektorých ustanovení zákona. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická i aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu väzby. Vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na účely vysokoškolského vzdelávania v príslušných odboroch.

Příprava nového trestního řádu je aktuální otázkou, kterou se trestní právníci zabývají posledních dvacet let. Přitom snahy o rekodifikaci trestního práva procesního provázejí náš právní řád již od doby vzniku Československa před téměř sto lety. Tato kniha nabízí náhled do jedné z rekodifikačních etap, tzv. právnické dvouletky, jejímž cílem bylo etablování komunistického režimu a zavedení práva odpovídajícího principům lidové demokracie. Stěžejní část je věnována detailnímu popisu a analýze postupu legislativních prací a jejich výstupům. Pomocí archivního výzkumu se kniha snaží odpovědět na otázku, zda bylo možné v tak krátké době připravit kvalitní trestní řád, a v této souvislosti, zda je možné se dnes inspirovat tehdejší organizací rekodifikačních prací. Současně kniha nabízí přehled přijaté právní úpravy trestního řízení, která se na jedné straně stala první jednotnou právní úpravou na československém území, avšak současně spolu s trestním zákonem z roku 1950 umožnila zneužití trestních předpisů jako nástroje politické perzekuce.

Komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody reaguje na aktuálnu trestnú politiku v Slovenskej republike, v ktorej sa sústavne viac a viac prejavujú prvky restoratívnej justície. Napriek tomu je trest odňatia slobody v nepodmienečnej podobe sústavne dominantným trestom v štruktúre ukladaných trestov páchateľom trestných činov – fyzickým osobám. Tento trest v nepodmienečnej podobe predstavuje najintenzívnejší zásah do základných ľudských práv a slobôd odsúdených. Prehľadné, interdisciplinárne komentované spracovanie ustanovení zákona si kladie za cieľ poskytnúť čitateľovi nielen základný prehľad a orientáciu v jednotlivých otázkach, ktoré súvisia s výkonom trestu odňatia slobody, ale zároveň aj prehľad detailný, ktorý prepája jeho trestnoprávne, kriminologické, správnoprávne, pracovnoprávne a civilnoprávne aspekty. Predkladané spracovanie vytvára nielen systematický výklad k základným otázkam výkonu trestu odňatia slobody, no súčasne ho prepája aj s vykonávacou rovinou a s dostupnou judikatúrou týkajúcou sa konkrétnych otázok. Komentár k ustanoveniam zákona o výkone trestu odňatia slobody prezentuje odborné teoretické aj praktické poznatky z oblasti trestného práva, kriminológie, správneho práva, pracovného práva, práva sociálneho zabezpečenia i civilného práva. Týmto spôsobom sa vytvára komplexný, interdisciplinárny a monograficky spracovaný pohľad na výkon trestu odňatia slobody. Komentované spracovanie vychádza z posledných novelizácií právnych predpisov v zákonnej aj podzákonnej rovine. Výklad je doplnený súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. Poskytuje tak pohľad aj na praktickú stránku a realizáciu niektorých ustanovení zákona. Publikácia je určená nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická aj aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu trestu odňatia slobody a v jeho nadväznostiach na úpravu iných právnych odvetví. Vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) možno publikáciu využiť aj na účely vysokoškolského vzdelávania v príslušných odboroch.

Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi.

Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre právnu obec v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Ide o základný rozsah poznatkov, ktoré sú prepojením teoretických a praktických aplikačných otázok.

Hledání adekvátních forem postihu trestné činnosti mladistvých dlouhodobě patří mezi důležitá a často diskutovaná témata v rámci trestního práva. Tato monografie nabízí podrobnou a kritickou analýzu současné české právní úpravy sankcionování mladistvých, která je obsažena v zákoně o soudnictví ve věcech mládeže. Pozornost je přitom zaměřena nejen na hmotněprávní formy sankcí ukládaných mladistvým pachatelům, tedy na výchovná, ochranná a trestní opatření, ale také na odklony, které mohou být využívány v řízení proti mladistvým. Autoři identifikují problematické prvky této právní úpravy a navrhují jejich řešení de lege ferenda. Česká právní úprava sankcionování mladistvých je posuzována také prostřednictvím její komparace s vybranými úpravami zahraničními. Pro tyto účely byla vybrána rakouská, německá, a to zejména s ohledem na příbuznost těchto právních systémů, a dále úprava anglická a francouzská, které rovněž obsahují některé inspirativní prvky. Hlavní přínos této monografie lze spatřovat v podrobné analýze efektivity sankcionování mladistvých v praxi českých soudů pro mládež. Autoři pro tyto účely využili jednak statistické údaje vztahujících se k sankcionování mladistvých a jednak provedli vlastní empirický výzkum v praxi. Ten spočíval v analýze reprezentativního vzorku trestních věcí mladistvých pachatelů odsouzených v roce 2008, jež byla realizována prostřednictvím studia trestních spisů vedených v těchto věcech. Následně byla zjišťováno, zda byli mladiství zahrnutí do výzkumného vzorku v navazujících letech (konkrétně v letech 2008–2013) odsouzeni pro novou trestnou činnost. Tímto způsobem byly tedy získány spolehlivé údaje o efektivitě sankcionování mladistvých z hlediska prevence recidivy. Publikace nabízí detailní analýzu těchto údajů, např. v závislosti na druhu uložené sankce, na druhu spáchané trestné činnosti či na trestní minulosti mladistvých. Rozbor statistických údajů a výsledků empirického průzkumu je podkladem pro konkrétní podněty směřující k efektivnější aplikaci současné právní úpravy. Díky tomuto praktickému zaměření může být publikace přínosem pro všechny osoby, které se podílí na realizaci trestního řízení proti mladistvým, ať již jde o soudce, advokáty, státní zástupce, policisty, probační úředníky či úředníky orgánu sociálně-právní ochrany dětí