Život Adama knihy

Ahoj, som šiestak Adam. Mám jedenásť rokov, veľa záľub, dvoch súrodencov aj dvoch rodičov. Som normálny školák, ktorého zaujímajú baby, zábava, pyrotechnika, longboard, muzika aj hranie sa na počítači. Život ma baví, keď je poriadna sranda! Sranda sa však nedá skĺbiť s povinnosťami. Priznávam, občas som trochu prchký a povinnosti aj krivdu znášam ťažko. Za všetko však môžu hormóny! Učili sme sa o nich na prírodovede. Ja tomu príliš neverím, lebo som hormóny nikdy nevidel. Ale vyhovoriť sa na ne dá kvalitne.

Ahoj! Volám sa Adam, som siedmak, mám dvanásť rokov. Mám aj dvoch súrodencov, s ktorými sa musím deliť o peniaze svojich rodičov. Našťastie, som najstaršie z detí, a preto mám vlastnú izbu, do ktorej ostatní vstupujú len na moje povolenie. Mám aj oboch rodičov, a to je v našej triede exotika. Ale naši sú naozaj exoti. Zobrali sa po dvadsiatich rokoch chodenia na svadbe, o ktorej sa mama dozvedela dvadsať minút pred ňou. Vytáča ma, keď ma dospeláci stále berú ako decko, ktoré treba poučovať. Akoby oni nerobili žiadne chyby. A milujem porušovanie zákazov! Ja totiž viem o živote oveľa viac, ako si všetci myslia. Veď som už skoro tínedžer!

Vitajte vo svete piataka Adama, ktorý chce zmeniť svet, no rozhodne nemieni meniť seba. Prečo by to robil? Veď na všetko nové, čo ho postretne, má hneď názor. Či je to dobré alebo zlé, vie zhodnotiť za pár sekúnd. Najviac ho štve, ako sa s ním bavia dospeláci. Naozaj si myslia, že desaťročný človek je vhodný akurát tak na plnenie pokynov a príkazov rodičov a učiteľov? To teda rozhodne nie! Adam je rebel a pri každej príležitosti to vykrikuje, aby všetci vedeli, s kým sa bavia. Odmieta povinnosti a mieni žiť tak, ako sa mu práve zachce! Iba žeby mu to mama zakázala… Zapamäjte si: Ja, Adam, nie som žiadne béčko!

Ahoj! Som ôsmak Adam a mám trinásť rokov. Okrem dvoch mladších súrodencov mám aj dvoch rodičov, ktorí sa mi stále starajú do života. Mať vlastných rodičov ako zdroj vreckového a plnej chladničky je fajn, ale oni majú stále dojem, že je potrebné ma ešte aj vychovávať. Smola! Dobre som mamu počul, ako tatkovi hovorila, že výchova účinkuje len došiestich rokov dieťaťa. Život si viem predstaviť aj bez upratovania, vyprázdňovania umývačky riadu či chodenia na túry a ďalších vecí, na ktorých rodičom záleží. Našťastie existujú kamoši, s ktorými sa dajú spoznávať zaujímavosti sveta bez dozoru dospelákov. Keby to bolo na mne, za námahu v škole, robenie domácich úloh a projektov by som si udelil odmenu v podobe neobmedzeného času, ktorý by som strávil na počíku e-športovaním. Na to si všakešte budem musieť pár rokov počkať. Ťažký život majú tínedžeri!