Hľadanie: Dominik Dán

Detektív Oto Hanzel pochoval manželku a syn sa mu pred piatimi rokmi bez stopy stratil. So stratou dvoch najmilovanejších ľudí sa ťažko vyrovnával, no Krauz s kolegami z kancelárie stoštyridsaťjeden mu zachránili život a všetko nasvedčovalo tomu, že Oto už bude v poriadku. Lenže ako to už v živote býva, zdanie občas klame. Hanzelov syn sa nečakane vrátil domov a namiesto radosti prišli problémy – v podobe obrovského revolvera za pásom a neustálych klamstiev o tom, kde vlastne celý ten čas bol. Krauz a Chosé otcovi sľúbia, že mladého Ota postrážia a pomôžu mu. Vôbec netušia, do čoho sa kolegov syn zase zaplietol. Burger s Hanzelom majú plné ruky práce s vraždou vysokopostaveného štátneho úradníka a vyšetrujú tak obetavo, že obaja skončia v nemocnici vo veľmi vážnom stave. Ani Krauz a Chosé nemajú pri sledovaní mladého Ota veľa šťastia a musia hľadieť do očí smrti, ktorá je jednou z najbolestivejších. Skutočnosť, že pritom rozpletú rodinné tajomstvo staré vyše polstoročia ich vôbec neteší. Všetci sa nakoniec stretnú v jednej nemocnici, ale či aj všetci prežijú, nevedia ani lekári.

Krauzova schopnosť, možno až talent, zapliesť sa do prípadov podfarbených politicko-mocenskými machináciami bola všeobecne známa, preňho charakteristická. Našťastie, nie všetky vraždy vyšetrované na oddelení vrážd boli z tohto súdka. Oveľa častejšie mali ich prípady obyčajný, normálny kriminálny podtón, a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Začiatkom zbesilých deväťdesiatych rokov vstupuje na scénu najznámejší sériový vrah Ondrej, zanechávajúci krvavé stopy v troch krajinách. Krauzovi nikto neverí, že bude pokračovať, že stoja na začiatku série brutálnych znásilnení a vrážd. Márne bojuje s vrchnosťou, aby sa sústredili iba na ponožkového vraha - neveria mu, obávajú sa paniky. Proti Krauzovej logike stojí vrahova šikovná taktika - medzi útokmi robí nepochopiteľne dlhé pauzy, ktorých význam, možno odkaz, nevedia detektívi vylúštiť. Práve počas jednej z nich sa stala bizarná vražda, ktorá preverila ich trpezlivosť, postreh, dedukciu. Krauz netuší, či sa nepredvídateľne rýchlo zaktivizoval ponožkový vrah alebo z jeho tieňa vystúpil nový. Ešte stále bojujú s Ondrejom alebo sa im niekto pletie pod nohy?

Ubehol presne rok od vraždy na brehu rieky a od vraždy Tibora Hakla jedného z kapitánov Bossa podsvetia. V oboch prípadoch zohrali dôležitú úlohu Krauzove kontakty na podsvetie. Občas sa vypečení kamaráti z detstva zídu aj detektívovi z oddelenia vrážd. Našťastie Tiborovu mŕtvolu nikto neobjavil, oficiálne sa nevyšetrovalo, nikto nepátral po súvislostiach. Jedine Burger tušil, že jeho žiak mu prerástol cez hlavu ak nie profesionálne, tak v riskovaní určite. No v polovici deväťdesiatych rokov sa aktivizovalo nielen podsvetie, ich metódy sa pokúsili napodobniť aj iní. Hoci amatéri, v brutálnosti vraždenia si s podsvetím vôbec nezadali. Na jar 1995 sa chlapcom z oddelenia vrážd dostal na stôl prípad vodiča dodávky chlapca zastrelili a upálili v aute. Hrozná smrť, desivé zohavenie mŕtvoly, ťažký kriminálny zločin. No nielen pátranie po vrahovi trápilo Krauza a Chosého, ako vždy, aj tentoraz prišiel problém ruka v ruke s ešte väčším...

Zatknúť a usvedčiť páchateľa trestného činu vraždy je ťažká práca aj pre odborníkov z oddelenia vrážd. Do cesty sa občas postaví nedostatok použiteľných stôp z miesta činu, neochota svedkov vypovedať, neochota svedčiť na súde, ďalšie nepredvídateľné okolnosti. Najhoršia zo všetkého je zrada z vlastných radov, tlak pokrivených nadriadených funkcionárov, ktorým vidina ľahkého zisku zatemnila mozog, vymazala elementárne princípy slušnosti a korektnosti. Tak to bolo aj v prípade dvoch vrážd, ktoré spolu zdanlivo nesúviseli. Neznámy strelec popravil doma v posteli okresného prokurátora a o dva dni neskôr kandidáta na starostu okrajovej mestskej časti. Korupčná aféra okolo zavraždeného prokurátora dostane jasnejšie kontúry, až keď sa detektívom podarí nájsť dobre schovanú prokurátorovu asistentku. Od jej výsluchu naberie vyšetrovanie nový smer, ktorý musia detektívi z oddelenia vrážd pred nadriadenými tajiť. Podozrenie, že im niekto zhora pozerá na prsty a snaží sa s nimi manipulovať, prerastie v istotu. Detektív z oddelenia vrážd Richard Krauz tuší, že priamy úder na skorumpovaných papalášov im dá riadne zabrať a riešenie záhady dvoch beštiálnych vrážd bude bolestivé. Interpret: Martin Mňahončák Celková dĺžka: 11:00

Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak. Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...

Práca na oddelení vrážd pripomínala niekedy Krauzovi jazdu na horskej dráhe – raz hore, raz dolu, raz nevedeli, kam skôr skočiť, inokedy akoby si vrahovia vybrali náhradné voľno. Za excelentné a expresné vyriešenie posledného prípadu si Krauz s Canisom vyslúžili šťavnaté odmeny a šéfov sľub, že až do nového prípadu majú od roboty pokoj. Canis si mädlil ruky, tešil sa na príjemnejšiu časť horskej dráhy, na pohodový režim, na pivné orgie s doktorom Lengyelom, no Krauz pochybovačne krútil hlavou – neveril, že by im osud doprial. Na pár dní nechali kolegov Burgera a Hanzela samých, nech sa s vykopanou kostrou popasujú, ako vedia, no v piatok ich osud dobehol. Nová vražda a zase v piatok! Krauz mal na poobedie úplne iné plány, no záhadná smrť vysokoškolského profesora mu ich prevrátila hore nohami. Namiesto vytúženého voľna sa dvojica detektívov z ničoho nič ocitne uprostred dvoch závažných prípadov, lebo Burger sa im priznal so starým hriechom, s hriechom z minulosti, ktorý postavil vyšetrovanie kostrového nálezu do úplne iného svetla.

Opäť nový majstrovský titul od kráľa slovenskej detektívky. Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili. V marci chytili Ondreja - Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať - potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný - ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

Oddelenie vrážd a smrť sú ako zamilovaná dvojica v parku, kráčajú vedno ruka v ruke vedľa seba a tvoria neoddeliteľnú jednotu. Zvykli si na seba, naučili sa rešpektovať jeden druhého a báť sa. Aj detektívi z oddelenia vrážd sa boja smrti a hoci si s ňou tykajú, jej návšteva ich dnes naozaj vyviedla z miery. Prišla a vzala si človeka až príliš blízkeho. A o dva dni prišla opäť, ale tentokrát to už nebolo osobné, bola to iba obyčajná práca. Manželka stavebného podnikateľa našla svojho manžela na chate s rozsekanou hlavou a prepichnutým hrudníkom. Dvojica nerozlučných detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé musia zistiť, kto a prečo to urobil.

Od vraždy Cley Petresku ubehol presne rok. Opäť bolo leto, opäť boli prázdniny a ľudia sa tešili na dovolenky a zaslúžený oddych pri vode. Na oddelení vrážd sa nikto netešil a odniesť dovolenkový lístok šéfovi sa každý bál. Naozaj vtedy nebol vhodný čas na záhaľku, práce bolo vyše hlavy. Prišlo obdobie Beštie a muž vraždiaci staršie ženy priamo v ich bytoch ich zásoboval prídelom stále nových a nových prípadov. V jeho tieni sa pohyboval aj iný muž a nebyť toho, že pracovali v rovnakom období, a nebyť toho, že Ondrej-Beštia bol o niečo pracovitejší, bol by aj on zožal slávu najmasovejšieho vraha v histórii Nášho Mesta. Nezožal. Flákal sa a zostal druhý. No i keď zavraždil iba päť žien, aj tak napísal celkom pekný príbeh a chlapci zo starej vraždárskej partie o ňom rozprávali vždy, keď sa stretli na pive a nostalgicky spomínali na staré časy. Krauz nespomínal, Krauz zúril, lebo jemu šéf dovolenku podpísal, a tým sa to vlastne všetko začalo...

V kriminalistike platí zásada, že čím skôr sa detektívi dostanú k mŕtvole, tým väčšie majú šance na dolapenie vraha. Inak povedané, čím je prípad čerstvejší, tým je viac stôp na porovnávanie, tým je viac očitých svedkov, tým je lepšia východzia pozícia na vyšetrovanie. Paradoxne sa na jeseň 2008 detektívom z kancelárie stoštyridsaťjeden dostal na stôl najstarší prípad s akým sa kedy stretli. Stal sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi - vedenie od detektívov žiadalo, aby v prípadoch streľby na utekajúcich emigrantov na štátnej hranici s Rakúskom skúmali možnosť obviniť vtedajších členov pohraničnej stráže z trestných činov vrážd. Na Krauzove veľké prekvapenie bolo utekajúcich nespokojencov so socialistickým zriadením neúrekom, bohužiaľ, aj mŕtvych bolo viac, ako by pripustil zdravý rozum. Na skúšku, či je vôbec možné po takom dlhom čase niečo vyšetriť, si jeden prípad vybrali a pustili sa do pátrania. Vražda piatich emigrantov - vrátane dvoch detí - na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky z roku 1952 vtedy v spoločnosti nezarezonovala, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch neslobody sa písať a aj klásť otázky smie. Krauz sa rozhodne vyskúšať, kam až by ho nové otázky v starom prípade priviedli. Otázky, no hlavne odpovede. Čo zistí, je neuveriteľnou zmesou špionážnych hier s detektívnym podtónom, esenciou utrpenia, krvi, nenávisti a fanatizmu. Autorove tituly (knižky, okrem výnimiek, nie je nutné čítať v danom poradí - každá z nich ponúka plnohodnotný zážitok :))1. Popol všetkých zarovná2. Nehanebné neviniatko3. Beštia4. Sára5. Cela číslo 176.Červený kapitán 7. Knieža Smrť9. Mucha11. Mucha12. Žiješ iba dvakrát - voľné pokračovanie knihy > Cela číslo 1714. Kožené srdce16. Kráska a netvor18. Nevinným sa neodpúšťa20. Krv nie je voda22. Smrť na druhom brehu24. Cigaretka na dva ťahy26. List zo záhrobia27. Venuša zo zátoky28. Pochovaní zaživa 29. Nevieš dňa, nevieš hodiny30. Klbko zmijí31. V tieni32. Bremeno minulosti33. Mačacia stopa - voľné pokračovanie románu Bremeno minulosti34. Tajomný závoj35. Dáma kontra strelec36. ReminiscencieČasová následnosť príbehov: Z osemdesiatych rokov Uzol (16.) Básnik (18.) Nežná fatamorgána (22.) Z deväťdesiatych rokov List zo záhrobia (26.) Beštia (3.) Mucha (10.) Bremeno minulosti (32.) Mucholapka (11.) V tieni (31.) Červený kapitán (6.) Krv nie je voda (21.) Smrť na druhom brehu (23.) Korene zla (24.) Cigaretka na dva ťahy (25.) Mačacia stopa (33.) Popol všetkých zarovná (1.) Nehanebné neviniatko (2.) Na podpätkoch (14.) Jednou nohou v hrobe (20.) Cela číslo 17 (5.) Žiješ iba dvakrát (13.) Nevieš dňa, nevieš hodiny (29.) Tajomný závoj (34.) Dáma kontra strelec (35.) Po roku 2000 Nevinným sa neodpúšťa (19.) Sára (4.) Hriech náš každodenný (7.) Knieža smrť (8.) Studňa (12.) Kožené srdce (15.) Kráska a netvor (17.) Noc temných klamstiev (9.) Venuša zo zátoky (27.) Pochovaní zaživa (28.) Klbko zmijí (30.) Reminiscencie (36.)

Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé... Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili. V marci chytili Ondreja - Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať - potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný - ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa. Celková dĺžka : 10:31 hod

Vražda na druhom brehu je vyriešená, vrah je zatknutý, oddelenie vrážd si môže na svoje konto pripísať ďalší úspech. Dohody s podsvetím sú uzavreté, život v Našom Meste by sa mohol uberať pokojnou cestou, no ako sa o pár dní ukáže, všetko je iba na chvíľu. Zranenie Viktora Prajsa je oveľa vážnejšie, než predpokladal, Tibor Hakl sa odpratal z mesta, no nie natrvalo, Boss stráca kontrolu nad svojimi ľuďmi. Krauz zisťuje, že veľký Boss sa neštíti vydierať aj bežných ľudí, začína sa jeho zlatá éra. Chosé dostane od Ivany nôž na krk, Krauz má svojich kamarátov z mladosti plné zuby. A do tohto chaosu príde vražda, jedna z prvých v podsvetí. Hrozia však ďalšie. Už sa nevraždí na druhom brehu, už sa vraždí na našom. Celé oddelenie vrážd sa mobilizuje a ide do boja s podsvetím, s ich vydieračskými, výpalníckymi, násilníckymi, chorými praktikami a s vraždami, ktorým v deväťdesiatych rokoch nebolo konca-kraja. Ako sa k nim postaví vtedajšia prokuratúra a súdy ovládané mocným mužom? Netušia.

Detektívi z oddelenia vrážd sa už stretli so všetkými možnými aj nemožnými typmi vrahov – muži, ženy, mladí, starí, malí, veľkí, štíhli, tuční, šikovní, hlúpi, nohatí, čapatí, holohlaví, vlasatí, ale aby mal zákerný zabijak postihnutý chrup presne ako jeho obeť, s tým sa ešte nestretli. Dievča, ktoré vraha stretlo v lese a kruto na to doplatilo. Našiel ju náhodný bežec, ale prišiel neskoro, dievča zraneniam podľahlo, vykrvácalo. Nad jej dobitým zdevastovaným telom žasol aj skúsený súdny lekár doktor Lengyel. Dávno sa mu nestalo, aby si nevedel rady a aby si musel na pomoc prizvať konzultanta. Detektívi sa vydali po stopách páchateľa aj napriek tomu, že sa im vrátil na stôl starý prípad strateného syna bohatého rakúskeho podnikateľa, takže sily v kancelárii stoštyridsaťjeden sa museli, ako už neraz, rozdeliť. Sotva sa Chosému a Krauzovi podarilo rozlúsknuť záhadu prvého prípadu, do druhého sa im zamiešala nečakaná pomocníčka – veštica. So sebaistým úsmevom detektívom tvrdila, že všetky odpovede na ich otázky vie vyčítať z kariet a pomocou kyvadielka odhalí každé tajné miesto. Keď ju vyskúšali, nevychádzali z úžasu – potvrdila sa jej predpoveď, že strateného syna nájdu mŕtveho, ale kde je zakopaná mŕtvola bola ochotná vyveštiť až po vyplatení mastnej odmeny od bohatého otca podnikateľa. Zázračná veštica odmenu dostala, kyvadielko ju priviedlo ku kostiam strateného syna, prípad sa na veľkú radosť veštice mohol skončiť. No šťastie býva vrtkavé, presne ako magické kyvadlo.

Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili. V marci chytili Ondreja - Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať - potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný - ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

Vražda staré ženy, která byla brutálně rozsekána mačetou, a smrt mafiána, od které vedou stopy k tajným službám. Nový detektivní román Dominika Dána pojednává o dvou zločinech, kniha je plná pochybných kreatur, mafiánů a tajných agentů. Autorovy dvacetileté zkušenosti jí dodávají na věrohodnosti. Najdete v ní skutečnosti, při nichž zamrazí a jež by raději měly být fikcí. A naopak literární fikce působí díky znalosti policejní práce autenticky. Vše vypadá tak věrohodně, že už je pouze na čtenáři, co budete pokládat za realitu a co za fikci.

Další z řady detektivek velmi úspěšného a oblíbeného slovenského spisovatele Dominika Dána nás zavádí na Slovensko rok po sametové revoluci. Nejen slovenští kriminalisté se v té době musí potýkat s nárůstem zločinů, brutality i vražd. Jedním z případů je i vražda mladého děvčete, jejíž tělo našli policisté ve stadiu značného rozkladu. Zdá se, že neexistují žádné důkazy, a tak detektiv Krauz i jeho kolegové začínají vyšetřování jako už tolikrát, od nuly. Objeví však jednu, na první pohled téměř nepostřehnutelnou stopu, kterou po sobě zanechala moucha…

V dalším z detektivních příběhů Dominika Dána Mucholapka, který volně navazuje na předchozí román Moucha, se detektivové z oddělení vražd vrací k případu, který jim už rok nedává spát – záhadné smrti mladé dívky Cley Petresku. Vyšetřování, které se dostalo do slepé uličky, Richardu Krauzovi a jeho parťákům neulehčují ani ostatní kriminální případy, kterých se v letním období vyrojilo hned několik. Muž – Bestie, který vraždí ženy brutálním způsobem přímo v jejich bytech, je zaměstnává na sto procent. V jeho stínu se však obratně pohybuje další muž, který stejně tak nemá s ženami žádné slitování…

Třetí příběh z období detektivních začátků Richarda Krauze se odehrává v listopadu 1989. Richard Krauz pracuje na oddělení vražd už půldruhého roku, ale starší kolegové na něj stále hledí jako na kriminalistické ucho. Jeho učitel, starý detektiv Burger má na stole tři staré nevyřešené vraždy mladých žen, které vrah zardousil, sexuálně zneužil a jejich mrtvoly zanechal v městském parku na lavičce. Způsob provedení všech tří vražd napovídá, že se jedná o jednoho a téhož pachatele. Měsíc před revolucí dojde ke čtvrté vraždě a ta potvrdí Burgerovo varování, že vrah pokračuje dál. Bohužel je pozdě. Přijde revoluční listopad 1989 a společenské poměry se radikálně mění ze dne na den. Osudy lidí se setkávají a protínají na náměstí a v cinkotu klíčů zanikne osamělý výkřik, že jeden z nich je bezcitný surový vrah.

V Bibli najdeme poučné sdělení o tom, že člověk vůbec netuší, kdy se přiblíží jeho konec. Když se však někdo postaví osudu, jsou z toho obvykle jen problémy. A detektiv Richard Krauz je tu od toho, aby osudové problémy řešil. Tak tomu bylo i v památný den na přelomu tisíciletí – na silvestra 1999. Dvě hodiny před půlnocí zavolali Krauze na hřbitov k náhrobnímu kameni postříkanému krví. Krev nebyla na hrobě jediná zvláštnost, záhadnější bylo čerstvě vytesané datum úmrtí – zítřek, první den nového milénia. Na první pohled hloupý vtip, ale detektiva Krauze přejde smích ve chvíli, kdy mu z operačního střediska ohlásí, že majitel hrobu hodinu po půlnoci opravdu zemřel. Osud si s ním krutě zahrál, ať plánoval svoji smrt jakkoli precizně, někdo ho předběhl. Muže střelili do zad způsobem vylučujícím sebevraždu. Oddělení vražd má před sebou další hlavolam, ale zdaleka ne jediný. Magická noc dělící dvě tisíciletí jim přinese vícero překvapení, a překvapení na oddělení vražd většinou stojí někoho nevinného život.