Dominik Dán knihy strana 3 z 3

Matematický génius profesor Puskailer sa po dlhých rokoch väznenia konečne dočkal spravodlivosti a bol prepustený na slobodu. Nikto mu neveril, že nie je vrah, a, pravdu povediac, ani on sám na tom občas netrval. Mal šťastie, detektívi z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, mu uverili a celý prípad vyriešili. Písal sa rok 1999. Vlastne sa iba začínal, a osud tak chcel, že po tvrdej drine detektívov nečakal zaslúžený odpočinok, ale už v deň prepustenia profesora z väznice začal sa nový prípad a nový príbeh, ktorý sa neočakávanou brutalitou a nechutnosťou vryl do pamäti každému policajtovi, čo bol nablízku. Celé sa to začalo tým, že sa bacharom z väznice, kde si Puskailer odpykával svoj trest, stratila kolegyňa...

V polovici deväťdesiatych rokov sa v Našom Meste aktivizovalo podsvetie a chlapci z oddelenia vrážd mali plné ruky práce. No nie všetky vraždy z tohto obdobia súviseli s podsvetím. Našli sa aj také, ktoré na svoje vyriešenie čakali v Krauzovej skrini roky, a nakoniec sa dočkali. Po troch rokoch vyšetrovania sa detektívom podarilo chytiť vraha sedemnásťročnej prostitútky Ruženky Róžovej, dopichanej v tráve na kraji sídliska. Napriek sľubu šéfa Alexandra Mayora si Krauz a celá partia z kancelárie stoštyridsaťjeden neužijú zaslúžené oslavy ani pár dní voľna, lebo nový prípad sa už blíži ? nenápadne ako tajomný strelec maskovaný podvečerným šerom pustého lesa. Obeťou je bývalá športovkyňa, reprezentantka a zároveň modelka pôsobiaca na vychýrených mólach Paríža či Milána ? veľká dáma veľkého sveta. Lenže ako zistiť, kto je záhadný strelec, ktorý jej usiluje o život? Krauzovi nie je jasné ani to, či jej naozaj niekto usiluje o život, či to nebol len náhodný výstrel zákerného pytliaka. Detektívi z oddelenia vrážd majú pred sebou ďalší rébus, výsledok vyšetrovania môže priniesť prekvapujúce odpovede ako už mnohokrát predtým.

V kriminalistike platí zásada, že čím skôr sa detektívi dostanú k mŕtvole, tým väčšie majú šance na dolapenie vraha. Inak povedané, čím je prípad čerstvejší, tým je viac stôp na porovnávanie, tým je viac očitých svedkov, tým je lepšia východzia pozícia na vyšetrovanie. Paradoxne sa na jeseň 2008 detektívom z kancelárie stoštyridsaťjeden dostal na stôl najstarší prípad s akým sa kedy stretli. Stal sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi - vedenie od detektívov žiadalo, aby v prípadoch streľby na utekajúcich emigrantov na štátnej hranici s Rakúskom skúmali možnosť obviniť vtedajších členov pohraničnej stráže z trestných činov vrážd. Na Krauzove veľké prekvapenie bolo utekajúcich nespokojencov so socialistickým zriadením neúrekom, bohužiaľ, aj mŕtvych bolo viac, ako by pripustil zdravý rozum. Na skúšku, či je vôbec možné po takom dlhom čase niečo vyšetriť, si jeden prípad vybrali a pustili sa do pátrania. Vražda piatich emigrantov - vrátane dvoch detí - na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky z roku 1952 vtedy v spoločnosti nezarezonovala, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch neslobody sa písať a aj klásť otázky smie. Krauz sa rozhodne vyskúšať, kam až by ho nové otázky v starom prípade priviedli. Otázky, no hlavne odpovede. Čo zistí, je neuveriteľnou zmesou špionážnych hier s detektívnym podtónom, esenciou utrpenia, krvi, nenávisti a fanatizmu.

V kriminalistike platí zásada, že čím skôr sa detektívi dostanú k mŕtvole, tým väčšie majú šance na dolapenie vraha. Inak povedané, čím je prípad čerstvejší, tým je viac stôp na porovnávanie, tým je viac očitých svedkov, tým je lepšia východzia pozícia na vyšetrovanie. Paradoxne sa na jeseň 2008 detektívom z kancelárie stoštyridsaťjeden dostal na stôl najstarší prípad s akým sa kedy stretli. Stal sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi - vedenie od detektívov žiadalo, aby v prípadoch streľby na utekajúcich emigrantov na štátnej hranici s Rakúskom skúmali možnosť obviniť vtedajších členov pohraničnej stráže z trestných činov vrážd. Na Krauzove veľké prekvapenie bolo utekajúcich nespokojencov so socialistickým zriadením neúrekom, bohužiaľ, aj mŕtvych bolo viac, ako by pripustil zdravý rozum. Na skúšku, či je vôbec možné po takom dlhom čase niečo vyšetriť, si jeden prípad vybrali a pustili sa do pátrania. Vražda piatich emigrantov - vrátane dvoch detí - na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky z roku 1952 vtedy v spoločnosti nezarezonovala, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch neslobody sa písať a aj klásť otázky smie. Krauz sa rozhodne vyskúšať, kam až by ho nové otázky v starom prípade priviedli. Otázky, no hlavne odpovede. Čo zistí, je neuveriteľnou zmesou špionážnych hier s detektívnym podtónom, esenciou utrpenia, krvi, nenávisti a fanatizmu.