Aga Majáková

Niekedy stačí aj malý záchvev k veľkej zmene, a preto treba vnímať pocity okolo nás v dobe preplnenej všetkým a zároveň ničím skutočným. Zachytávať do duše všetky tie jemné pocitové prúdenia a nechať ich prejsť celou svojou bytosťou. Nechať ich vpísať svoju bázu do tvaru básne a potom odovzdať iným dušiam, aby v nich vedeli hľadať svoj vlastný záchvev, impulz alebo odkaz.

Jeden z najúžasnejších pocitov je, keď môže vzniknúť báseň, keď sa tíško tvoria slová, ktoré chcú byť uložené na papier, keď sa z beztvarej hmoty formujú línie písmen podávajúcich myšlienky, ktoré pochádzajú z mysle, srdca a duše zároveň. Načrite do nich a možno stretnete nielen verše, ale aj seba.

Poézia by nemala byť zabudnutá, je plná emócií, plná života a tajných myšlienok. Odkrýva vrstvy skryté za múrom duše, ktorým sa ľudia zvyknú brániť pred svetom. Tieto vrstvy plné pocitov sa však predierajú na povrch, ozývajú sa ich hlasy, a vtedy slobodne plynú slová z duše človeka a vzniká spoveď, vzniká báseň. Hlasy z mojej duše však môžete počuť len vtedy, keď moju zbierku básní otvoríte a dáte jej šancu prihovoriť sa Vám.