AKAmedia s.r.o.

Vo svojej novej knihe Vrátiť folklór ľuďom Joseph Grim Feinberg skúma procesy, prostredníctvom ktorých sa autentický folklór identifikuje, stvárňuje, rekonštruuje a oživuje. Vo svojej knihe Feinberg kombinuje etnografickú analýzu, filozofické premietanie a rozprávanie príbehu vlastnej skúsenosti v slovenskom folklórnom súbore, aby interpretoval ašpirácie a ťažkosti mladých nadšencov ľudového tanca a ľudovej hudby, ktorí si postupne všímali, že je ľahšie ceniť si autentickosť než ju plne dosiahnuť. Feinberg osvetľuje otázky špecializovaného predstavenia a širokej participácie, nejasného miesta folklóru vo verejnej sfére a snahy hľadať autentickosť v neautentickom t. j. modernom svete.

Kedysi sme na zosnulých spomínali nad hrobom či s fotoalbumom v ruke. Dnes s nami po smrti ostávajú čoraz častejšie na Facebooku. Ako ich prítomnosť v online svete ovplyvňuje to, ako za nimi smútime? Môže facebookový profil zosnulého ovplyvniť naše spomienky? Má trúchlenie na sociálnych sieťach ešte niečo spoločné s tradičnými smútočnými rituálmi? Kniha Tomáša Hrábka ponúka svieži pohľad na premeny smrti v dobe Facebooku, ale aj historický exkurz do rôznych podôb smútenia v histórii. Je plná zrozumiteľne podaných sociologických postrehov a skutočných príbehov pozostalých. Dočítate sa aj to, ako slovenský národ smútil na Facebooku za tragicky zosnulým Pavlom Demitrom.

Georg Simmel (1858 1918) patrí medzi zakladateľské osobnosti modernej sociológie a zvlášť sociológie kultúry. Esej Rembrandt z roku 1916 vychádza v slovenčine prvýkrát. Georg Simmel si vo svojej knihe kladie zásadné otázky, ktoré sú však dnes už len v pozadí sociologických analýz, ak sa vôbec kladú. Napríklad: Čo skutočne vidíme v umeleckom diele?, Čo nám hovorí Rembrandtovo dielo o ľudskej prirodzenosti alebo podstate?, V čom spočíva jedinečnosť autorovho prínosu? Jeho brilantná interpretačná štúdia patrí k majstrovským textom filozofie a sociológie umenia.

Populárně-naučná kniha představuje fenomén domácího vzdělávání, tak jak je od roku 1989 praktikován v České republice. Chcete učit své dítě doma? Zajímá vás, odkud se myšlenka domácího vzdělávání vzala? Přemýšlíte o tom, co vede rodiče k tomu, aby učili své děti doma? Toužíte nahlédnout do domovů domácích vzdělavatelů a zjistit, jak své děti doma učí? Pak je tato publikace právě pro vás. Kniha je rozdělena do tří částí. První přináší praktické informace pro ty, kteří o domácím vyučování pro sebe a své děti uvažují. Druhá část knihy přináší dvě obecná zamyšlení nad tématy, která s domácím vzděláváním úzce souvisí. Jsou jimi vzdělání a dětství. Poslední část knihy je věnována třem případovým studiím ze života domškoláků v Čechách a na Moravě. Seznámíte se zde se Zelenými, kteří žijí bez hodin, ve vlastnoručně vyrobeném domě, blízko přírodě; se Svobodovými, kteří v domácím vzdělávání našli svobodu spolutvořit a přebírat zodpovědnost za budoucnost vlastních dětí a s Novými, pro které domácí škola znamenala únik z bezvýchodné situace šikany na malé venkovské škole. Kniha je určena odborníkům a studentům z řad sociálních i pedagogických věd, jakož i zajímajícím se rodičům současných i případných budoucích domškoláků. Autorka čerpá z vlastního dlouhodobého výzkumu i života. Je maminkou čtyř dětí, které vzdělávala doma, zároveň vede studijní program Sociální antropologie na Masarykově univerzitě v Brně, kde se tématu domácího vzdělávání věnuje i profesně posledních deset let. Kniha je opatřena tematickým i jmenným rejstříkem a seznamem odborné použité literatury pro další bádání čtenářů.

Kto hovorí? Aký význam pretlmočia? Čo bude čierne na bielom? sú otázky, ktoré majú priestor Medzi riadkami. Etnografia tlmočenia azylových súdnych pojednávaní pozoruje pod lupou priestor vo vete, priestor vo význame a priestor v zápisnici. Otázky si kladú žiadateľky a žiadatelia o azyl, profesionálky a profesionáli z prostredia polície, migračného úradu, súdov, právneho zastupovania, tlmočenia a sociálno-vedného výskumu. Analýza prípadových štúdií a interview je interdisciplinárne podnetná nielen pre lingvistickú, forenznú, právnu antropológiu, sociolingvistiku aj translatológiu. Kniha Heleny Tužinskej dostupným jazykom otvára priestory verejného zákulisia. Čitatelia pozorujú nájdené v preklade nielen v prostredí azylu, ale aj vo viacjazyčných právnych a byrokratických procesoch vo všeobecnosti.

Kniha ponúka prehľad najvplyvnejších etnografických štúdií magických predstáv a praktík v Británii, Francúzsku, Nemecku, Spojených štátoch, Rusku a na Slovensku v období od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia. Jej cieľom je ilustrovať kľúčové momenty vo vývoji antropológie a etnológie v týchto krajinách na príklade prístupov ku skúmaniu mágie a čarodejníctva. Vybrané štúdie odrážajú základné idey prvých antropologických a etnologických smerov, ale aj to, ako sa v rôznych krajinách a obdobiach chápal objekt bádania etnológie, folkloristiky a antropológie. Kniha pozostáva z kapitol venovaných štúdiám o mágii, ktoré vznikli v konkrétnych akademických tradíciách. Výklad je rámcovaný určitým časovým intervalom. Jeho počiatočný bod spadá do polovice 19. storočia, kedy vznikal prvé systematické etnografické štúdie. Koniec intervalu je vymedzený 50. rokmi 20. storočia obdobím, keď v západnej antropológii sa v súvislosti s rozpadom koloniálneho systému mení objekt antropologického bádania a v sociálnych vedách vo viacerých krajinách strednej Európy vrátane Slovenska nastupuje ideológia marxizmu-leninizmu.

Kniha Liberáli a tí druhí predstavuje liberalizmus ako spôsob nazerania na spoločnosť a zároveň hlbokú tradíciu politického myslenia. Vychádza prevažne zo súčasných politických diskusií na Slovensku a v strednej Európe, ktoré sa snaží prístupným spôsobom filozoficky uchopiť. Okrem vysvetlenia zdrojov liberálneho politického myslenia, jeho histórie a súčasnosti sa preto venuje zásadným sporným témam vo verejnom priestore: štátnemu prerozdeľovaniu bohatstva, feminizmu, právam homosexuálov či utečencom. Čitateľ si z nej odnesie porozumenie hodnotových základov súčasnej spoločnosti, ako ich vnímajú nielen liberáli, ale aj ich oponenti.

Kedysi sme na zosnulých spomínali nad hrobom či s fotoalbumom v ruke. Dnes s nami po smrti ostávajú čoraz častejšie na Facebooku. Ako ich prítomnosť v online svete ovplyvňuje to, ako za nimi smútime? Môže facebookový profil zosnulého ovplyvniť naše spomienky? Má trúchlenie na sociálnych sieťach ešte niečo spoločné s tradičnými smútočnými rituálmi? Kniha Tomáša Hrábka ponúka svieži pohľad na premeny smrti v dobe Facebooku, ale aj historický exkurz do rôznych podôb smútenia v histórii. Je plná zrozumiteľne podaných sociologických postrehov a skutočných príbehov pozostalých. Dočítate sa aj to, ako slovenský národ smútil na Facebooku za tragicky zosnulým Pavlom Demitrom.

Kniha ponúka prehľad najvplyvnejších etnografických štúdií magických predstáv a praktík v Británii, Francúzsku, Nemecku, Spojených štátoch, Rusku a na Slovensku v období od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia. Jej cieľom je ilustrovať kľúčové momenty vo vývoji antropológie a etnológie v týchto krajinách na príklade prístupov ku skúmaniu mágie a čarodejníctva. Vybrané štúdie odrážajú základné idey prvých antropologických a etnologických smerov, ale aj to, ako sa v rôznych krajinách a obdobiach chápal objekt bádania etnológie, folkloristiky a antropológie. Kniha pozostáva z kapitol venovaných štúdiám o mágii, ktoré vznikli v konkrétnych akademických tradíciách. Výklad je rámcovaný určitým časovým intervalom. Jeho počiatočný bod spadá do polovice 19. storočia, kedy vznikal prvé systematické etnografické štúdie. Koniec intervalu je vymedzený 50. rokmi 20. storočia – obdobím, keď v západnej antropológii sa v súvislosti s rozpadom koloniálneho systému mení objekt antropologického bádania a v sociálnych vedách vo viacerých krajinách strednej Európy vrátane Slovenska nastupuje ideológia marxizmu-leninizmu.

Kto hovorí? Aký význam pretlmočia? Čo bude čierne na bielom? sú otázky, ktoré majú priestor Medzi riadkami. Etnografia tlmočenia azylových súdnych pojednávaní pozoruje pod lupou priestor vo vete, priestor vo význame a priestor v zápisnici. Otázky si kladú žiadateľky a žiadatelia o azyl, profesionálky a profesionáli z prostredia polície, migračného úradu, súdov, právneho zastupovania, tlmočenia a sociálno-vedného výskumu. Analýza prípadových štúdií a interview je interdisciplinárne podnetná nielen pre lingvistickú, forenznú, právnu antropológiu, sociolingvistiku aj translatológiu. Kniha Heleny Tužinskej dostupným jazykom otvára priestory verejného zákulisia. Čitatelia pozorujú nájdené v preklade nielen v prostredí azylu, ale aj vo viacjazyčných právnych a byrokratických procesoch vo všeobecnosti.

Kedysi sme na zosnulých spomínali nad hrobom či s fotoalbumom v ruke. Dnes s nami po smrti ostávajú čoraz častejšie na Facebooku. Ako ich prítomnosť v online svete ovplyvňuje to, ako za nimi smútime? Môže facebookový profil zosnulého ovplyvniť naše spomienky? Má trúchlenie na sociálnych sieťach ešte niečo spoločné s tradičnými smútočnými rituálmi? Kniha Tomáša Hrábka ponúka svieži pohľad na premeny smrti v dobe Facebooku, ale aj historický exkurz do rôznych podôb smútenia v histórii. Je plná zrozumiteľne podaných sociologických postrehov a skutočných príbehov pozostalých. Dočítate sa aj to, ako slovenský národ smútil na Facebooku za tragicky zosnulým Pavlom Demitrom.