Augustín Peter

Slovenčina je úžasná, nádherná, ľubozvučná a na slovnú zásobu nesmierne bohatá reč. Vďaka svojej gramatike a tvaroslovie je veľmi flexibilná. Rozmanité možnosti ohýbania slov a množstvo predpôn a prípon umožňuje používateľom veľmi presne vyjadriť akékoľvek skutočnosti. Dokáže pritom odlíšiť aj tie najjemnejšie nuansy. Je málo jazykov na svete, v ktorých sa dá myšlienka vyjadriť v rozsiahlejšom útvare formou aliterácie, čiže tvorbou textov, v ktorých sa všetky slová začínajú rovnakým písmenom. Okrem slovenčiny to umožňujú snáď len niektoré slovanské jazyky. Tvorbe aliteračných textov sa autor venuje od roku 1985. Prvé, začínajúce P-čkom, adresoval len úzkemu okruhu prijímateľov. Neskôr pridal aj iné začiatočné písmená. V roku 1994 takýto text prvýkrát uverejnil. Išlo o článok v členskom časopise Mensa Slovensko pod názvom: „Podarený premiérový podunajský piknik“. V tom istom roku mu začali vychádzať články k politickým pomerom na Slovensku, najskôr v Novom slove bez rešpektu a neskôr v denníku Sme. Vrece s ďalšími textami sa čoskoro priam roztrhlo. Nebolo pomaly nijakého podujatia, na ktorom sa autor zúčastnil, resp. príležitosti, aby neprispel svojským, aliteračným príspevkom. Či už išlo o stretnutia rôzneho typu, plesy, súťaže, priania k sviatkom, gratulácie k jubileám, atď. Stále však boli písmená, ktoré jeho peru odolávali. Túžba vytvoriť kompletný šlabikár bola pre neho veľkou výzvou. Šteklivá téma súvisiaca s najstaršou profesiou umožnila vytvoriť aliterácie na všetky písmená slovenskej abecedy. ŠPALÍČEK tak v praxi ukázal, že slovenčina ponúka používateľom neskutočné možnosti. Na tomto fakte nič nemení ani to, že pri niektorých písmenách si autor pomohol švindľom. ŠPALÍČEK je autorova druhá publikácia. V roku 2022 vydal knižku: „Ako som položil cukrovku na lopatky“. V nej podrobne popísal, ako sa mu podarilo z liečby DM II. typu inzulínom vrátiť sa na kompenzáciu cukrovky diétou. Svoje skúsenosti dopĺňa aj o viacero originálnych receptov.

Od dávnych dôb, v každej etape vývoja ľudstva, sprevádza našich predkov na tejto Zemi pes. Za niekoľko tisícročí vyšľachtil človek nesmierne veľa psích plemien. Psy sa líšia veľkosťou, stavbou tela, typom a sfarbením srsti, líšia sa aj účelom využitia. Psích plemien je dnes niekoľko stoviek a stále pribúdajú ďalšie. Navyše, pri niektorých plemenách existujú rôzne variety. To ma priviedlo k myšlienke, zostaviť šlabikár psích plemien. Čím viac som však o psoch čítal, tým viac som nachádzal aj vyjadrenia ľudí o ich vzťahu ku psom. Pes totiž na človeku zanecháva veľmi hlbokú, nezmazateľnú stopu. Myšlienky, skúsenosti, či vzťah k človeku vyjadrili mnohí ľudia veľmi výstižne. Tých ľudí je ešte viac než plemien psov. Tak som vybral tie výroky, ktoré ma najviac oslovili a zaradil som ich do knižky podľa priezviska autorov. Šlabikár som doplnil ešte o jednoduché veršíky formou aliterácie. „Šlabikár – v hlavnej úlohe pes“ je za štyri roky mojou štvrtou knižkou. Po prvotine „Ako som položil cukrovku na lopatky“, som druhú knižku „ŠPALÍČEK“ napísal formou aliterácie. Tretia publikácia „Veľavravné vesmírne veršovanky, venované vedychtivej verejnosti“ je plná veršov popisujúcich a vysvetľujúcich pojmy z astronómie.